Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Upratovač v USA zničil 20 rokov prelomového výskumu. Vypol mrazničku s kľúčovými vzorkami

Upratovač zničil desaťročia potenciálne „prelomového“ výskumu, keď pre „otravný“ zvuku alarmu v laboratóriu vypol mrazničku s kľúčovými vzorkami. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na žalobu. Spoločnosť, ktorá ho zamestnávala, podľa právnikov zamestnanca dostatočne nevyškolila.

Rensselaer Polytechnic Institute v meste Troy v štáte New York žaluje upratovačovho zamestnávateľa, ktorý mal v roku 2020 so školou zmluvu na upratovanie v hodnote 1,4 milióna dolárov.

Výskum fotosyntézy pod vedením profesorky K. V. Lakshmi mal podľa právnikov potenciál byť „prelomový“ pri ďalšom vývoji solárnych panelov. Väčšina vzoriek, ktoré mali byť uchovávané pri teplote mínus 80 stupňov Celzia však bola v dôsledku vypnutia mrazničky „poškodená, zničená a nezachrániteľná, čím sa zničilo viac ako 20 rokov výskumu“, uvádza sa v žalobe. Hodnota spôsobenej škody je podľa právnikov milión dolárov.

Právnici pritom v žalobe tvrdia, že na dverách mrazničky bol oznam, v ktorom bolo vysvetlené, že alarm pípa, pretože zariadenie treba opraviť, ktorý tiež uvádzal: „Prosím, nehýbte ňou ani ju neodpájajte. V tejto časti nie je potrebné upratovanie.“ Nechýbalo pritom ani vysvetlenie, ako zvuk alarmu stlmiť. Niekoľko dní po spustení alarmu však upratovač vypol istič, ktorý dodával elektrinu do mrazničky.

Upratovač si podľa správy pracovníkov bezpečnosti v inštitúte myslel, že istič zapína, i keď ho v skutočnosti vypol, uviedol podľa BBC denník New York Post. Právnik Michael Ginsberg pre NBC News povedal, že zamestnanec počul „nepríjemný alarm“ a podľa právnikov, ktorí ho vypočúvali, stále „nevyzeral, že by veril tomu, že urobil niečo zlé, a len sa snažil pomôcť“.

Spoločnosť sa k žalobe zatiaľ nevyjadrila, uvádza BBC.

(sita)

Minúta  |  

Pri raziách proti kalábrijskej mafii 'Ndrangheta zatkli v Taliansku vyše 30 ľudí

Desiatky ľudí zatkla talianska polícia pri najnovších raziách proti zločineckej organizácii 'Ndrangheta. Zásahy odhalili, ako sa početné nelegálne aktivity tejto kalábrijskej mafie rozšírili aj do Rakúska či Nemecka. Oznámila to v utorok talianska polícia, píše agentúrs Reuters.

Zadržaní, medzi ktorými je aj niekoľko kalábrijských politikov, čelia obvineniam z členstva v mafii, ale aj vraždy, vydierania, podvodu, manipulovania verejných zákaziek, podplácania či kupovania hlasov.

Talianska polícia informovala, že spomedzi zadržaných bolo väzobne stíhaných 22 ľudí, kým 12 ďalších bolo umiestnených do tzv. domácej väzby, štyria boli dočasne zbavení svojej funkcie a tri osoby dostali príkaz neopúšťať svoje mesto. Celkovo pritom úrady vyšetrujú 123 osôb vrátane bývalého šéfa kalábrijskej správy Maria Oliveriho.

Pri vyšetrovaní spolupracovala talianska polícia s prokurátormi z nemeckého Stuttgartu i s nemeckou spolkovou políciou.

'Ndrangheta údajne od juhu až po sever Talianska nelegálne obchodovala v oblasti nehnuteľností, stravovacích, bezpečnostných služieb či videopokru. Nelegálne obchody tam prevádzkovala tiež s ovocím, zeleninou a dobytkom, priblížila talianska polícia.

Mafiáni podľa polície obchodovali aj s rakúskymi obchodníkmi s ovocím a zeleninou. Taktiež využívali služby nemeckých hackerov na vykonávanie podvodných bankových a finančných transakcií.

'Ndrangheta pochádzajúca z juhotalianskeho regiónu Kalábria je považovaná za jeden z najväčších a najmocnejších zločineckých syndikátov na svete. V tomto smere predstihla aj sicílsku Cosa Nostru, kedysi najvplyvnejšiu taliansku mafiánsku organizáciu. V máji bolo počas dvoch vĺn razií proti 'Ndranghete, konkrétne jej pašerákom drog, zadržaných v celej Európe vyše 100 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Dlhý covid mohlo podľa WHO v Európe zažiť takmer 36 miliónov ľudí

Takmer 36 miliónov ľudí v Európe mohlo mať v dôsledku nákazy COVID-19 v prvých troch rokoch pandémie dlhodobé zdravotné problémy. Riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu Hans Kluge v utorok povedal, že „dlhý covid“ zostáva komplexným problémom, „o ktorom stále vieme veľmi málo“ a „slepým miestom v našich znalostiach“.

