Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Boris Kollár: Necítim absolútne žiadnu vinu, ktokoľvek siahne na moje deti, zachovám sa rovnako. Aj fyzickým útokom

Predseda parlamentu Boris Kollár sa v stredu relácii televízie TA3 opätovne vyjadril k obvineniam zo strany svojej expartnerky Barbory Richterovej. Uviedol, že necíti absolútne žiadnu vinu za to, čo sa udialo pred 12 rokmi na Floride, keď ju mal fackami fyzicky napadnúť.

Kollár zdôraznil, že ktokoľvek siahne zdravie a život na jeho detí, zachová sa rovnako. Aj fyzickým útokom. "Nech je to žena či muž, keď ide o ohrozenie života jednoročného dieťaťa. Budem chrániť svoje deti," dodal.

Toto je podľa jeho slov diskreditačná politická kampaň, povedal s dôvetkom, že sa tak môže diať na popud opozičnej politickej strany.

V kuloároch Národnej rady sa po Kollárovej utorňajšej tlačovej besede hovorí o odovlávaní šéfa parlamentu.

Kollár odmieta vyjadrenia expartnerky Richterovej, vidí za tým kampaň. V zatemnení mysle ju však raz vyfackal, priznal

Mohlo by Vás zaujímať Kollár odmieta vyjadrenia expartnerky Richterovej, vidí za tým kampaň. V zatemnení mysle ju však raz vyfackal, priznal

V ďalšej časti relácie Kollár konštatoval, že hnutie Sme rodina nepostaví do budúcoročných prezidentských volieb vlastného kandidáta. Chcú si počkať, kto sa rozhodne kandidovať, a následne si vyberú kandidáta, ktorý im bude blízky a ktorého podporia. Kollár naznačil, že kandidát by mal byť konzervatívnejší a pravicový.  

Strana, ktorá nemá vyriešenú otázku holokaustu, pre nás nie je prijateľná, uviedol ďalej šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár. S takýmito stranami si nevie predstaviť sedieť v jednej vláde. Odmietol aj prípadnú koalíciu so stranou a nejakým ďalším subjektom. Kandidátku pre predčasné parlamentné voľby plánuje predstaviť počas tohto či budúceho týždňa, finalizovať by ju mali zopár dní pred termínom odovzdania kandidátnych listín.

(red. sita)

Minúta  |  

V Londýne sa začala konferencia o povojnovej obnove Ukrajiny

Diplomati a podnikatelia z desiatok krajín sa v stredu zišli v Londýne s cieľom zhromaždiť finančné prostriedky na obnovu Ukrajiny, informovala agentúra AP.

Svetová banka podľa TASR odhaduje náklady na obnovu Ukrajiny na viac ako 400 miliárd dolárov. Táto suma sa pritom každým dňom bojov na Ukrajine zvyšuje – spolu s nárastom počtu ľudských obetí už 16 mesiacov trvajúcej vojny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa delegátom konferencie v Londýne prihovoril prostredníctvom telemosta, pričom zdôraznil, že jeho krajina potrebuje činy, nielen prísľuby. „Musíme prejsť od vízie k dohodám a od dohôd k reálnym projektom," apeloval.

Britský premiér Rishi Sunak delegátom z vlád, podnikov a charitatívnych organizácií pripomenul, že Ukrajina je „obrovskou investičnou príležitosťou" napriek pokračujúcemu ničeniu v dôsledku ruských útokov.

„Vojna v skutočnosti len dokázala, koľko toho Ukrajina môže ponúknuť," povedal Sunak a spomenul ukrajinský technologický sektor, ktorý v roku 2022 zaznamenal najlepší rok v histórii.

„Ako sme videli v Bachmute a Mariupole, čo Rusko nemôže vziať, to sa bude snažiť zničiť," upozornil Sunak s tým, že to isté Rusi „chcú urobiť aj s ukrajinskou ekonomikou".

„Rozsah výzvy je reálny: vojna priniesla minulý rok 29-percentný pokles HDP Ukrajiny, ale stačí sa pozrieť na ulice Kyjeva. Napriek hrozbe útoku ľudia žijú svoje životy – a pokračujú i v podnikaní," vyhlásil Sunak.

Sunak okrem iného vyzval na investície do technológií a zelenej energie, ktoré by pomohli vybudovať „finančne silnejšiu a technologicky vyspelú Ukrajinu".

Británia na konferencii prisľúbila Ukrajine pomoc vo výške 240 miliónov libier (305 miliónov dolárov) a ďalšie tri miliardy libier (3,8 miliardy dolárov) vo forme úverových záruk Svetovej banky.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na konferencii podľa očakávania oznámil nový balík pomoci zo strany USA v objeme 1,3 miliardy dolárov, ktorá sa zameriava na potreby v oblasti energetiky a infraštruktúry na Ukrajine, informovala agentúra AFP.

