Preskočiť na obsah
  |  

UNHCR: 80 percent utečencov z Ukrajiny v Európe je ochotných vrátiť sa domov

Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) vyjadrilo 80 percent utečencov z Ukrajiny v Európe ochotu vrátiť sa domov, informoval vo štvrtok Medzinárodný záchranný výbor (IRC). Správu priniesol aj portál britského denníka The Guardian.

IRC teraz varuje, že bezpečné a dobrovoľné návraty na Ukrajinu sú možné, iba ak budú vysídlení ľudia aktívne zapojení do obnovy a rekonštrukcie svojej krajiny.

„Diskusie o obnove Ukrajiny sa do veľkej miery zameriavajú na opravu kritickej infraštruktúry. IRC vyzýva medzinárodných darcov a vládu Ukrajiny, aby túto pozornosť posunuli a zaistili, že v centre stratégie budú ľudia zasiahnutí vojnou. Toto by malo ísť ruka v ruke s investíciami do rozsiahleho odmínovania Ukrajiny, do obnovy sociálnej infraštruktúry a tvorby pracovných miest," uviedla predstaviteľka IRC pre politiku Ganna Dudinska.

Humanitárna mimovládna organizácia IRC vznikla v roku 1933 na žiadosť Alberta Einsteina. Poskytuje núdzovú aj dlhodobú pomoc utečencom a ľuďom vyhnaným z domovov vojnou, prenasledovaním či prírodnou katastrofou.

(tasr)

  |  

Maďarsko: Ukrajina obmedzuje práva maďarskej menšiny

Maďarská vláda vyzvala Ukrajinu, aby prestala obmedzovať práva maďarskej menšiny žijúcej na jej území. Oznámil to vo štvrtok predstaviteľ maďarského ministerstva zahraničných vecí Tamás Menczer na tlačovej konferencii. TASR správu prebrala z agentúry MTI.

Nedávne zmeny na Ukrajine v oblasti vzdelávania, jazyka a zákonov o menšinách sú podľa Menczera „vzájomne prepojené a plne v rozpore s bilaterálnymi a medzinárodnými dohodami Ukrajiny a všetkými európskymi hodnotami."

Menczer požiadal Európsku úniu, aby záležitosť zaradila do svojej agendy a podnikla zmysluplné kroky s cieľom prinavrátiť práva ukrajinských Maďarov.

„Pre Brusel majú prisťahovalci a rôzne sexuálne menšiny rovnakú dôležitosť, bolo by načase zaoberať sa aj takým problémom, ktorý je mimoriadne vážny a je skutočným problémom ochrany menšín," podčiarkol Menczer. Ostro kritizoval nedávno prijaté novely ukrajinského školského zákona, jazykového zákona a zákona o menšinách.

Ukrajinský školský zákon podľa jeho vyjadrenia berie maďarským študentom právo a možnosť študovať v materinskom jazyku, jazykový zákon obmedzuje používanie materinského jazyka aj v iných oblastiach, povinne vyžaduje výhradné používanie štátneho jazyka v oblastiach verejného života, kultúry, tlače a úradnej správy. Kyjev tiež podľa neho neuzavrel ani zmeny právnych predpisov v oblasti menšín, ako to vyžadovala Benátska komisia.

„Maďarsko, ani maďarská vláda nemôžu podporiť euroatlantické integračné úsilie Ukrajiny, kým bude pokračovať v porušovaní práv menšín, a kým nenavráti doterajšie práva maďarskej menšine," zdôraznil Menczer.

(tasr)

  |  

Ukrajina: Šmyhaľ uviedol, že protiofenzíva si vyžiada čas, verí však v úspech

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vo štvrtok upozornil, že ukrajinská protiofenzíva proti ruským silám si vyžiada istý čas. O jej úspechu sa však vyjadril optimisticky. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Kyjev v júni spustil protiofenzívu s cieľom získať naspäť územia okupované Ruskom.

„Budeme uskutočňovať veľmi múdre ofenzívne operácie. Z tohto dôvodu to (protiofenzíva) zaberie istý čas," uviedol Šmyhaľ v Londýne, kde sa zúčastňuje na medzinárodnej konferencii na obnovu Ukrajiny.

„Je však v našom úmysle pohnúť sa vpred," a vyjadril pozitívne presvedčenie o oslobodení všetkých ukrajinských území okupovaných Ruskom.

Šmyhaľ na sociálnej sieti napísal, že Európska komisia vyplatila Ukrajine ďalších 1,5 miliardy eur z balíka makrofinančnej pomoci v celkovej hodnote 18 miliárd eur. Poďakoval sa predsedníčke EK Ursule von der Leyenovej a podpredsedovi EK Valdisovi Dombrovskisovi. „Víťazstvo Ukrajiny, rovnako ako podpora od Európskej únie, je zaručené," uviedol.

