Po more a vojne príde hlad

Najúrodnejšie ukrajinské oblasti sú na východe, často v miestach, kde sa teraz vedú tie najzúrivejšie boje. Zvyšok Európy našťastie nie je na ukrajinských dodávkach závislý a prípadné zdraženie potravín bude nepríjemný, ale nie existenciálny problém.

To sa nedá povedať o veľkých častiach Afriky a Ázie, ktoré sú od ukrajinskej pšenice závislé. Už pred vojnou boli ceny potravín najvyššie od roku 2011, keď vypukla Arabská jar. Jedným z jej spúšťačov boli práve vysoké ceny potravín.

Vojna nemohla prísť v horšom čase

Na vojnu nie je nikdy dobrý čas, z hľadiska potravín však tá na Ukrajine nemohla prísť v horšom čase. Ich cena na svetových trhoch už dva roky rastie. Jednak za to môže covid, ktorý narušil svetové zásobovacie reťazce. Po druhé v posledných dvoch rokoch svet zažíva oceánsky a atmosférický jav známy ako La Niña, ktorý spôsobil prílišné sucho v Južnej Amerike a, naopak, prílišné vlhko v stredovýchodnej Ázii. Vojna ceny pšenice vyhnala do nových výšin. Na amerických burzách tak cena za nakontrahovaný bušel pšenice (zhruba 27,2 kg) v stredu vystúpila na 10,59 dolára. Najviac od marca 2008, keď bola 10,91 dolára.

Ukrajina je historicky považovaná za obilnicu Európy. Medzi najúrodnejšie časti krajiny patria oblasti Charkova, Chersonu, Dnepropetrovska a Záporožia, čo sú momentálne aj názvy hlavných bojísk ruskej invázie na Ukrajinu. Rusko a Ukrajina predstavujú spoločne 29 percent svetového exportu pšenice, 19 percent exportu kukurice a 80 percent slnečnicového oleja.

Koho to najviac ohrozuje

Najviac ohrozený je Libanon, ktorý sa v nedávnej histórii rozhodne nepreslávil ako oblasť rastu a stability. Polovica spotrebovanej pšenice v tejto krajine pochádza z Ukrajiny. Aj ďalšie štáty sú výrazne závislé. Jemen doviezol 22 percent svojej pšenice z Ukrajiny, Líbya 43 percent, Egypt 14 percent, Malajzia a Indonézia 28 percent a Bangladéš 21 percent. Čísla sú za rok 2020.

Podľa dát Svetového potravinového programu je už v súčasnosti situácia týchto krajín v súvislosti s potravinami dosť nahnutá. V Jemene nemá dostatok jedla polovica obyvateľov, v Bangladéši má 29 miliónov ľudí nedostatok jedla a 30 percent detí do piatich rokov je chronicky podvyživených. V Indonézii je hladom ohrozených 26 miliónov osôb a v Egypte 10 miliónov.

Už teraz je jasné, že minimálne bude viaznuť zásobovanie. Ukrajinské prístavy sú uzavreté a niektoré lode poškodené alebo potopené. Cez Čierne more exportuje väčšinu svojho obilia aj Rusko. Vojna v oblasti teda môže ohroziť aj ich. Ukrajinská vláda navyše v nedeľu večer zásadne sprísnila alebo zakázala vývoz viacerých poľnohospodárskych produktov.

A čo hnojívá

Rusko a Bielorusko navyše patria medzi najväčších exportérov hnojív. Rusko sa v roku 2020 podieľalo na svetovom exporte hnojív 12,7 percenta, čo je najviac na svete. Bielorusko je so 4,7 percenta šieste. K tomu treba pripočítať, že plyn je dôležitou súčasťou výroby hnojív a jeho cena tiež len stúpa.

Ruských farmárov vojna priamo neovplyvní. Sankcie by im však mohli zabrániť predávať svoje výrobky na svetových trhoch. Aj keď sa tak nestane, Vladimir Putin by mohol zakázať export, aby doma udržal nízke ceny potravín, až sankcie naplno doľahnú na ruskú ekonomiku.

Napríklad v roku 2010 Rusko po sérii lesných požiarov a sucha zakázalo export obilia. To bola jedna z príčin, ktoré viedli k rastu cien potravín. Ďalšími boli biopalivá, keď farmári radšej pestovali plodiny do áut ako na jedlo, a doznievajúce dôsledky svetovej hospodárskej krízy. Na prelome roku 2010 a 2011 potom vypukla Arabská jar, ktorej dôsledky stále neodzneli.

Nemusí teda nutne nastať hladomor, aby malo zdraženie potravín ďalekosiahle politické dôsledky. Epicentrum súčasnej krízy je v Európe, ale pocítiť ju môžu naprieč Afrikou a Áziou.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.