Na podujatí v Londýne je aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ministri zo skupiny siedmich priemyselne najvyspelejších krajín, ako aj politici, diplomati a podnikatelia z viac ako 60 krajín a zástupcovia viac než 400 firiem z 38 krajín.

AFP konštatovala, že Ukrajina potrebuje ekvivalent Marshallovho plánu, ktorý po druhej svetovej vojne pomohol pri obnove zničenej Európy. Infraštruktúra na Ukrajine bola vážne poškodená ruskými útokmi už pred zničením Kachovskej priehrady, ktorej vody začiatkom júna zaplavili približne 10 000 hektárov pôdy a vyhnali z domovov tisíce ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Problém výstavby D3 z Oščadnice do Čadce

ČADCA - Navrhované riešenie pre dostavbu druhej etapy diaľnice D3 z Oščadnice do Čadce v dĺžke 4 kilometrov nie je optimálne. Podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) totiž presúva lokálnu dopravu z obchvatu späť do mesta, čím sa v centre Čadce vytvára nový dopravný problém.

Analytici odporúčajú Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., (NDS) vyhodnotiť, či bolo zvolené správne riešenie vzhľadom na vyvolané vedľajšie účinky, a to viac áut v Čadci a dlhšie cestovanie z Oščadnice. Zároveň navrhujú zvýšiť ekonomickú efektívnosť projektu. „Vysoké náklady a zhoršenie lokálnej dopravy znižujú pomer medzi prínosmi a nákladmi na úroveň 0,25. Podľa prepočtu ÚHP by mohla byť návratnosť dvakrát vyššia, ak sa minimalizuje presun lokálnej dopravy do miest,“ informoval v hodnotení projektu na sociálnej sieti ÚHP. Podľa štúdie NDS na súčasnom obchvate Čadce plánuje dobudovať ďalšie dva pruhy aj druhú rúru tunela Horelica. Čas prejazdu po diaľnici sa skráti zo 4 na 2 minúty.

Investícia má stáť 235 miliónov eur, z toho stavebné náklady sú približne 180 miliónov eur. „Kvôli technicky náročnému terénu a množstvu mostov sa môže stať vôbec najdrahšou diaľničnou stavbou na Slovensku. Kilometer dvoch pruhov diaľnice vyjde na 59 miliónov eur,“ uviedla analytická inštitúcia.

Súčasná cesta je preťažená a D3 patrí medzi dopravné priority. Diaľnica je zároveň súčasťou Transeurópskej dopravnej siete, ktorá má byť dobudovaná do roku 2030.

„Projekt je názornou ukážkou toho, prečo by sa pri všetkých potrebných diaľniciach mali preskúmať možné riešenia a vyhodnotiť dôsledky v praxi. Vo vypracovanej štúdii nebola riadne posúdená iná alternatíva,“ upozornil ÚHP. Tvrdí, že podľa navrhnutého riešenia môže počet áut v Čadci stúpnuť dvojnásobne a štúdia nehodnotí, aký veľký problém to bude.

„Príčinou je spoplatnenie budúcej diaľnice, ktoré presmeruje dopravu na starú cestu cez mesto, a zrušenie priameho napojenia Oščadnice na budúcu diaľnicu D3,“ dodali analytici.

(sita)

Minúta  |  

Okres Trenčín je stále najlepší na Slovensku

TRENČÍN/BRATISLAVA – Miera nezamestnanosti klesla v máji v Trenčianskom samosprávnom kraji medzimesačne o 0,02 % na úroveň 2,57 %. Vyplýva to z informácií Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Miera nezamestnanosti klesla vo všetkých okresoch Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) s výnimkou okresov Ilava a Trenčín. Trenčiansky okres mal napriek miernemu nárastu najnižšiu mieru nezamestnanosti na Slovensku.

Festival Lodenica sťahujú na nové miesto. Ohlásili prvých účinkujúcich!

Mohlo by Vás zaujímať Festival Lodenica sťahujú na nové miesto. Ohlásili prvých účinkujúcich!

Všetky okresy TSK mali v máji mieru nezamestnanosti pod celoslovenským priemerom. Najvyššia miera nezamestnanosti bola v TSK v máji v okrese Prievidza, kde dosiahla úroveň 3,66 %. Nasledovali okresy Považská Bystrica (2,63 %), Myjava (2,56 %), Partizánske (2,44 %), Nové Mesto nad Váhom (2,33 %), Bánovce nad Bebravou (2,28 %), Púchov (2,22 %), Ilava (1,99 %) a Trenčín (1,96 %).

Po „operácii Heger“ prichádza pointa. Progresívci vraj predbiehajú Pellegriniho

Mohlo by Vás zaujímať Po „operácii Heger“ prichádza pointa. Progresívci vraj predbiehajú Pellegriniho

Na Slovensku klesla v máji priemerná nezamestnanosť medzimesačne o 0,18 % na úroveň 3,90 %. Najvyššia bola v okrese Kežmarok (10,41 %), najnižšia v Trenčianskom okrese (1,96 %).

