Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Umiestnenie amerických základní si podľa Fica vyžaduje súhlas ľudu. Smer chce referendum

Opozičná strana Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) plánuje zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu, na ktorej chce prijať uznesenie Národnej rady SR (NR SR) o vyhlásení referenda, či ľudia súhlasia s „umiestnením amerických základní na území Slovenskej republiky".

Ako na sobotňajšej tlačovej konferencii informoval predseda Smeru-SD Robert Fico, mimoriadna schôdza by sa mala uskutočniť ešte pred riadnou schôdzou NR SR, ktorá sa začína 1. februára. Pod zvolanie schôdze sa okrem poslancov za stranu Smer-SD podpíšu aj nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu.

„Nemáme inú možnosť len ísť cestou Ústavy SR, pretože tak závažné rozhodnutie, ako je umiestnenie amerických základní na Slovensku, si vyžaduje súhlas ľudu," uviedol Fico. Ak parlament neschváli program tejto mimoriadnej schôdze, tak Smer-SD podľa jeho slov požiada predsedu parlamentu, aby tento bod zaradil do programu februárovej schôdze. „Ak koalícia neschváli ani to, tak 1. februára spustíme petičnú akciu po celom Slovensku za účelom vyhlásenia referenda. Táto zmluva je totiž nad rámec akýchkoľvek povinností Slovenskej republiky," dodal šéf Smeru-SD.

Fico naďalej trvá na tom, že plánovaná dohoda je nevýhodná a narušuje zvrchovanosť a suverenitu krajiny. Predstavitelia tejto vládnej koalície podľa šéfa Smeru "klamú, že je to len taká malá rámcová zmluva, ktorá vlastne nič neznamená". Ako uviedol, je oveľa silnejšia a má prednosť pred slovenskými zákonmi. Podľa neho dohoda umožní priamo vytvoriť základne amerických vojsk, bráni tiež kontrole amerických vojakov i všetkých s nimi spolupracujúcich subjektov na území Slovenska a obmedzuje slovenskú jurisdikciu.

Šéf Smeru podčiarkol, že táto vláda chce zakryť podstatu pripravovanej Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi SR a USA (DCA). Tou je, že by po jej ratifikácii "odovzdala do rúk americkej armády" dve slovenské vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Platiť by mala desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou. Fico sa v tejto súvislosti nazdáva, že Hegerov kabinet sa bude v tejto veci "tak ponáhľať, že ju bude chcieť schváliť na vláde už nastávajúcu stredu (12. januára)".

Štandard analyzoval návrh pripravovanej zmluvy v samostatnom článku.

Petíciu chce Smer zorganizovať sám

Prípadnú petičnú akciu na vyhlásenie referenda o prítomnosti amerických vojsk na území SR chce zorganizovať strana Smer-SD výlučne vo vlastnej réžii, spresnil líder Smeru.

"Ako silná strana so zastúpením na celom Slovensku dokážeme petičnú akciu rozbehnúť tak, že ktokoľvek ju môže podporiť a môže sa k nej pridať, budeme ju však organizovať sami ako strana Smer-SD," uviedol. Priznal, že predchádzajúca petícia za vypísanie referenda o predčasných parlamentných voľbách, ktorá bola spoločnou aktivitou viacerých strán i občianskeho sektora, bola "trochu ťažkopádna".

Mimoparlamentná SNS je presvedčená, že v prípade petície za referendum o prítomnosti amerických vojsk na území SR by malo ísť o spoločnú akciu strán Smer-SD, Hlas-SD a SNS. "Mali by sme spolupracovať ako pri predchádzajúcej petícii a v komunálnych voľbách, aby sme ukázali jasný postoj Sulíkovi, Matovičovi a Kollárovi,“ mieni predseda národniarov Andrej Danko.

Tomu, že Fico avizuje petíciu len v réžii Smeru, nerozumie, myslí si však, že expremiér tým opakuje svoje politické chyby. "Na jednej strane Smer opakovane deklaruje potrebu spolupráce, na druhej strane v situáciách, keď je potrebné sa spojiť, využíva politické nápady SNS a prezentuje ich nie prvýkrát pred verejnosťou ako svoje, upozornil Danko.

Strana Hlas-SD nevidí dôvod rozhodovať o zmluve s USA v referende. Je to úloha politikov a ústavných orgánov, aby takúto zmluvu vyrokovali v prospech Slovenskej republiky a nezaťažovali ňou občanov. Hlas zmluvu v súčasnej podobe určite nepodporí. Pri téme referenda bude Hlas neustále pripomínať, že je stále na stole 600-tisíc právoplatných podpisov ľudí žiadajúcich vypísanie referenda o predčasných voľbách," priblížila stanovisko strany jej hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.

