Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na moslimskú púť hadždž prišlo zo zahraničia už takmer 1,5 milióna pútnikov

Na každoročnú moslimskú púť hadždž doteraz pricestovalo do Saudskej Arábie takmer 1,5 milióna zahraničných pútnikov, z toho drvivá väčšina letecky. Oznámili to vo štvrtok tamojší predstavitelia.

Tohtoročná púť bude prvá bez obmedzení zavedených počas covidovej pandémie v roku 2020. Očakáva sa, že pred začiatkom hadždž na budúci týždeň v pondelok prídu ešte ďalší pútnici, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AP.

Hadždž trvá takmer týždeň. Je jedným z piatich pilierov islamu a musí ju aspoň raz za život absolvovať každý moslim, ktorý je telesne i duševne zdravý a má na cestu finančné prostriedky. Je to jedno z najväčších náboženských zhromaždení na svete.

Saudskoarabské ministerstvo pre médiá vo štvrtok uviedlo, že do stredy prišlo do krajiny viac ako 1,49 milióna zahraničných pútnikov, pričom 1,43 milióna z nich pricestovalo letecky.

Tamojšie úrady očakávajú, že počet pútnikov v tomto roku dosiahne úroveň spred covidovej pandémie. V roku 2019 sa na púť do Mekky vydalo viac ako 2,4 milióna moslimov.

Saudská Arábia v roku 2020 oznámila, že pre pandémiu umožní do Mekky prísť len 1000 pútnikom. O rok neskôr povolila účasť 60-tisíc zaočkovaným osobám s povolením na pobyt v Saudskej Arábii, ktorí boli vybraní prostredníctvom lotérie. Moslimovia zo zahraničia sa však na púti zúčastniť nesmeli.

Vlani sa na nej mohol zúčastniť milión plne zaočkovaných moslimov mladších než 65 rokov. Saudská Arábia umožnila na túto každoročnú púť zavítať až 850-tisíc pútnikom zo zahraničia, ktorí sa museli preukázať negatívnym výsledkom PCR testu.

Rúška boli vtedy naďalej povinné v mešite Masdžid al-Harám v Mekke, kde sa nachádza ústredná svätyňa moslimov Kaaba, ako aj v Prorokovej mešite v meste Medina (Masdžid an-Nabawí), kde je pochovaný prorok Mohamed.

(tasr)

Minúta  |  

Je na usúdení Kollára, či odíde z funkcie, zhodujú sa Sulík a Saková

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) by mal sám zvážiť svoje zotrvanie vo funkcii v súvislosti s priznaním, že pred 12 rokmi dal niekoľko faciek svojej vtedajšej partnerke, ktorá mala ohroziť ich dieťa. Zhodli sa na tom líder SaS Richard Sulík a podpredsedníčka mimoparlamentného Hlasu-SD Denisa Saková v diskusnej relácii "Na hrane" v televízii JOJ. Ani jedna zo strán podľa ich slov nepodá návrh na jeho odvolanie.

"Nebudeme ho rituálne popravovať. (...) Na základe vlastného svedomia má usúdiť, či zotrvá vo funkcii," skonštatovala Saková. Sulík zároveň odsúdil Kollárove výroky o tom, že by nemal problém zopakovať dané správanie. "Ostať s takýmito výrokmi na poste predsedu parlamentu považujem za neúnosné," uviedol. Podotkol tiež, že odvolávanie predsedu parlamentu tri mesiace pre voľbami by mohlo situáciu skomplikovať. Obaja však odmietli akúkoľvek formu násilia páchaného na ženách.

Sulík a Saková sa tiež zhodli na tom, že šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktorého mala vo štvrtok zadržať Národná kriminálna agentúra (NAKA), má na zodpovednosti bývalá vláda. "OĽANO by malo jasne zodpovedať na všetky otázky," skonštatoval Sulík.

V diskusii sa dotkli aj témy prezidentských volieb. Obe strany deklarujú, že sa touto otázkou budú zaoberať až po septembrových parlamentných voľbách. "Verím, že sociálna demokracia si nájde svojho kandidáta," podotkla Saková s tým, že strana zatiaľ nediskutovala o žiadnych konkrétnych menách ani o tom, koho by podporila. Sulík pripustil, že ak bude exminister zahraničných vecí Ivan Korčok kandidovať, je pre SaS jeden z adeptov na podporu. "Máme niekoľko mesiacov času. Keď bude jasné, kto bude kandidovať, rozhodneme sa, či dáme podporu," doplnil.