„Pokiaľ nevyvinieme komplexnú diagnostiku a liečbu dlhého covidu, nikdy sa z pandémie skutočne nezotavíme,“ povedal Kluge, prízvukujúc, že starší ľudia, osoby so základnými ochoreniami a oslabenou imunitou by sa naďalej mali očkovať.

Zatiaľ čo väčšina ľudí sa z COVID-19 zotavila v priebehu niekoľkých týždňov po nákaze, niektorí ľudia stále hlásia únavu, dýchavičnosť, zmätenosť, zábudlivosť či nedostatok sústredenia. Kluge vysvetlil, že podľa štatistík odborníkov z Washingtonskej univerzity v európskom regióne WHO, ktorý pokrýva 53 krajín a má viac ako 900 miliónov obyvateľov, mohol za posledné tri roky zažiť dlhý covid každý tridsiaty človek.

V Európe „COVID-19 využil epidémiu chorôb vrátane rakoviny, kardiovaskulárnych chorôb, cukrovky a chronických pľúcnych chorôb, ktoré predstavujú 75 percent úmrtnosti“, povedal tiež Kluge. Osoby s takýmito chorobami podľa neho boli a stále sú zraniteľnejšie voči závažnejším formám ochorenia.

V máji WHO po viac ako troch rokoch oznámila, že už neklasifikuje COVID-19 ako globálnu núdzovú situáciu. Upozornila však, že pandémia sa ešte neskočila, pričom poukázala na nedávny nárast nákaz v juhovýchodnej Ázii a na Blízkom východe.

(sita)

Minúta  |  

Lukašenko: Prigožin je v Minsku v hoteli bez okien. Bielorusko bude profitovať z bojových skúseností vagnerovcov

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny sa už momentálne nachádza v Bielorusku. Potvrdil to v utorok bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, informujú o tom agentúra DPA a stanica Sky News.

„Áno, skutočne, dnes je v Bielorusku," uviedol Lukašenko podľa bieloruskej tlačovej agentúry Belta.

Prigožin v piatok obvinil ruskú armádu z raketového útoku na tábory jeho bojovníkov. Následne sa počas uplynulého víkendu pokúsil pomocou svojich jednotiek zvrhnúť ruské vojenské velenie. Zmocnili sa mesta Rostov nad Donom na juhu Ruska a vydali sa smerom na Moskvu.

V sobotu večer sa však situácia upokojila, keď Prigožin oznámil, že svojim jednotkám nariadil, aby sa vrátili do táborov na Ukrajine. Samotný šéf vagnerovcov sa odvtedy na verejnosti neobjavil, pričom o mieste jeho pobytu sa viedli rozsiahle špekulácie.

Ukončenie krízy sprostredkoval práve bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. V súlade s dohodou sa mal Prigožin presunúť do Bieloruska, zatiaľ čo jeho muži dostali na výber, či sa k nemu pridajú, alebo budú začlenení do ruských ozbrojených síl.

Od utorňajšieho rána informovali médiá o lietadle spájanom s Prigožinom, ktoré odletelo z Moskvy a pristálo v Bielorusku. Nemenovaný americký predstaviteľ pritom naznačil, že šéf vagnerovcov sa ubytoval v Minsku v hoteli bez okien.

Bielorusko bude profitovať z bojových skúseností vagnerovcov

Bielorusko bude mať prospech z bojových skúseností bojovníkov ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorí odišli do bieloruského exilu po nevydarenom pokuse o vzburu v Rusku, uviedol podľa AFP Lukašenko.

„Keď k nám prídu ich velitelia a pomôžu nám... (toto sú) skúsenosti. Prešli si tým. Povedia vám o zbraniach: ktoré fungovali dobre, ktoré nie. A o taktike... ako útočiť, ako sa brániť. Toto je neoceniteľné," povedal Lukašenko, ktorý vagnerovcom ponúkol azyl na stretnutí s bieloruským ministrom obrany, uviedli tamojšie štátne médiá.

Tábory pre vagnerovcov v Bielorusku nestavajú, ale Minsk im pomôže

Lukašenko súčasne poprel medializované správy, že sa v Bielorusku začala výstavba poľných táborov pre príslušníkov ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorá sa počas uplynulého víkendu v Rusku pokúsila o ozbrojenú vzburu proti Kremľu.

Ako v utorok uviedla britská stanica BBC, podľa Lukašenka sa v Bielorusku nestavajú žiadne tábory pre vagnerovcov a ich oddiely zatiaľ zostávajú v Luhanskej oblasti. „Zatiaľ žiadne tábory nebudujeme. Ale ak budú chcieť – údajne si už prezerali nejaké pozemky –, tak ich tam umiestnime. Nech sa páči, stavajte si stany," vyzýval Lukašenko citovaný štátnou agentúrou BelTA.

