Dnes môžeme naživo sledovať pristátie sondy Perseverance na Marse

Vo štvrtok 18. februára sa očakáva pristátie americkej sondy Perseverance (Vytrvalosť) na planéte Mars. Sonda bola vystrelená do vesmíru 30. júla roku 2020 a po viac ako polroku cestovania dosadne na štvrtú planétu slnečnej sústavy. Preletená vzdialenosť je približne 470 miliónov kilometrov.

Ako informuje NASA, sonda po príchode k planéte zaháji pád skrz tenkú atmosféru rýchlosťou 20-tisíc kilometrov za hodinu smerom k povrchu. Následne bude pád spomalený manévrom, takzvaným nebeským žeriavom, na znesiteľné tri kilometre za hodinu.

Miesto dopadu sondy, respektíve marťanského vozidla Perseverance spolu s marťanským vrtuľníkom nazvaným Ingenuity (Vynaliezavosť), je naplánované na kráter Jezero. Ten sa nachádza 45 kilometrov severne od marťanského rovníka v rovinatej planine Isidis Planitia.

Možný život

Misia sa chce zamerať na skúmanie možnej prítomnosti života na červenej planéte. Vozidlo dokáže priamo na mieste odobrať, analyzovať a vyhodnotiť vzorky a očakáva sa, že niektoré privezie aj späť na Zem.

Ďalšou zaujímavosťou misie je už spomenutá prítomnosť marťanského vrtuľníku. Ten sa na Marse pokúsi o prvý kontrolovaný let na inej planéte v dejinách. Ide o významný vedecký experiment a NASA preto ponúka viacero možností, ako ho sledovať naživo.

Slováci si budú môcť pristátie sondy na Marse pozrieť napríklad na druhom kanáli verejnoprávnej RTVS v špeciálnom vydaní relácie Experiment s názvom Naživo na Mars. Relácia sa začína vo štvrtok 18. februára o 20:55 a jej hosťom bude slovenský astronóm Jiří Šilha.

Planéta smrti či vojny

Krvavočervená štvrtá planéta slnečnej sústavy dnes v širokom jazykovom prostredí nesie pomenovanie Mars, podľa rímskeho boha vojny a ochrancu poľnohospodárstva. Starý slovenský názov pre Mars znie Smrtonos.

Iné planéty už od dávna fascinovali ľudstvo a Mars je v súčasnosti najhorúcejším kandidátom na potenciálnu ľudskú kolonizáciu. Nie je to však také ľahké, červená planéta nedisponuje prostredím zrovna vhodným pre ľudí.

Mars má dva relatívne malé mesiace, zvané Deimos (priemer 12 km) a Fobos (priemer 22 km). Priemerná teplota na povrchu planéty sa pohybuje okolo -62 stupňov Celzia a gravitácia je tam približne na úrovni 40 percent zemskej príťažlivosti.

Obeh Marsu okolo slnka trvá 687 dní a planétu trápia silné prašné búrky, ktoré môžu trvať celé mesiace. Napriek tomu je to však najpriaznivejšie prostredie pre ľudský život zo všetkých ostatných planét (s výnimkou Zeme) v našej slnečnej sústave.