(tasr)

Minúta  |  

USA a India podporujú územnú celistvosť Ukrajiny, zhodli sa Biden a Módí

Americký prezident Joe Biden a indický premiér Naréndra Módí, ktorého krajina sa odmietla pridať k západným sankciám voči Rusku, vo štvrtok spoločne podporili "územnú celistvosť" Ukrajiny, pričom vyjadrili znepokojenie nad prebiehajúcou vojenskou agresiou Ruska na Ukrajine.

V spoločnom vyhlásení pri príležitosti štátnej návštevy Módího vo Washingtone obaja lídri "vyzvali na dodržiavanie medzinárodného práva, zásad Charty OSN, ako aj územnej celistvosti a zvrchovanosti" Ukrajiny, informuje tlačová agentúra AFP.

Washington dúfa, že jeho užšie vzťahy s Naí Dillí v oblasti obrany pomôžu Indii "zbaviť sa" Ruska, ktoré bolo počas studenej vojny jej hlavným vojenským dodávateľom.

Bidenova administratíva vo veľkej miere Indii vyčíta, že sa odmietla pripojiť k západným sankciám voči Rusku a namiesto toho nakupuje jeho ropu so zľavou. Washington vidí širšiu zhodu s Indiou v otázke Číny a hrozby radikálneho islamizmu.

Biden na spoločnej tlačovej konferencii vzťahy s Indiou označil za jedny z najzávažnejších na svete. V súčasnosti sú podľa jeho slov silnejšie, užšie a dynamickejšie než kedykoľvek predtým. Vyzdvihol tiež spoluprácu oboch krajín v oblastiach ako klíma, zdravotníctvo, vesmír a hospodárstvo.

Bidenova zahraničná politika sa zameriava na Áziu a indo-pacifický región, keďže USA chcú čeliť mocenským ambíciám Číny v tomto regióne, dopĺňa tlačová agentúra DPA.

Šéf Bieleho domu jasne presadzuje partnerstvá USA v danom regióne, okrem iného v rámci Štvorstranného bezpečnostného dialógu (QSD) - spolu s Indiou, Japonskom a Austráliou.

Štátne návštevy sú na rozdiel od bežných pracovných návštev sprevádzané osobitnou protokolárnou pompou, ako je napríklad štátny banket. Módí je len tretím zahraničným hosťom počas Bidenovho pôsobenia v Bielom dome, ktorému sa dostalo tejto pocty.

Na štátnu návštevu Spojených štátov pricestoval vlani v decembri francúzsky prezident Emmanuel Macron. Koncom apríla ho nasledoval juhokórejský prezident Jun Sok-jol.

(tasr)

Minúta  |  

V Nemecku schválili pamätník pre Jehovových svedkov prenasledovaných nacistami

Nemecký parlament vo štvrtok hlasovaním schválil pamätník v Berlíne pre Jehovových svedkov prenasledovaných a zavraždených nacistami. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Príslušníci náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia sú známi neúnavným chodením od dverí k dverám a presviedčaním ľudí, aby konvertovali na ich vieru. Nacisti ich intenzívne prenasledovali.

Jehovovi svedkovia odmietali nacistický pozdrav, vstup do nacistických straníckych organizácií alebo službu v armáde.

Pamätník postavia blízko jazera v berlínskom parku Tiergarten, kde sa počas nacistickej éry Jehovovi svedkovia tajne stretávali.

Uznesenie, ktoré parlament schválil, vyzýva vládu, aby podporila osadenie súsošia aj informačných tabúľ.

Riaditeľ berlínskeho Pamätníka zavraždených Židov Európy Uwe Neumärker povedal, že tento krok "bol už dlho očakávaný".

"Je poctou odvahe Jehovových svedkov a zároveň príkladom empatie, náboženskej znášanlivosti a je aj proti vylučovaniu menšín v súčasných časoch," dodal Neumärker.

Pred nástupom nacistov k moci v roku 1933 žilo v Nemecku 25-tisíc až 30-tisíc Jehovových svedkov, uvádza Múzeum holokaustu. Najmenej 3-tisíc ich počas nacistickej éry poslali do koncentračných táborov a mnohí z nich tam zomreli.

(tasr)

Minúta  |  

Mesto Rím dostalo pokutu za zverejnenie mien žien na hroboch ľudských plodov

Taliansky úrad na ochranu osobných údajov udelil vo štvrtok mestu Rím pokutu za zverejnenie mien žien na jednom z cintorínov, ktoré podstúpili interrupciu alebo potratili. Ide o časť cintorína, kde sa pochovávajú nedonosené plody.