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci prelomili veto prezidentky, opätovne schválili 3.hodinu telocviku

Tretia hodina telesnej výchovy na základných školách sa zavedie od 1. septembra 2023. Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu opätovne schválili novelu školského zákona, pričom odmietli pripomienky prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá legislatívu vetovala. Navrhovala posunúť jej účinnosť na rok 2025. Účinnosť sa posúva len pre tie školy, ktoré nemajú prístup k telocvični a pre štvrtý ročník cirkevných škôl.

Vyučovací predmet telesná a športová výchova bude povinným predmetom na základných školách v rozsahu minimálne troch hodín týždenne a na stredných školách dvoch hodín týždenne.

Výnimku budú mať tie základné školy, ktoré majú menej ako päť tried, keďže sa predpokladá, že nemajú telocvičňu. "Predmetná právna úprava umožňuje školám vyučovať telesnú a športovú výchovu nad minimálny rozsah napríklad prostredníctvom zvýšenia cez voliteľné (disponibilné) hodiny," píše sa v dôvodovej správe k opätovne schválenej úprave.

Nech športujú poslanci a zopakujú si počty. Tretia hodina telesnej výchovy prinesie chaos a zmätok, hodnotia učitelia

Mohlo by Vás zaujímať Nech športujú poslanci a zopakujú si počty. Tretia hodina telesnej výchovy prinesie chaos a zmätok, hodnotia učitelia

Účinnosť sa posúva pre školy, ktoré k 31. augustu 2023 nemajú prístup k telocvični z dôvodu možnosti dobudovania chýbajúcej školskej infraštruktúry. Nová legislatíva bude pre ne platiť od 1. septembra 2025. Rovnako sa takto odkladá účinnosť aj pre štvrtý ročník cirkevných škôl. Tieto majú podľa predkladateľov k dispozícii len jednu disponibilnú hodinu, ktorú väčšinou využívajú na predmet náboženstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Predčasné parlamentné voľby budú stáť vyše 16,8 milióna eur

Predčasné voľby do Národnej rady (NR) SR, ktoré sa uskutočnia 30. septembra, budú stáť vyše 16,8 milióna eur. Vyplýva to z harmonogramu organizačno-technického zabezpečenia volieb z dielne ministerstva vnútra (MV), ktorý v stredu schválila vláda.

"Na zabezpečenie prípravy a vykonania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023 je potrebné uvoľniť finančné prostriedky pre kapitolu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo výške 13.686.875 eur a kapitolu Štatistického úradu Slovenskej republiky vo výške 3.148.630 eur," píše sa v predloženom materiáli.

Peniaze pre rezort vnútra pôjdu najmä na úhrady náhrady mzdy členom volebných komisií a na odmeny členom a zapisovateľom okresných a okrskových volebných komisií. Ďalej napríklad na tlač hlasovacích lístkov či volebných tlačív. Tiež na zabezpečenie hlasovania poštou, zabezpečenie činnosti volebných komisií, vybavenie volebných miestností či na ochranu verejného poriadku v deň konania volieb. Peniaze pre ŠÚ SR zahŕňajú výdavky na spracovanie výsledkov volieb.

Zriadených bude 49 okresných volebných komisií a tiež okresná volebná komisia pre voľbu poštou. Predpokladá 6010 okrskových volebných komisií a 20 okrskových volebných komisií vytvorených pre osobitný okrsok.

Odmena člena okrskovej volebnej komisie bude vo výške 62,2 eura, predseda okrskovej volebnej komisie dostane 80,86 eura a zapisovateľ okrskovej volebnej komisie 77,75 eura.

Minister vnútra Ivan Šimko po rokovaní vlády uviedol, že počas konania volieb sú naplánované štandardné bezpečnostné opatrenia. Policajný zbor aj rezort vnútra sú v prípade potreby pripravení reagovať na vzniknutú situáciu.

Suma výdavkov zo štátneho rozpočtu sa podľa šéfky odboru volieb ministerstva vnútra Evy Chmelovej iba odhaduje. "Vieme sa len domnievať, koľko bude členov komisií a volebných okrskov. Pre každé voľby sa otvára rozličné množstvo okrskov. Voľby do Národnej rady SR sú náročnými voľbami. Zrejme aj obce budú na to prihliadať a budú okrsky robiť menšie. A budú sa pridržiavať viac zákona, že by mal mať okolo 1000 voličov," povedala. Ako doplnila, zatiaľ k strede ráno o voľby poštou zo zahraničia požiadalo okolo 8500 voličov.

Predčasné parlamentné voľby budú v sobotu 30. septembra. Volebná kampaň sa začala 9. júna.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.