Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dlhý covid mohlo podľa WHO v Európe zažiť takmer 36 miliónov ľudí

Takmer 36 miliónov ľudí v Európe mohlo mať v dôsledku nákazy COVID-19 v prvých troch rokoch pandémie dlhodobé zdravotné problémy. Riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu Hans Kluge v utorok povedal, že „dlhý covid“ zostáva komplexným problémom, „o ktorom stále vieme veľmi málo“ a „slepým miestom v našich znalostiach“.

„Pokiaľ nevyvinieme komplexnú diagnostiku a liečbu dlhého covidu, nikdy sa z pandémie skutočne nezotavíme,“ povedal Kluge, prízvukujúc, že starší ľudia, osoby so základnými ochoreniami a oslabenou imunitou by sa naďalej mali očkovať.

Zatiaľ čo väčšina ľudí sa z COVID-19 zotavila v priebehu niekoľkých týždňov po nákaze, niektorí ľudia stále hlásia únavu, dýchavičnosť, zmätenosť, zábudlivosť či nedostatok sústredenia. Kluge vysvetlil, že podľa štatistík odborníkov z Washingtonskej univerzity v európskom regióne WHO, ktorý pokrýva 53 krajín a má viac ako 900 miliónov obyvateľov, mohol za posledné tri roky zažiť dlhý covid každý tridsiaty človek.

V Európe „COVID-19 využil epidémiu chorôb vrátane rakoviny, kardiovaskulárnych chorôb, cukrovky a chronických pľúcnych chorôb, ktoré predstavujú 75 percent úmrtnosti“, povedal tiež Kluge. Osoby s takýmito chorobami podľa neho boli a stále sú zraniteľnejšie voči závažnejším formám ochorenia.

V máji WHO po viac ako troch rokoch oznámila, že už neklasifikuje COVID-19 ako globálnu núdzovú situáciu. Upozornila však, že pandémia sa ešte neskočila, pričom poukázala na nedávny nárast nákaz v juhovýchodnej Ázii a na Blízkom východe.

(sita)

Minúta  |  

Lukašenko: Prigožin je v Minsku v hoteli bez okien. Bielorusko bude profitovať z bojových skúseností vagnerovcov

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny sa už momentálne nachádza v Bielorusku. Potvrdil to v utorok bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, informujú o tom agentúra DPA a stanica Sky News.

„Áno, skutočne, dnes je v Bielorusku," uviedol Lukašenko podľa bieloruskej tlačovej agentúry Belta.

Prigožin v piatok obvinil ruskú armádu z raketového útoku na tábory jeho bojovníkov. Následne sa počas uplynulého víkendu pokúsil pomocou svojich jednotiek zvrhnúť ruské vojenské velenie. Zmocnili sa mesta Rostov nad Donom na juhu Ruska a vydali sa smerom na Moskvu.

V sobotu večer sa však situácia upokojila, keď Prigožin oznámil, že svojim jednotkám nariadil, aby sa vrátili do táborov na Ukrajine. Samotný šéf vagnerovcov sa odvtedy na verejnosti neobjavil, pričom o mieste jeho pobytu sa viedli rozsiahle špekulácie.

Ukončenie krízy sprostredkoval práve bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. V súlade s dohodou sa mal Prigožin presunúť do Bieloruska, zatiaľ čo jeho muži dostali na výber, či sa k nemu pridajú, alebo budú začlenení do ruských ozbrojených síl.

Od utorňajšieho rána informovali médiá o lietadle spájanom s Prigožinom, ktoré odletelo z Moskvy a pristálo v Bielorusku. Nemenovaný americký predstaviteľ pritom naznačil, že šéf vagnerovcov sa ubytoval v Minsku v hoteli bez okien.

Bielorusko bude profitovať z bojových skúseností vagnerovcov

Bielorusko bude mať prospech z bojových skúseností bojovníkov ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorí odišli do bieloruského exilu po nevydarenom pokuse o vzburu v Rusku, uviedol podľa AFP Lukašenko.

„Keď k nám prídu ich velitelia a pomôžu nám... (toto sú) skúsenosti. Prešli si tým. Povedia vám o zbraniach: ktoré fungovali dobre, ktoré nie. A o taktike... ako útočiť, ako sa brániť. Toto je neoceniteľné," povedal Lukašenko, ktorý vagnerovcom ponúkol azyl na stretnutí s bieloruským ministrom obrany, uviedli tamojšie štátne médiá.

Tábory pre vagnerovcov v Bielorusku nestavajú, ale Minsk im pomôže

Lukašenko súčasne poprel medializované správy, že sa v Bielorusku začala výstavba poľných táborov pre príslušníkov ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorá sa počas uplynulého víkendu v Rusku pokúsila o ozbrojenú vzburu proti Kremľu.

