Rodinná karta naberá reálne kontúry. Nesľubuje však zľavy pre všetky rodiny s deťmi
Rodinná karta nebude sociálnou dávkou, ale systémom zliav. V mobilnej aplikácii bude možné získať zľavy na potraviny, šport, kultúru či voľnočasové aktivity detí. Nedostane sa k nej však automaticky každá rodina.
Rodinná karta prinesie zľavy na potraviny, šport či kultúru. Nárok na ňu však nebude mať každá rodina. Foto: Getty Images
Minister práce Erik Tomáš (Hlas) predstavil prvé konkrétne parametre pripravovanej rodinnej karty. Tá má od budúceho roka fungovať ako mobilná aplikácia, prostredníctvom ktorej budú môcť čerpať zľavy na tovary a služby súvisiace s ich výchovou len rodiny s nezaopatrenými deťmi do 18 rokov.
Projekt podľa ministra nebude predstavovať novú sociálnu dávku, ale systém benefitov založený na spolupráci štátu so súkromným sektorom.
Príprava projektu trvala viac ako rok. Rezort práce počas nej absolvoval trhové konzultácie aj rokovania so zahraničnými partnermi, najmä s poľským ministerstvom práce, ktoré prevádzkuje systém Karta Dużej Rodziny.
„Rodinná karta má byť moderný nástroj podpory rodín s deťmi, ktorý pomôže znižovať každodenné výdavky na tovary a služby súvisiace so starostlivosťou o dieťa,“ vysvetľuje Tomáš. Zdôrazňuje, že nejde o budovanie nového dávkového systému. Rodinná karta tak nebude sociálnou dávkou, ale „symbolom a prejavom rešpektu a uznania rodinám“.
Minister projekt predstavil ako spojenie sociálneho a ekonomického rozmeru. Štát podľa neho poskytne platformu, zatiaľ čo obchodníci a poskytovatelia služieb budú môcť prostredníctvom jednotného systému ponúkať rodinám rôzne zvýhodnenia.
„Výhody projektu sú tri – štátna legitimita, praktický benefit v podobe zliav na tovary a služby a spoločenské uznanie rodín,“ vymenúva minister.
Inšpirácia zo zahraničia, slovenská verzia
Rezort práce sa pri príprave projektu inšpiroval viacerými európskymi krajinami. Najviac skúseností čerpal z Poľska, kde systém funguje už niekoľko rokov. Slovenská verzia sa však od poľskej bude podstatne odlišovať.
Kým poľská karta je určená najmä rodinám s tromi a viac deťmi, slovenský model má byť dostupný všetkým rodinám s nezaopatrenými deťmi do 18 rokov bez ohľadu na ich počet.
„Pôjdeme našou slovenskou cestou, kde skombinujeme prax z viacerých zahraničných systémov,“ avizuje Tomáš. Okrem Poľska rezort analyzoval aj riešenia vo Francúzsku, v Nemecku, Taliansku či škandinávskych krajinách.
Zdroj: EP
Fungovať má ako aplikácia
Rodinná karta nebude plastovou kartou, ale mobilnou aplikáciou.
Minister argumentoval tým, že rodičia, ktorí na ňu získajú nárok, sú prevažne mladší ľudia, ktorí bežne používajú smartfóny. Prostredníctvom aplikácie budú môcť čerpať ponúkané benefity po overení údajov ministerstvom práce.
Rezort plánuje obstarať dodávateľa celého systému, ktorý bude zodpovedný nielen za vytvorenie aplikácie, ale aj za zapájanie obchodných partnerov, poskytovateľov služieb a verejných inštitúcií.
Ministerstvo bude overovať, či žiadateľ spĺňa podmienky na získanie rodinnej karty. Verifikácia bude prebiehať prostredníctvom existujúcich informačných systémov štátu.
Podľa Tomáša si projekt nevyžiada prijatie novej legislatívy. „Nepotrebujeme žiadnu novú legislatívu, pretože vieme toto všetko zvládnuť na základe súčasnej legislatívy,“ dodáva.
Rodiny by prostredníctvom aplikácie mali získavať zvýhodnenia pri nákupe potravín, hygienických potrieb, detského a športového oblečenia, obuvi či kníh.
Projekt počíta aj so zľavami na kultúrne podujatia, športové aktivity, zdravotnú starostlivosť, vzdelávacie kurzy alebo voľnočasové aktivity detí. „Tá konkrétna ponuka benefitov bude závisieť od toho, čo tí partneri ponúknu alebo čo s nimi dodávateľ dohodne,“ dodáva minister.
Rezort chce podľa jeho slov postupovať podobne ako v zahraničí – najprv vytvoriť funkčný základ systému a následne ho rozširovať o ďalšie benefity.