Ku každej veci by nemalo byť referendum

Ku každej veci by sa nemalo konať referendum. Uviedol to v sobotnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy člen ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR a generálny manažér strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok. Reagoval tak na Smer-SD, ktorý chce iniciovať mimoriadnu schôdzu parlamentu o vypísaní referenda, ktoré by sa týkalo prítomnosti americkej armády na území SR. Predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽaNO) tvrdí, že referendum je kampaňovou záležitosťou.

Pre Hlas je najdôležitejšie to referendum, ktoré je v Prezidentskom paláci a týka sa predčasných volieb, tvrdí Šutaj Eštok. "Treba urobiť všetko preto, aby zmluva neprešla a aby sa konali čím skôr predčasné voľby," povedal. Krúpa tvrdí, že referendá nikdy na Slovensku dobre nefungovali, avšak fungujú dobre ako kampaň pred voľbami.

Šutaj Eštok viackrát zopakoval, že zmluvu v takomto stave nepodporia. "Prídeme so žiadosťou a výzvou na prezidentku, aby využila svoje ústavné právo a obrátila sa po tom, ako takýto materiál prejde vládou, na Ústavný súd," povedal s tým, aby Ústavný súd v tomto smere dal jasné stanovisko a reflektoval na všetky výhrady. Krúpa je presvedčený, že zmluva spĺňa všetky náležitosti, ktoré má spĺňať medzinárodná zmluva a je v súlade s Ústavou SR. "Nemám s tým problém, keby to dala prezidentka predložiť Ústavnému súdu," poznamenal Krúpa.

Predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť poznamenal, že financie pôjdu aj do infraštruktúry letísk, pretože projekty sú pripravované už dlhodobo. "Slovensko tým usporí značné prostriedky zo štátneho rozpočtu, keďže tieto peniaze pôjdu na rozvoj vojenskej infraštruktúry a my do toho nemusíme investovať," vysvetlil. Poukázal na to, že sa zabúda napríklad na to, že sa už opravovalo Letisko Sliač a bolo to z peňazí NATO a nikto vtedy nemal voči tomu námietky. Podľa Šutaja Eštoka je však pomer za a proti nevýhodný. Zmluva pre SR nie je výhodná," uviedol.  

Naď a Korčok sú rezolútne za

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom. SaS) na tlačovej besede v polovici decembra 2021 vysvetlili, že dohoda upravuje právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu Slovenska s USA. Poukázali na to, že podobnú dohodu má podpísanú 23 z 30 členských krajín NATO. Slovensko viedlo rokovania o obrannej spolupráci s USA od roku 2018. V predošlej vláde ju však blokovala Slovenská národná strana.

Ministri vtedy zdôraznili, že dohoda vytvára predpoklad pre čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru. USA by malo na Slovensku investovať 100 miliónov amerických dolárov do infraštruktúry. Naď konkretizoval, že tieto peniaze by mohli byť použité na rekonštrukciu vojenských letísk Sliač a Malacky, pričom by sa Slovensko nevzdalo vlastníctva týchto objektov.

Štandard priniesol k tejto téme aj rozhovory s generálom vo výslužbe a politikom Pavlom Mackom a českým politológom a bezpečnostným expertom Tomášom Šmídom.

Kritika z viacerých strán

Dohodu okrem Smeru-SD kritizoval aj mimoparlamentný Hlas-SD, odmietnutie žiada aj Komunistická strana Slovenska, ktorá uvádza, že vyvolávanie hrozieb z možných agresorov generujú zámerne pravicové vlády. Pripomienky k návrhu dohody uplatnil i generálny prokurátor Maroš Žilinka či zástupcovia občianskej iniciatívy. Naopak, zastali sa jej premiér Eduard Heger (OĽaNO), minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a viacerí koaliční poslanci.

(sita, tasr, im)

Minúta  |  

Prieskum: Povinné či dobrovoľné očkovanie? Otázka Slovákov poriadne rozdeľuje

Takmer 37 percent Slovákov si myslí, že očkovanie proti ochoreniu COVID-19 by malo byť dobrovoľné bez ďalších podmienok. Viac ako 27 percent respondentov prieskumu však s povinným očkovaním súhlasí, a to pod hrozbou pokuty. Vyplýva to z prieskumu agentúry Nielsen Admosphere pre agentúru SITA.