Ako v utorok uviedla britská stanica BBC, podľa Lukašenka sa v Bielorusku nestavajú žiadne tábory pre vagnerovcov a ich oddiely zatiaľ zostávajú v Luhanskej oblasti. „Zatiaľ žiadne tábory nebudujeme. Ale ak budú chcieť – údajne si už prezerali nejaké pozemky –, tak ich tam umiestnime. Nech sa páči, stavajte si stany," vyzýval Lukašenko citovaný štátnou agentúrou BelTA.

Podľa Lukašenka vagnerovcom už v Bielorusku ponúkli areál nevyužívaných kasární. Prisľúbil tiež pomôcť im „všetkými možnými spôsobmi"...kým sa rozhodnú, „čím sa budú zaoberať".

O výstavbe tábora pre príslušníkov jednotiek Vagnerovej skupiny informoval v pondelok jeden z ruských exilových spravodajských webov. Tábor sa údajne stavia neďaleko mesta Asipovičy v Mahiľovskej oblasti a bude pre 8-tisíc mužov. Asipovičy sa nachádzajú 200 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. (tasr)

Minúta  |  

Fico: Za aktuálnou kauzou Kollára je útok na Žilinku a šéfa SIS

Za aktuálnou kauzou predsedu Národnej rady Borisa Kollára (Sme rodina) vidí Smer útok na generálneho prokurátora Maroša Žilinku a šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Michala Aláča. Podľa predsedu strany Roberta Fica ide tiež o prípravu na útok proti predstaviteľom bezpečnostných zložiek, ktorí vyšetrovali takzvaných čurillovcov. Informoval o tom na utorkovej tlačovej konferencii.

Dôvodom plánovaného útoku na Žilinku má podľa Fica byť, že v trestných kauzách postupuje podľa trestného poriadku. V súvislosti s Aláčom zase spomenul správu SIS o údajnej manipulácii trestných konaní. Túto správu na neverejnom zasadnutí parlamentu prečítal práve Kollár. „A, samozrejme, je to príprava na útok voči čelnom tímu Oblúk," uviedol Fico z poukazom na tím policajnej inšpekcie, ktorý vyšetroval príslušníkov NAKA.

"Žiadam prezidentku SR, aby prestala obhajovať ľudí, ktorí sú podozriví, obvinení zo závažnej trestnej činnosti. Aby prestala útočiť na generálneho prokurátora Žilinku, lebo nemá na to absolútne žiadny dôvod," uviedol Fico. Namieta tiež, aby sa stal šéfom odboru na inšpekcii obvinený policajt.

Zopakoval apel na orgány činné v trestnom konaní a Špecializovaný trestný súd, aby sa nenechali zaťahovať do politických súbojov.

„Áno pán Kollár sa priznal, že použil fyzické násilie proti jednej zo svojich partneriek. My sme to odsúdili a myslíme si, že by mal odstúpiť z funkcie," vyhlásil v súvislosti s kauzou predsedu parlamentu Fico. Doplnil však, že v pozadí tohto „cirkusu" je špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a „čurillovci", ktorí to chcú využiť na zbavenie sa svojich nepriateľov.

Potvrdil, že Smer sa na mimoriadnej schôdzi, ktorú sa snažia vyvolať niektorí poslanci, nezúčastní. Strana Demokrati zbiera podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady, na ktorej chce odvolať predsedu parlamentu Borisa Kollára za to, že zbil svoju bývalú partnerku. Aktuálne majú 22 podpisov, potrebujú ich 30.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka podpísala ústavné právo na platbu v hotovosti

Právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti bude súčasťou Ústavy SR. Tomuto právu bude zodpovedať ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla. Zákon následne stanoví podmienky a obmedzenia uvedeného práva. Vyplýva to z ústavného zákona, ktorý podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Na základe spresnenia, ktoré poslanci Národnej rady (NR) SR k pôvodnému návrhu schválili, bude možné prijatie hotovostnej platby z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov odmietnuť. Právo vykonať hotovostnú operáciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky je zaručené bez obmedzení.

Občan má podľa predkladateľov ústavného zákona právo na to, aby sa sám rozhodol, či chce platiť v hotovosti. Deklarovali, že v poslednom čase sú svedkami rôznych iniciatívnych krokov vedúcich k postupnému obmedzeniu tohto práva. „I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti, vrátane súvisiaceho práva na súkromie," vysvetlili v dôvodovej správe.

Úplné zrušenie hotovosti v budúcnosti by podľa predkladateľov výrazne ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ale napríklad aj občianske združenia, ktoré svoju charitatívnu činnosť financujú z finančných zbierok. Zachovanie práva na hotovosť je podľa nich tiež významným krokom pri budovaní finančnej gramotnosti mladšej generácie.

Zároveň konštatovali, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit v právnom poriadku SR je možné vnímať ako opatrenie na obmedzenie podvodných konaní v daňovej oblasti, na boj proti praniu špinavých peňazí, korupcii, trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu. Ústava má preto predpokladať aj zákonnú úpravu podmienok a obmedzení používania hotovosti.

Ústavný zákon bude účinný od 1. júla tohto roka.