Škandál vyšiel najavo v septembri 2020, keď jedna zo žien, ktoré podstúpili interrupciu, na svojej stránke na sociálnej sieti Facebook napísala, že na rímskom cintoríne Flaminio našla hrob a kríž so svojím menom.

Pri potrate po 20. týždni tehotenstva predpisy v Taliansku vyžadujú pochovanie plodu. Mnohé ženy však uviedli, že s pohrebom vedome nesúhlasili a už vôbec si neželali uvedenie svojho mena na náhrobných krížoch.

Ľudskoprávne skupiny odsúdili toto označovanie hrobov ako hrubé porušenie práva žien na súkromie. Je chránené zákonom z roku 1978, ktorý v Taliansku legalizoval potraty.

Za jeho porušenie sa úrad na ochranu osobných údajov rozhodol uložiť mestu Rím pokutu 176-tisíc eur a ďalšiu pokutu 239-tisíc eur verejnej spoločnosti AMA zodpovednej za správu rímskych cintorínov.

Dozorný orgán tiež upozornil rímsku primárnu zdravotnú poisťovňu na porušenie zákona o ochrane súkromných údajov, pretože poslal AMA totožnosť žien, ktoré podstúpili interrupciu. Úrad tiež navrhol, aby mená týchto žien zdravotnícke orgány v budúcnosti utajili a tak sa sa predišlo akémukoľvek opakovaniu udalosti.

Podobné hroby objavili aj na cintoríne v meste Brescia na severe krajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Pri vraku Titanicu našli päť častí miniponorky. Implóziu nikto neprežil

AKTUALIZOVANÉ Trosky nájdené na dne Atlantiku pri Titanicu sú zo stratenej miniponorky, potvrdila vo štvrtok americká pobrežná stráž (USCG). Plavidlo podľa nej implodovalo. Spoločnosť OceanGate, ktorá stratenú miniponorku Titan prevádzkovala, pokladá všetkých piatich pasažierov plavidla za mŕtvych.

Odborníci po prezretí úlomkov skonštatovali, že miniponorka implodovala, uviedol kontradmirál John Mauger z USCG. Implózia predstavuje prudké vyrovnanie tlakov smerom dovnútra, ide o opak explózie.

Nehodu podľa neho nemohol nikto prežiť, rodinám ľudí na palube ponorky v mene americkej pobrežnej stráže vyslovil úprimnú sústrasť. Zároveň nevedel potvrdiť, či telá pasažierov budú schopní vytiahnuť na hladinu. "Je to neuveriteľne neúprosné prostredie," dodal.

"Domnievame sa, že nášho generálneho riaditeľa Stocktona Rusha, (podnikateľa) Shahzadu Dawooda a jeho syna Sulemana, (podnikateľa) Hamisha Hardinga a (hlbokomorského prieskumníka) Paula-Henriho Nargeoleta sme bohužiaľ stratili," napísala spoločnosť OceanGate vo vyhlásení zverejnenom tesne pred vyjadrením USCG.

Odborník z pátracieho tímu priblížil, že pri vraku parníka Titanicu našli päť väčších trosiek miniponorky vrátane prednej a zadnej časti plavidla.

Trosky miniponorky našiel diaľkovo ovládaný robot asi 490 metrov od prednej časti vraku Titanicu, tvrdí USCG. V tejto oblasti na morskom dne nie sú trosky z tohto zaoceánskeho parníka, ktorý stroskotal počas svojej prvej plavby v roku 1912.

Šéf firmy zodpovednej za stroskotanú ponorku nechcel najímať 50-ročných belochov. Vraj neboli inšpiratívni

Mohlo by Vás zaujímať Šéf firmy zodpovednej za stroskotanú ponorku nechcel najímať 50-ročných belochov. Vraj neboli inšpiratívni

Americké námorníctvo detegovalo pravdepodobnú implóziu výskumnej miniponorky Titan na podmorských zvukových monitorovacích zariadeniach už krátko po jej zmiznutí. Informoval o tom vo štvrtok The Wall Street Journal.

Denník s odvolaním sa na nemenovaného vysokého predstaviteľa amerického námorníctva uviedol, že implózia bola zaznamenaná tajným akustickým monitorovacím systémom určeným na odhaľovanie prítomnosti ponoriek, uvádza tlačová agentúra AFP.

"Americké námorníctvo vykonalo analýzu akustických údajov a zistilo anomáliu, ktorá zodpovedala implózii alebo výbuchu vo všeobecnej blízkosti miesta, kde miniponorka Titan operovala, keď s ňou stratili kontakt," povedal predstaviteľ.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.