Podľa Lukašenka vagnerovcom už v Bielorusku ponúkli areál nevyužívaných kasární. Prisľúbil tiež pomôcť im „všetkými možnými spôsobmi"...kým sa rozhodnú, „čím sa budú zaoberať".

O výstavbe tábora pre príslušníkov jednotiek Vagnerovej skupiny informoval v pondelok jeden z ruských exilových spravodajských webov. Tábor sa údajne stavia neďaleko mesta Asipovičy v Mahiľovskej oblasti a bude pre 8-tisíc mužov. Asipovičy sa nachádzajú 200 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. (tasr)

Minúta  |  

Fico: Za aktuálnou kauzou Kollára je útok na Žilinku a šéfa SIS

Za aktuálnou kauzou predsedu Národnej rady Borisa Kollára (Sme rodina) vidí Smer útok na generálneho prokurátora Maroša Žilinku a šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Michala Aláča. Podľa predsedu strany Roberta Fica ide tiež o prípravu na útok proti predstaviteľom bezpečnostných zložiek, ktorí vyšetrovali takzvaných čurillovcov. Informoval o tom na utorkovej tlačovej konferencii.

Dôvodom plánovaného útoku na Žilinku má podľa Fica byť, že v trestných kauzách postupuje podľa trestného poriadku. V súvislosti s Aláčom zase spomenul správu SIS o údajnej manipulácii trestných konaní. Túto správu na neverejnom zasadnutí parlamentu prečítal práve Kollár. „A, samozrejme, je to príprava na útok voči čelnom tímu Oblúk," uviedol Fico z poukazom na tím policajnej inšpekcie, ktorý vyšetroval príslušníkov NAKA.

"Žiadam prezidentku SR, aby prestala obhajovať ľudí, ktorí sú podozriví, obvinení zo závažnej trestnej činnosti. Aby prestala útočiť na generálneho prokurátora Žilinku, lebo nemá na to absolútne žiadny dôvod," uviedol Fico. Namieta tiež, aby sa stal šéfom odboru na inšpekcii obvinený policajt.

Zopakoval apel na orgány činné v trestnom konaní a Špecializovaný trestný súd, aby sa nenechali zaťahovať do politických súbojov.

„Áno pán Kollár sa priznal, že použil fyzické násilie proti jednej zo svojich partneriek. My sme to odsúdili a myslíme si, že by mal odstúpiť z funkcie," vyhlásil v súvislosti s kauzou predsedu parlamentu Fico. Doplnil však, že v pozadí tohto „cirkusu" je špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a „čurillovci", ktorí to chcú využiť na zbavenie sa svojich nepriateľov.

Potvrdil, že Smer sa na mimoriadnej schôdzi, ktorú sa snažia vyvolať niektorí poslanci, nezúčastní. Strana Demokrati zbiera podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady, na ktorej chce odvolať predsedu parlamentu Borisa Kollára za to, že zbil svoju bývalú partnerku. Aktuálne majú 22 podpisov, potrebujú ich 30.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka podpísala ústavné právo na platbu v hotovosti

Právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti bude súčasťou Ústavy SR. Tomuto právu bude zodpovedať ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla. Zákon následne stanoví podmienky a obmedzenia uvedeného práva. Vyplýva to z ústavného zákona, ktorý podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Na základe spresnenia, ktoré poslanci Národnej rady (NR) SR k pôvodnému návrhu schválili, bude možné prijatie hotovostnej platby z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov odmietnuť. Právo vykonať hotovostnú operáciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky je zaručené bez obmedzení.

Občan má podľa predkladateľov ústavného zákona právo na to, aby sa sám rozhodol, či chce platiť v hotovosti. Deklarovali, že v poslednom čase sú svedkami rôznych iniciatívnych krokov vedúcich k postupnému obmedzeniu tohto práva. „I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti, vrátane súvisiaceho práva na súkromie," vysvetlili v dôvodovej správe.

Úplné zrušenie hotovosti v budúcnosti by podľa predkladateľov výrazne ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ale napríklad aj občianske združenia, ktoré svoju charitatívnu činnosť financujú z finančných zbierok. Zachovanie práva na hotovosť je podľa nich tiež významným krokom pri budovaní finančnej gramotnosti mladšej generácie.

Zároveň konštatovali, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit v právnom poriadku SR je možné vnímať ako opatrenie na obmedzenie podvodných konaní v daňovej oblasti, na boj proti praniu špinavých peňazí, korupcii, trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu. Ústava má preto predpokladať aj zákonnú úpravu podmienok a obmedzení používania hotovosti.

Ústavný zákon bude účinný od 1. júla tohto roka.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.