Aj Rusi sa podľa neho na túto protiofenzívu pripravovali a preto ukrajinský pohyb spomaľuje množstvo mínových polí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že postup jeho krajiny v protiofenzíve je pomalší, než sa očakávalo. Dodal však, že protiofenzíva nie je hollywoodsky film a výsledky sa nedajú očakávať okamžite.

(tasr)

  |  

Aktualizované: Meteorológovia varujú pred búrkami. Popoludní môžu zasiahnuť viaceré oblasti krajiny

TRENČÍN - Búrky by mali prísť v popoludňajších hodinách.

Podľa aktuálnej predpovede Slovensko opäť zasiahnu búrky. Objaviť sa môžu v piatok na celom území krajiny.

Podľa stránky imeteo.sk má búrkový systém, ktorý sa včera vytvoril nad Nemeckom, priniesť silný nárazový vietor aj s krúpmi. Presúvať sa má na naše územie cez Poľsko. „Tento búrkový systém počasie u nás neovplyvní, no nad naším územím sa vytvorí nový, ktorý sa presunie mnohými oblasťami Slovenska," uviedli na svojej stránke.

Vysvetlili tiež, že sa počas noci presúval z Nemecka smerom do Česka. Bol však výrazne slabší ako pôvodne očakávali. „Českí meteorológovia varovali najvyšším 3. výstražným stupňom a očakávali, že búrky narobia veľké škody a dokonca sa môžu vyskytnúť aj tornáda."

Predpovede sa našťastie nenaplnili. „Už vzhľadom na vývoj v Nemecku stiahli pred príchodom búrok nad Česko varovanie pred tornádami."

Namiesto búrok do oblasti prišiel len silný nárazový vietor, ktorý na niekoľkých miestach spôsobil menšie škody.

„Búrkový systém sa počas nočných hodín dostal z Česka smerom do Poľska, kadiaľ sa aktuálne presúva. Pôvodne sa očakávalo, že južný sektor tohto búrkového systému zasiahne aj Slovensko a zároveň iniciuje tvorbu ďalších búrok. To sa však nakoniec neudeje, no búrky na našom území stále hrozia," varujú na stránke.

Búrky môžeme očakávať popoludní

„Podľa najnovších numerických modelov by k rozvoju búrkovej činnosti malo na našom území dochádzať v priebehu popoludňajších hodín. Medzičasom sa nad naším územím aj naďalej nachádza veľmi teplá vzduchová hmota, ktorá sa labilizuje," ozrejmilo imeteo.sk.

V priebehu piatku očakávajú formovanie dvoch búrkových vĺn. „Jedna sa sformuje na úpätí Álp a postúpi nad Maďarsko, a potom následne silná vlna búrok udrie na Balkán. Druhá vlna búrok by sa mala začať formovať na severe Slovenska," vysvetlili na stránke.

Podľa numerických modelov, na ktoré sa stránka odvoláva, má k iniciácii búrok dôjsť v oblastiach severného Slovenska. „Počas popoludnia sa búrky zo Žilinského kraja presunú nad Banskobystrický a potom ďalej nad Prešovský a Košický kraj. Následne by mali postúpiť nad Maďarsko a nad Ukrajinu, kde sa búrkové systémy spoja a budú postupovať smerom ďalej," uzavreli.

Ďalšie riziká

Vysoké teploty so sebou prinášajú aj zdravotné riziká spojené s úpalom. Trenčianska nemocnica zatiaľ neeviduje žiadny kolaps. „Našťastie, zatiaľ neevidujeme na našich príjmových ambulanciách pacientov s kolapsovými stavmi spôsobenými tepelnou záťažou," uviedla hovorkyňa nemocnice Martina Holecová pre Trenčiansky Štandard.

[link url = https://standard.sk/375746/po-silnej-burke-su-ludia-bez-elektriny?_gl=12dslw1_gaNDg2ODI3ODMwLjE2ODM3OTIyNDQ._ga_HE9V628NBLMTY4NzQzNjc2Mi4xNDYuMS4xNjg3NDM4MjM5LjExLjAuMA.._ga_T6W4PB5QWV*MTY4NzQzNjc2Mi41My4xLjE2ODc0MzgyMzkuMC4wLjA.]

  |  

Orbán v Sarajeve: EÚ potrebuje teraz Balkán viac, než naopak

Maďarsko podporuje rýchlu integráciu Balkánu, a v rámci nej aj integráciu Bosny a Hercegoviny do Európskej únie. „Únia teraz potrebuje Balkán viac, než naopak," vyhlásil vo štvrtok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v Sarajeve po schôdzke s predsedníčkou vlády Bosny a Hercegoviny Borjanou Krištofovou. S odvolaním sa na webovú stránku komerčnej televízie ATV o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Maďarský premiér povedal, že vojna na Ukrajine posilňuje úlohu Balkánu, pretože podľa neho ide o poslednú významnú rezervu zdrojov Európy. „EÚ potrebuje všetku dynamiku, pretože teraz stráca konkurencieschopnosť a tento proces treba zvrátiť," podčiarkol Orbán.