Dobrovoľné očkovanie podporujú viac ženy ako muži, najviac Slováci vo veku od 35 do 44 rokov (40,7 percenta). Naopak, najmenej s výrokom, že očkovanie má byť dobrovoľné bez akýchkoľvek ďalších podmienok, súhlasili respondenti vo veku 45 až 54 rokov (28,9 percenta). S týmto názorom sa stotožňujú najmä ľudia so stredoškolským vzdelaním s maturitou, ako aj bez maturity. Väčšiu podporu má dobrovoľné očkovanie v dedinách a obciach (43,3 percenta) ako vo veľkých mestách (19,2 percenta). Najviac sa k nemu prikláňali na západnom Slovensku (40,1 percenta), naopak najmenej na strednom (28 percenta).

Povinné očkovanie pod hrozbou pokuty, teda tak ako je to aj pri ďalších ochoreniach, považujú za správne viac muži ako ženy, celkovo vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Takúto formu očkovania by uvítali najmä ľudia vo veku od 45 do 54 rokov (39 percenta), najmenej sa s ňou stotožňujú Slováci vo vekovej kategórii 35 až 44 rokov (19,8 percenta).

Povinné očkovanie by viac uvítali obyvatelia veľkých (33,5 percenta), prípadne malých a stredných miest (29,5 percenta) ako ľudia žijúci na dedinách a v obciach (23,2 percenta). Súhlasia s ním najmä na strednom Slovensku (31,5 percenta), potom vo východnom regióne (27,8 percenta) a najmenej na západnom Slovensku (24,7 percenta).

Z prieskumu ďalej vyplynulo, že viac ako 17 percent opýtaných s povinným očkovaním nesúhlasí, avšak súhlasí so zvýhodňovaním očkovaných. Ďalších necelých 8 percent takisto nesúhlasí s povinnou vakcináciou, avšak je za znevýhodňovanie nezaočkovaných. Viac ako 9 percent respondentov je absolútne proti očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 a menej ako 2 percent sa nevedeli vyjadriť.

Prieskum sa uskutočňoval formou online dotazníka od 20. do 31. decembra 2021. Celkovo sa zapojilo 506 Slovákov vo veku 15 rokov a viac.

(sita)

Minúta  |  

Na Troch kráľov do prírody

Trojkráľová trojka ako nesúťažný beh. Bežci si tak trať prebehli individuálne.

Adam Lisý, bežec z Ľutova: „Tento rok sme sa po ročnej prestávke rozhodli, že tradíciu chceme zachovať. Tak sme zvolali pár kamarátov z blízkeho okolia. Takým prebehnutím tej trasy by sme túto tradíciu organizovania chceli nejako neprerušiť a si to aspoň takto prebehnúť, nesúťažne.”

https://vimeo.com/663418714

Adam je nielen bežec, ale aj kreatívec. Bežeckých kamošov prekvapil milým darčekom.

Adam Lisý, bežec z Ľutova: „Vymysleli sme si pre nich takú srandu. Tým, že tu je vlastne aj menej ľudí, tak sme si to mohli dovoliť. Budú zbierať na vrcholoch také odznaky, ktoré slúžia ako kontrola, keď ich zozbierajú, tak si ich založia do takej pamätnej plakety. Je to taká
hra na zbieranie odznakov po vrcholoch.“

Všetci bežci sa tešia a veria, že o rok to už bude v Ľutove opäť riadna súťaž.

Minúta  |  

Psychológ: V Miloslavove sa prekročila čiara zákona i ľudskosti. Agresívnemu správaniu treba povedať nie

Pri incidente v Miloslavove, kde skupina tínedžerov napadla, opila i vyzliekla 11-ročné dievča, bola neúnosne prekročená čiara zákona a ľudskosti. Vyhlásil to psychológ a riaditeľ občianskeho združenia IPčko Marek Madro. Čo sa v areáli bývalého družstva udialo, považuje za neprípustné, zároveň však varuje pred senzáciou a urýchlenými závermi. Pozornosť upriamil aj na krízové linky pomoci.

"Toto je tragédia, ktorá si vyžaduje odborné stanovisko a odborný prístup pre obe strany. Dokonca aj pre tých, ktorí na tom mieste neboli. Obeť tohto agresívneho činu potrebuje okamžitú odbornú pomoc, aby sa eliminovali traumatické dopady," napísal psychológ na sociálnej sieti. Zúčastnení a zainteresovaní potrebujú podľa neho rovnako odborný prístup z dôvodu ohrozenia ich budúceho vývinu.