(tasr)

Minúta  |  

Za KDH kandiduje analytik Ivan Bošňák. Majerského nazval nulou a strana nezaručila, že nepodporí registrované partnerstvá

Na predposlednom mieste kandidátky KDH sa nachádza analytik Ivan Bošňák. Hnutie sa však nevie zaručiť za to, či bude v parlamente hlasovať v súlade s konzervatívnymi princípmi.

KDH má už úplný zoznam kandidátov do predčasných parlamentných volieb. V prvej dvanástke je napríklad Jozef Hajko, ktorý stál pri zrode Štandardu, exposlanec Igor Janckulík, bývalý štátny tajomník na ministerstve zdravotníctva Peter Stachura, exminister Ján Horecký či disident a bývalý predseda slovenského parlamentu František Mikloško.

Nemenej zaujímavo však pôsobí zoznam odzadu. Na poslednom mieste je šéf záchranárov František Majerský a na predposlednom mieste dátový analytik Ivan Bošňák, ktorý sa do popredia dostal počas pandémie, keď založil stránku Dáta bez pátosu.

Práve na názory Bošňáka v utorok poukázal denník Postoj. Analytik totiž KDH aj jeho lídra Milana Majerského viackrát tvrdo kritizoval. Napríklad hneď po tom, čo si ho hnutie zvolilo za predsedu.

„Alojz Hlina vychoval, odpromoval a do veľkej politiky dotiahol neznámu tvár. Po 2 rokoch ako VÚC gazda zostal neznámou tvárou, ničnehovoriacim ,konzervatívcom‘, nemastno-neslaným demokratom a málokto tuší, či vôbec kresťanským," napísal Bošňák na adresu Majerského s dôvetkom, že s takýmto lídrom sa z KDH nestane vládna strana po vzore nemeckej CDU, hoci by si to veľmi prial.

Keď sa Majerský v rozhovore pre Denník N preriekol, že hnutiu dal na kampaň svojho kandidáta na bratislavského primátora, dnes trestne stíhaného Rudolfa Kusého, 25-tisíc eur spolumajiteľ Esetu Rudolf Hrubý, Bošňák nazval Majerského „nulou“ a ľudí vyzval, aby strane, akou je KDH, nedali ani jedno euro, nieto svoj hlas.

Naposledy mu prekážalo aj to, že dočasný minister vnútra Ivan Šimko v statuse použil slová „kresťanská hodnota" a „požehnaný týždeň". „Alebo si máme zvykať na: Shalom, Allah Akbar, Na stráž, Pekný Biely deň, Česť práci a podobne v posolstvách od ministrov? Prípadne aj na tlačovke – jej konci? Podľa toho, kto má akú ,vieru‘?" písal Bošňák.

Matematik je liberálnejší kandidát, názorovo sympatizuje s Ivanom Miklošom, Zuzanou Čaputovou a Ľudovítom Ódorom. Pracoval ako asistent šéfa finančného parlamentného výboru Mariana Viskupiča (SaS), hoci sám tvrdí, že to robil pre „Slovensko" a sulíkovcov nevolil.

Bošňák pre Postoj uviedol, že na to, či jeho slová o KDH platia a ako sa dostal na ich kandidátku, odpovie po skončení školského roka. Predošlé vyjadrenia analytika nekomentovala ani strana. Neodpovedala ani na otázku Postoja, či dokáže garantovať, že Bošňák ako poslanec nezahlasuje za liberalizáciu potratov či registrované partnerstvá.

(est)

Minúta  |  

Orbán odmieta návrh rozpočtu EÚ, lebo údajne podporuje migráciu a byrokraciu

Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že návrh úpravy rozpočtu EÚ Európskej komisie v súčasnej podobe je neseriózny a nevhodný na diskusiu, pretože podporuje migráciu a zvyšuje byrokraciu v Bruseli. Orbán to uviedol po videokonferencii s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a premiérmi Chorvátska, Belgicka, Luxemburska, Slovenska a Švédska. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa stanoviska maďarskej vlády chce Brusel namiesto zastavenia nelegálnej imigrácie minúť ďalšie miliardy na podporu príchodu nelegálnych migrantov do Európy, uviedol Orbánov hovorca Bertalan Havasi.

Orbán opakovane zdôraznil, že nelegálna migrácia by sa dala riešiť, že ak niekto podá žiadosť o vstup na územie Únie, musí zostať mimo jej hraníc, kým sa jeho žiadosť neposúdi.

Podľa vyhlásenia vydaného po videokonferencii by Brusel poskytol Ukrajine na podporu celkovo 50 miliárd eur, ale využitie eurofondov, ktoré boli Kyjevu poslané od začiatku vojny, je ešte stále nejasné. Brusel požaduje od členských krajín nové zdroje na pokrytie deficitu v rozpočte EÚ v dôsledku rastúcich úrokových sadzieb, pričom naďalej zadržiava peniaze určené Maďarsku a Poľsku z predchádzajúceho spoločného úveru.

Ďalším problémom podľa Budapešti je, že návrh rozpočtu Komisie by ešte viac nafúkol bruselskú byrokraciu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.