Očakáva sa záujem obchodníkov
Na otázku, či obchodné reťazce a ďalší partneri prejavili o projekt záujem, minister odpovedal kladne. „Musím povedať, že je naozaj záujem zo súkromného sektora, ale aj z verejného,“ prezrádza. Za výhodu považuje, že pôjde o celoštátny systém, do ktorého sa budú môcť zapojiť všetci významní hráči.
Finančný dosah projektu na štátny rozpočet nemá byť vysoký. Najväčším nákladom bude obstaranie samotného systému a aplikácie, pričom výšku zákazky zatiaľ rezort nezverejnil, keďže sa ešte uskutočňuje proces verejného obstarávania.
Na otázku, či budú nové zľavy výraznejšie ako tie, ktoré sú k dispozícii pre rodiny v súčasnosti, odpovedal, že všetko bude závisieť od rokovaní s jednotlivými partnermi. Zároveň naznačil, že prvá etapa bude fungovať ako pilotný projekt. Na základe jeho výsledkov môže štát v budúcnosti systém rozšíriť alebo upraviť, respektíve reagovať legislatívne.
Pri hľadaní vhodného modelu sa prirodzene ponúka skúsenosť viacerých európskych krajín, ktoré rodinné alebo veľkorodinné karty využívajú ako dlhodobý nástroj podpory rodín.
Hoci sa jednotlivé systémy líšia rozsahom oprávnených osôb aj ponukou benefitov, vo väčšine prípadov sú postavené na rovnakom princípe – štát zabezpečuje administráciu, overovanie nároku a technickú infraštruktúru, zatiaľ čo zvýhodnenia poskytujú dobrovoľne zapojení partneri z verejného aj zo súkromného sektora.
Najrozvinutejším príkladom je Poľsko, kde štátna Karta Dużej Rodziny slúži rodinám s najmenej tromi deťmi a využíva ju viac ako milión domácností. Držitelia karty získavajú zľavy na železničnú dopravu, vstupy do národných parkov, správne poplatky, ale aj pri nákupoch v obchodných reťazcoch, na čerpacích staniciach či pri športových a kultúrnych aktivitách.
Dôležitou súčasťou systému je digitálna verzia integrovaná do štátnej aplikácie mObywatel, ktorá umožňuje jednoduché preukazovanie nároku bez potreby fyzickej karty. Poľský model zároveň ukazuje, že rozsiahly systém benefitov možno vybudovať bez plošného financovania zo štátneho rozpočtu, ak štát vytvorí spoľahlivý rámec a motivuje partnerov k dobrovoľnému zapojeniu.
Na podobnom základe funguje aj český Rodinný pas, ktorý prostredníctvom spolupráce samospráv a súkromného sektora ponúka rodinám zľavy v oblasti cestovného ruchu, kultúry, športu či maloobchodu.
Francúzska Carte Familles Nombreuses zase predstavuje príklad dlhodobo stabilného systému, ktorý popri tradičných zľavách na železničnú dopravu postupne rozšíril ponuku aj na obchod, finančné služby či cestovný ruch.
Rakúsko zvolilo decentralizovaný model regionálnych Familienpassov, prispôsobených potrebám jednotlivých spolkových krajín, zatiaľ čo Chorvátsko patrí medzi krajiny, ktoré od začiatku stavili na digitalizáciu prostredníctvom projektu e-Dječja kartica Mudrica.
Podobné schémy v súčasnosti fungujú aj v Belgicku, Estónsku, Grécku, Maďarsku či niektorých regiónoch Talianska. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sa týkajú najmä podmienok oprávnenosti alebo rozsahu poskytovaných výhod, základná filozofia však zostáva rovnaká.
Aktuálne sa v rámci projektu rodinnej karty dokončuje ďalšia fáza verejného obstarávania. Po stanovení predpokladanej hodnoty zákazky plánuje rezort na jeseň vyhlásiť súťaž na dodávateľa systému. Ak proces neprinesie komplikácie, výsledok by mal byť známy na prelome rokov.
„Rodinnú kartu by sme chceli do praxe uviesť v priebehu budúceho roka. Závisí to od okolností verejného obstarávania,“ predpokladá Tomáš.
Na kritiku opozície, podľa ktorej by rodinám viac pomohlo nižšie daňovo-odvodové zaťaženie než nový systém zliav, reagoval tým, že štát už zaviedol viacero prorodinných opatrení a rodinná karta má byť ich ďalším pokračovaním.
„Keď chcete ďalej pomáhať, musíte prísť s niečím novým,“ uzatvára minister.
Zahraničné skúsenosti však ukazujú, že úspech rodinnej karty nezávisí iba od výšky poskytovaných zliav. Rozhodujúce sú najmä jednoduchosť používania, vysoká miera digitalizácie, automatické overovanie nároku a dostatočne široká sieť zapojených partnerov.
