Za profesorom Krčmérym

Profesora Krčméryho som prvýkrát osobne stretol niekedy na prelome rokov 2011 a 2012. Bol som študentom v Kolégiu Antona Neuwirtha a profesor mal byť u nás hosťom na kolokviu. Keďže meškal, s kamarátmi sme sa motali po chodbách, a už si ani nepamätám prečo, ale ocitli sa v kaplnke. Náš hosť tam v tichosti kľačal pred bohostánkom.

Chvíľu na to sa už zjavil vo dverách. Hneď na úvod sa nám ospravedlnil, že mešká, no dôvodom je to, že meškalo lietadlo, ktorým práve priletel z USA, kde bol na vedeckej konferencii. Profesor mal ešte plnú hlavu toho, čo sa na konferencii preberalo, tak nám začal svojím neopakovateľným prejavom rozprávať, čo preberali lekári a vedci z celého sveta v ďalekej Amerike.

Témou boli najskôr tropické choroby, profesorov prejav bol popretkávaný odbornými výrazmi a štatistikami, no i tak sme mali všetci pocit, že rozumieme tomu, o čom je reč. Po chvíli však vysvitlo, že konferencia z ktorej sa profesor vrátil bola... ako to slušne povedať... o výkaloch. Dobre sme sa na tom bavili.

Rýchlo sa však ukázalo, že všetko je inak. Dodnes mi utkvelo v pamäti, že keby sa v rozvojových krajinách podarilo zlepšiť kanalizáciu a prístup k pitnej vode, bolo by možné odstrániť veľkú časť chorôb. Presné číslo si už nepamätám, ale marí sa mi, že to boli dve tretiny.