Riešenie klimatickej krízy? Stavať jadrové elektrárne a bombardovať Čínu

Odložme na chvíľu bokom spory o to, či sa otepľuje, o koľko sa otepľuje, či je na vine človek a či ide o existenčnú katastrofu, alebo skôr drobnú nepríjemnosť. Pripusťme, že sa klíma mení a nejaký diel viny má aj človekom vypúšťaný oxid uhličitý. Potom sa ale musíme pýtať, prečo zelené hnutie a jeho spojenci robia všetko pre to, aby snahu o zníženie CO2 úspešne sabotovali.

Aj keď práve neprepadáme klimatickej hystérii, je potrebné pripustiť, že environmentálna politika v rozumných medziach je žiaduca. Chceme odovzdať krásnu krajinu budúcim generáciám v čo najlepšom stave. Technológie a niektoré regulácie smerujúce k čistejšiemu vzduchu sú vítané. Vraj vec, ktorá by najviac zarazila cestovateľov časom, by bol hrozný smrad tiahnuci sa z veľkých miest. Znečistenie bolo všeobecné.

Zvlášť Londýn býval svojím smogom preslávený. Pri bezvetrí mesto zahalila hustá hmla z komínov a tovární s vážnymi zdravotnými dôsledkami. V decembri 1952 Londýn zasiahol „veľký smog“, pred ktorým sa nedalo skryť ani vo vnútorných priestoroch. Podľa niektorých odhadov na jeho následky zomrelo až 4 000 ľudí. Zákony o ochrane ovzdušia z rokov 1956 a 1968 tento problém vyriešili. Alebo stačí zájsť do akéhokoľvek mesta, ktoré nemá západné štandardy ochrany ovzdušia, napríklad do Káhiry alebo Dillí, aby človek ocenil relatívnu čistotu európskych miest.

Samé osebe elektrické autá tiež nie sú zlé. Prekáža, že sú drahé a proti autám so spaľovacími motormi stále majú veľa nedostatkov ako relatívne dlhé nabíjanie. Avšak v posledných pár rokoch robia rýchle pokroky. V budúcnosti môžu poslúžiť rovnakému účelu, ako poslúžili ich predkovia so spaľovacím motorom. Ich zavedenie bolo totiž ekologickým krokom dopredu. Pred rozšírením automobilizmu boli mestá plné koní a hlavne ich výkalov, čo nebolo ani príjemné, ani čistotné, ani zdravé. Napriek tomu elektrické autá narážajú na jeden veľký problém. Pokiaľ elektrina do nich pochádza z „nečistých“ zdrojov, celkovo to príliš nezmenia.

Tu sa dostávame k tomu, ako zelené hnutie a spol. zdarne sabotujú skutočne zelenú energiu. V podstate ponúkajú dve riešenia. Po prvé, sú posadnutí obnoviteľnými zdrojmi energie, ako je vietor, slnko a voda. Pokiaľ nie ste alpská či severská krajina s množstvom rýchlych tokov, jediným spôsobom, ako získať energiu z vody, je výstavba veľkých priehrad, tie majú samy osebe množstvo nedostatkov, od potreby vysťahovať ľudí zo zatopených dedín až po vyvolávanie zemetrasení u tých naozaj najväčších. Vietor a slnko sú zase nestále zdroje závislé od počasia, zaberajú obrie plochy lepšie využiteľnej pôdy a ekologicky to s nimi tiež môže byť problematické. Napríklad Kalifornia teraz začína riešiť, čo s vyslúžilými solárnymi panelmi. Tie zo začiatku nultých rokov, kedy tam začal solárny boom, sa blížia ku koncu svojej životnosti a obsahujú príliš veľa toxických kovov na to, aby sa dali jednoducho vyhodiť.

Druhým riešením sú zákazy všetkého, čo ekológovia považujú za škodlivé, počnúc plastovými slamkami a spaľovacími motormi končiac. Výsledkom je zdražovanie, klesajúca úroveň života, protesty, búrky a vzostup populistov.

Riešenie celého problému je jednoduché, jadrová energia. Má nulové emisie uhlíka, je spoľahlivá a jej výroba relatívne lacná. Napriek tomu ekológovia proti nej z neznámych dôvodov urputne bojujú. Pri vymýšľaní európskeho Green New Dealu by mala byť podpora jadrovej energie na prvom mieste, napriek tomu pre jej zaradenie v rámci taxonómie do kategórie „čistá“ musel byť vykonaný urputný boj.

