Putinova stratégia bez zmien. A čo ukrajinská?

Druhou možnosťou bolo vyhlásenie operácie za úspech a jej ukončenie. Nestalo sa ani jedno. Putin prirovnal súčasných ruských vojakov k bojovníkom Červenej armády, ktorá porazila Hitlera. Zopakoval svoje výmysly o nacistoch a banderovcoch, vyhlásil, že invázia na Ukrajinu bola preventívnym úderom, pretože Kyjev sa snažil získať atómovú zbraň, chystal inváziu na Krym a Donbas a opevňovalo sa tam NATO. A nakoniec poďakoval medikom. Vyzerá to, že zo strany Kremľa bude vojna pokračovať v nezmenenej podobe.

Že by Putin pod rúškom „úspechu“ ukončil vojnu, bolo vždy veľmi nepravdepodobné. Ruská armáda na Ukrajine nedosiahla takmer žiadne ciele. Ukončenie ofenzívy, aj keby to Putin prezentoval ako víťazstvo, by oklamalo málokoho a bolo by neprípustnou stratou tváre.

Formálne vyhlásenie vojny a mobilizácia naráža zase na celý rad vojenských a politických problémov. Mobilizácia je obrovská logistická operácia. Desaťtisíce až státisíce brancov je potrebné ubytovať, dodať im zbrane, muníciu, oblečenie a jedlo, poskytnúť aspoň základný výcvik a transportovať na front. Rusi zrejme nemajú ani dostatok dôstojníkov, ktorí by brancom velili. Vzhľadom na to, že Rusi majú problémy zásobovať tú armádu, ktorú už na Ukrajine majú, je pravdepodobné, že mobilizácia by iba znásobila chaos a vojensky by aspoň niekoľko mesiacov nemala príliš vplyv.

Politické problémy stojace pred Ruskom

Tieto problémy nie sú neprekonateľné. Koniec koncov mnoho štátov dokázalo prejsť od malých profesionálnych armád k obrovským vojskám zloženým z odvedencov v relatívne krátkom čase. Príkladom môžu byť Británia a USA počas oboch svetových vojen. Tu sa však dostávame k politickým problémom.

Po prvé, ako upozorňuje expert na Rusko Mark Galeotti, samotné vyhlásenie mobilizácie by sa rovnalo priznaniu neúspechu. „Špeciálna vojenská operácia“ zlyhala, a tak bolo potrebné vyhlásiť „vojnu“.

Po druhé ruský líder sa môže mobilizácie báť. Politológ Kamil Galeev upozorňuje, že v realite revolúcie často vykonávajú vojaci. Putin si musí byť vedomý ruskej histórie a faktu, že prvú revolúciu v roku 1917 vykonali nespokojní vojaci. Petrohradská posádka vtedy čítala 460-tisíc mužov, k tomu ešte môžeme pripočítať námorníkov z neďalekej základne v Kronštadte. Všetkým hrozilo vyslanie do prebiehajúceho masakru, ktorým bola prvá svetová vojna. Boli demotivovaní, zle živení, ale zato ozbrojení. Úspech februárovej revolúcie bol v podstate zaručený vo chvíli, keď sa vojaci z posádky pridali na stranu protestujúcich robotníkov. Boľševickej októbrovej revolúcii veľmi pomohlo, že dočasná vláda odmietla stiahnuť Rusko z prvej svetovej vojny. Lenin tak po prevzatí moci promptne urobil.

Putin by v prípade mobilizácie mohol čeliť podobnej situácii. Zle motivovaní, ale ozbrojení vojaci by čakali na transport na Ukrajinu, kde by museli bojovať proti opevnenému a motivovanému nepriateľovi. Vzhľadom na to, že Moskva je jeden z najväčších dopravných uzlov v Rusku, veľa by sa ich koncentrovalo práve tam. Podľa Galeeva je toto potenciálne revolučná situácia.

Strelkov sa bojí, že Rusko môže vojnu prehrať

Ak ruská stratégia zostáva zatiaľ nezmenená, dá sa očakávať zmena na ukrajinskej strane? Nezávisle vyhodnotiť situáciu na bojisku je ťažké. Rusom nemožno veriť a aj ukrajinské tvrdenia treba brať s istou rezervou a čakať na overenie z nezávislých zdrojov. Ukrajinci napríklad zďaleka tak často nezverejňujú informácie o svojich padlých ako o stratách nepriateľa. Je to prirodzené, pravé čísla padlých zatajoval aj Churchill.

Pár spoľahlivejších zdrojov sa ale dá nájsť. Možno prekvapivo ide o podporovateľov ruskej politiky na Ukrajine. Jedným takým je Igor Strelkov, vlastným menom Igor Girkin. Ide o bývalého ruského spravodajského dôstojníka, ktorý bol kľúčovým mužom na začiatku vojny na Donbase v roku 2014. Z najrôznejších dobrovoľníkov, dobrodruhov a žoldnierov postavil donbaské milície, ktoré vytrhli Kyjevu kontrolu separatistických oblastí. Podľa Holanďanov je zodpovedný za zostrelenie civilného letu Malaysian Airlines z Amsterdamu do Kuala Lumpuru. Slúžil ako minister obrany Doneckej ľudovej republiky. Potom ho Kremeľ začal považovať za nekontrolovateľného a stiahol ho.

Strelkov sa považuje za ruského nacionalistu, podporuje ciele invázie, ale neustále kritizuje jej vykonanie. Napríklad tvrdí, že v separatistických oblastiach sa uskutočnila totálna mobilizácia, keď sú povolávaní do zbrane všetci muži mladší ako 60 rokov. Podľa Strelkova len polovica frontových vojakov vie, ako nabiť útočnú pušku. Rusko vraj neovláda súvislé územie, ale iba cesty, profesionálni vojaci vraj ukončujú svoje zamestnanecké zmluvy, aby nemuseli bojovať na Ukrajine, a tak ďalej. Strelkov sa bojí, že Rusko môže vojnu prehrať.

Ďalším zdrojom môžu byť ruskí vojaci na Ukrajine. Ukrajincom sa podarilo vyhnať Rusov z presláveného Hadieho ostrova. Tvrdenie sa podarilo overiť vďaka vagnerovcom. Vagnerova skupina je oddiel žoldnierov, ktoré Kremeľ používa na operácie, s ktorými nechce byť priamo spájaný. Bojujú aj na Ukrajine a otvorene na telegramových účtoch (ruská obdoba Facebooku) kritizovali stratu ostrova.

Potom je tu ruský novinár na Donbase Aleksandr Sladkov, ktorý tiež podporuje inváziu. Ten sa zase sťažoval, že Rusi útočia na ukrajinské pozície, aj keď sú sily vyrovnané v pomere 1:1. To sa rovná samovražde, útok je zložitejší ako obrana a útočník máva vyššie straty. Základná vojenská poučka znie, že útočník by mal mať prevahu 3:1.

Všetko tak nasvedčuje tomu, že Ukrajinci svoje pozície uhája, ak nedôjde k ich obkľúčeniu na Donbase. Navyše v strednodobom horizonte hrá čas pre nich. Na front mieria mobilizované rezervy a najmodernejšie zbrane zo Západu. Otázkou je čo potom. Ako som už napísal, útok je zložitejší ako obrana a protiofenzíva môže dopadnúť zle. Ako varovanie môže pôsobiť práve Hadí ostrov. Potom čo Ukrajinci vyhnali Rusov, sa Rusom zrejme zase podarilo odraziť ukrajinský výsadok. Pokiaľ sa to bude opakovať vo veľkom, nastane dlhá, krvavá opotrebovávacia vojna.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.