O incidente sa prostredníctvom sociálnych sietí či médií dozvedelo množstvo ľudí. Podľa Madra je možnosť si pred tým zakryť oči a tváriť sa po pár dňoch, že je po všetkom. "Alebo sa môžeme zastaviť a začať uvažovať nad tým, ako sa ako spoločnosť k tomu postavíme," podotkol s tým, že agresívnemu správaniu treba povedať rázne nie, a to aj vo svete dospelých ľudí.

Veľa ľudí podľa psychológa zdieľalo informácie o tomto incidente možno s úmyslom poukázať na nespravodlivosť. To však nepovažuje za cestu. "Šírenie videa môže retraumatizovať a znovu zraniť ľudí, ktorí zažili či zažívajú niečo podobné," upozornil. Verejnosti odporúča, aby aj prostredníctvom sociálnych sietí odsúdila násilie a prípadne poskytla kontakty www.ipcko.sk, 0800 500 333 či www.stalosato.sk, kde môžu ľudia zažívajúci násilie či s inými ťažkosťami nájsť bezplatne, anonymne a nonstop odbornú pomoc.

Obec prijala viacero opatrení

Obec Miloslavov (okres Senec) odsudzuje napadnutie 11-ročného dievčaťa skupinou kamarátov v areáli tunajšieho bývalého družstva. Samospráva verí, že prípad sa riadne vyšetrí a voči agresorom a ostatným zodpovedným sa vyvodia dôsledky. Obec pre vzniknutú situáciu prijala sériu krokov, požiadala o posilnenie policajných hliadok, zvoláva zasadnutie rady školy a chystá aj viaceré preventívne opatrenia.

"Obecný úrad, starosta obce a zástupca starostu obce spolupracujú s políciou a sú súčinní pri všetkých požadovaných úkonoch," uviedla samospráva na svojom webe. Starosta Miloslavova Milan Baďanský požiadal políciu o zvýšenú hliadkovú činnosť v obci. Obec ako zriaďovateľ základnej školy požiadala o zvolanie rady školy, aby sa spolu s vedením školy venovali tejto téme a prijali všetky opatrenia v kompetencii školy.

"Poslanci obecného zastupiteľstva v spolupráci s právnikom obce a zástupcom polície budú za prítomnosti majiteľa areálu realizovať jeho obhliadku za účelom lepšieho zabezpečenia priestoru proti vniknutiu. Zástupcovia obce, vedenia školy a polície sa budúci týždeň stretnú za účelom koordinácie postupu a prípravy preventívnych opatrení," spresňuje opatrenia samospráva.

Zároveň sa dištancuje od akéhokoľvek prejavu agresie a nenávisti a žiada občanov, aby zvážili dopad ich verejných prejavov najmä na sociálnych sieťach, ku ktorým majú prístup aj maloletí.

Obec vo svojom prvom stanovisku napísala, že neoprávnené vnikanie a pohyb detí v areáli niekdajšieho družstva je nebezpečný a pravidelne na to rodičov upozorňuje. "Výskyt detí v areáli sa už riešil viackrát, ale takýto násilný čin, k akému došlo v nedeľu, sa ešte nevyskytol," podotkla obec.

Politici reagujú

Napadnutím 11-ročného dievčaťa v Miloslavove skupinou kamarátov sa intenzívne zaoberá bratislavská krajská polícia. Dievča mali podľa medializovaných informácií napadnúť, opiť a vyzliecť 2. januára v Miloslavove kamaráti. Incident si mali nakrútiť na telefón a zverejniť na sociálnych sieťach. Celé sa to malo odohrať v obci v areáli bývalého družstva. Na zverejnenom videu by mali byť 14-, 15- a 16-ročné deti. Podľa medializovaných informácií by takýto prípad nemal byť jediný a táto skupina už mala zaútočiť na deti aj v minulosti.

Prípad vyvolal pobúrenie v celej krajine. Reagovali naň aj politici. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) chce na najbližšiu koaličnú radu zavolať ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), aby priblížil, akým spôsobom sa v krajine zamedzí šikane detí. O incidente sa má rokovať aj na mimoriadnom brannobezpečnostnom výbore parlamentu.

Ozval sa aj generálny prokurátor

Prokuratúra garantuje komplexné objasnenie okolností prípadu napadnutia 11-ročného dievčaťa v Miloslavove skupinou kamarátov. Generálny prokurátor Maroš Žilinka uložil krajskému prokurátorovi v Bratislave bezodkladne preskúmať postup a konania orgánov činných v trestnom konaní vrátane správnosti právneho posúdenia skutku v trestnej veci. Informoval o tom hovorca Generálnej prokuratúry (GP) SR Dalibor Skladan.