Ak sa spýtate environmentalistov, prečo nepodporujú nukleárnu energiu, najskôr odpovedia niečo v tom zmysle, že ide o slepú cestu. Napríklad Greta Thunbergová tak tweetovala: „Zajtra Európsky parlament bude rozhodovať, či je možné považovať fosílny plyn a jadro za „udržateľné“ zdroje v taxonómii EÚ. Ale žiadny lobizmus a greenwashing z nich „zelené“ neurobia. Zúfalo potrebujeme skutočnú obnoviteľnú energiu, nie falošné riešenia. #NieMojaTaxonómia.“ To je tá istá Greta Thunbergová, ktorá tak rada kričí na svetových vodcov, že koniec sveta je za rohom a je potrebné urobiť všetko pre jeho záchranu.

V Kalifornii environmentálne a ekologické spolky zase protestujú proti plánu predĺžiť životnosť poslednej jadrovej elektrárne v štáte. Britskí Zelení odsúdili rozhodnutie vlády udeliť povolenie na výstavbu novej jadrovej elektrárne Sizewell C.

Najviac do očí bijúcim príkladom antijadrového aktivizmu je, samozrejme, Nemecko, ktoré sa úplne nezmyselne rozhodlo uzavrieť všetky svoje jadrové elektrárne a teraz zisťuje, že by sa mu veľmi hodili. Vládni Zelení ale aj tak protestujú a snažia sa všemožne zablokovať predĺženie životnosti posledných troch stále funkčných jadroviek.

Argumenty proti jadrovým elektrárňam sú v podstate trojaké. Po prvé, bezpečnosť. K vážnym nehodám zatiaľ došlo len v Černobyle a vo Fukušime. Po druhé, je tu otázka, čo s jadrovým odpadom. Strčí sa do zabezpečených úložísk. Po tretie, veľká cena výstavby. Tá je však čiastočne spôsobená prísnou reguláciou a bezpečnostnými podmienkami. Rozbiehajúci sa výskum malých modulárnych reaktorov by túto výhradu mohol vyriešiť. Aj tak ale ide o zlomok ceny potrebnej k celkovej zelenej transformácii ekonomiky a života.

Odpor zelených proti jadrovej energii ukazuje, že im v skutočnosti nejde o záchranu planéty, ako tvrdia, ale o vytvorenie novej spoločnosti. Planétu nemožno iba zachrániť, ale musí sa k tomu dospieť morálnym spôsobom. Pokiaľ sa podarí obmedziť emisie uhlíka bez zmeny životného štýlu, tak vlastne zlyhali. Musíte sa vzdať slamiek, áut, hovädzieho mäsa i detí. Je to nové náboženstvo – a ktoré náboženstvo sa zaobíde bez obetí?

Environmentalisti tiež považujú za problém samotné ľudstvo. Napríklad biologička Jane Goodallová známa vďaka svojej práci so šimpanzmi nedávno na konferencii v Davose vyhlásila, že by tieto environmentálne otázky „neboli problémami, keby na planéte žil rovnaký počet ľudí ako pred 500 rokmi“. Vtedajšia populácia mala medzi 420 a 540 miliónmi ľudí. Ideálny svet Goodallovej by teda vyžadoval likvidáciu zhruba 6,7 ​​miliardy ľudí.

Nakoniec je tu ten malý problém, že aj keby sa Európe podarilo za cenu veľkých obetí stiahnuť vypúšťanie uhlíka na nulu, z globálneho hľadiska to bude mať pramalý význam. V roku 2019 EÚ plus Británia vyprodukovali 8,69 % svetových emisií, Čína 30,34 % a USA 13,43 %. Drakonickou reguláciou emisií EÚ svet naozaj nezachráni. Výsledkom bude len odchod priemyslu do Číny a ďalších krajín s nižšou reguláciou, čo vo výsledku povedie k celosvetovo väčším emisiám a zničeniu konkurencieschopnosti Európy. Čína medzitým veselo vypúšťa uhlík ďalej. Emisie plánuje zvyšovať ďalších desať rokov a tým spoľahlivo vynulovať akékoľvek zníženie v Európe. EÚ dúfala, že svojím znižovaním uhlíka inšpiruje zvyšok sveta, nestalo sa tak. Na Čínu nezaberá dobrý príklad ani prosby, je tak načase nasadiť hrozby. Ak environmentalisti chcú zachrániť planétu, treba začať bombardovať Čínu. Nie je to najskôr to, čo mala Greta Thunbergová na mysli, keď osočovala svetových lídrov zo „zlyhania konať“, ale je to logický dôsledok jej požiadaviek.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.