Obaja politici označili vzájomnú spoluprácu Maďarska s Bosnou a Hercegovinou za dobrú. Orbán potvrdil, že jeho vláda od Sarajeva očakáva impulzy, v ktorých tamojších hospodárskych sektoroch by mohla - popri už existujúcich - byť prospešná maďarská účasť.

(tasr)

  |  

Hamran nevylúčil, že Richterovú sledovali vozidlá štátnych zložiek. Nikdy som v tejto veci nekontaktoval SIS, reaguje Kollár

Prípadom Barbory Richterovej, expartnerky predsedu parlamentu a hnutia Sme rodina Borisa Kollára, sa zaoberá Národná kriminálna agentúra (NAKA). Vo štvrtok o tom hovoril policajný prezident Štefan Hamran v diskusnej relácii Rádia Expres. Podanie trestného oznámenia potvrdila hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

„Poškodená podala trestné oznámenie priamo na NAKA, vyšetrujeme podozrenie zo skutku ublíženia na zdraví,“ povedal Hamran na Exprese.

Aj samotný Kollár priznal, že Richterovej strelil niekoľko faciek. Líšia sa však v opise toho, čo tomu predchádzalo. Zatiaľ čo Kollár tvrdí, že ju napadol, lebo hodila cez miestnosť niekoľko metrov ich spoločného syna, Richterová hovorí, že sa mu len snažila syna len vtlačiť do náručia, aby sa oňho postaral, lebo sa cítila unavená a to ho rozzúrilo.

Rieši sa aj potenciálne sledovanie Richterovej

Hamran vo štvrtok povedal, že NAKA preveruje aj podozrenia zo sledovania Richterovej. Tá totiž poslala všetkým 150 poslancom trestné oznámenie, ktoré podala na Kollára a v ktorom tvrdí, že ju ten dal sledovať. „Ráno som bol informovaný, že tri vozidlá máme identifikované,“ podotkol Hamran.

Richterová tvrdí, že ju sleduje práve tajná služba, lebo strana Sme rodina nominovala šéfa SIS Michala Aláča. SIS to v oficiálnom stanovisku poprela.

Policajný prezident však nevylúčil, že vozidlá sledujúce Richterovú patria zložkám štátu. „V kontexte týchto zistení budeme vyšetrovať možno aj podozrenia zo zneužívania štátnej moci na súkromné účely,“ doplnil.

Kollár odmieta, že by dal Richterovú sledovať tajnou službou

Predseda Národnej rady a hnutia Sme rodina Boris Kollár odmieta, že by kontaktoval Slovenskú informačnú službu (SIS) a dal ňou sledovať svoju expartnerku Barboru Richterovú. Víta, že prípad prešetruje NAKA. Očakáva, že polícia sa bude zaoberať aj tým, odkiaľ a akým spôsobom Richterová získala evidenčné čísla vozidiel, ktoré uviedla pri jej údajnom sledovaní.

"Nikdy som nekontaktoval SIS, aby sledovala Barboru Richterovú," vyhlásil Kollár s tým, že ju nepotrebuje dávať sledovať, pretože vie, kde býva, aj kam chodí jej syn do školy, keďže ju platí. Verí, že polícia sa bude podrobne zaoberať aj tým, aké autá ju mali sledovať a že preverí, kto za celou kauzou stojí.

Kollár naďalej hovorí o snahe očierniť Sme rodina pred voľbami. "Niekto si myslí, že by som šiel s Ficom, tak potrebuje zlikvidovať Sme rodina. Je to logické. Ja som jasne povedal, že so Smerom nepôjdeme. Je to politický boj," uviedol.

Kollár o spore s Richterovou hovoril na tlačových konferenciách, kde okrem iného priznal, že ju pred 12 rokmi udrel po tom, ako ohrozila ich dieťa. Zároveň odmietol Richterovej obvinenia, za ktorými vidí kampaň na jeho očiernenie. Trvá na tom, že v záujme ochrany dieťaťa konal správne. Viaceré strany ho po jeho výrokoch vyzvali na odstúpenie z funkcie predsedu parlamentu. Kollár odstúpiť nemieni.

(tasr, est)