Žilinka tiež krajskému prokurátorovi uložil, aby sa udalosťami zaoberal komplexne, nielen z pohľadu trestnoprávneho, ale aj možného uplatnenia oprávnení prokurátora v netrestnej oblasti – starostlivosti o maloletých. "Zároveň vo veci nariadil správovú povinnosť vo vzťahu k trestnému odboru a netrestnému odboru GP SR, ktorých prokurátori budú vo veci vykonávať dohľad nad činnosťou podriadených prokurátorov," priblížil Skladan. Dodal, že Žilinka si vyhradil aj pravidelné informovanie o stave trestného konania.

(tasr, im)

Minúta  |  

Uznesením o väzbe porušil Najvyšší súd právo bývalého štátneho tajomníka Radka Kuruca

Najvyšší súd (NS) SR uznesením o väzobnom stíhaní z augusta minulého roka porušil základné právo bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca, obvineného z korupcie v rámci policajnej akcie Mýtnik III. Na základe ústavnej sťažnosti Kuruca o tom rozhodol senát Ústavného súdu (ÚS) SR.

Uznesením NS bolo podľa ÚS "porušené základné právo sťažovateľa nebyť stíhaný a pozbavený osobnej slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". Tretí senát ÚS pod vedením sudcu Roberta Šorla tak rozhodol na neverejnom zasadnutí 21. decembra, pričom zrušil uznesenie NS zo 16. augusta. NS je zároveň povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 460 eur. Vo zvyšnej časti sťažnosti ÚS nevyhovel.

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala a obvinila Kuruca z korupčnej trestnej činnosti 4. augusta. O jeho väzobnom stíhaní rozhodol NS, ktorý zrušil predchádzajúce rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku o jeho prepustení.

Z väzby ho prepustili na základe príkazu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) 22. októbra, "keďže v jeho prípade pominul dôvod kolúznej väzby". Vyšetrovateľ NAKA obvinil z korupčnej trestnej činnosti v rámci akcie Mýtnik III dovedna osem osôb.

(tasr)

Minúta  |  

Žilinka by mal svoju cestu do Ruska zrušiť, tvrdí Šeliga

Generálny prokurátor Maroš Žilinka by mal v záujme ochrany dobrej reprezentácie Slovenska a právneho štátu svoju plánovanú cestu do Ruska pri príležitosti osláv výročia vzniku ruskej prokuratúry zrušiť. V piatok to uviedol poslanec Národnej rady SR za stranu Za ľudí Juraj Šeliga.

Šeliga na Generálnej prokuratúre (GP) SR odovzdal oficiálny list aj zoznam občanov vtedajšieho Československa, ktorých medzi rokmi 1945 až 1960 vyviezli do sovietskych gulagov. "To považujem za prvých minimálne 7 419 dôvodov, prečo by generálny prokurátor mal zrušiť svoju cestu na oslavy výročia prokuratúry v Rusku. Bude to výsmech pre obete aj ich rodiny," poukázal Šeliga. 

Podľa Šeligu sa Žilinka chystá na oslavy do krajiny, kde  vraždia novinárov a viaceré zločiny nie sú vyšetrené. Pripomenul tiež, že generálny prokurátor Ruska je na sankčnom zozname EÚ, ktorý Slovensko rešpektuje. "Slovenská prokuratúra je súčasťou tej európskej. Musíme držať jednu partnerskú líniu. Takéto stretávanie vrhá zlé svetlo na slovenskú prokuratúru aj Slovensko," skonštatoval Šeliga. Poslanec preto opakovane Žilinku vyzval, aby svoju cestu prehodnotil.

Mimoparlamentná strana ODS – Občianski demokrati Slovenska tiež vyzvala Žilinku, aby zrušil svoju cestu do Moskvy. "Ak je podľa názoru pána Žilinku potrebná účasť slovenského zástupcu v rámci dobrej vôle a odbornej spolupráce, tak mu odporúčame v duchu obvyklých diplomatických postupov vyslať zástupcu z nižšej protokolárnej úrovne," uviedla.

Žilinka sa plánuje v dňoch 11. až 13. januára v Rusku zúčastniť na oslavách 300. výročia vzniku ruskej prokuratúry. Spolu s ním by tam mali byť aj zástupcovia 34 krajín a medzinárodných inštitúcií. Podľa medializovaných informácií má byť však Žilinka jediným z hlavných predstaviteľov prokuratúry z krajín V4, ktorý sa zúčastní na oslavách v Moskve.

"Generálna prokuratúra SR nebude reagovať na vyjadrenia politikov," uviedol hovorca GP Dalibor Skladan.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.