Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Primátor Kyjeva dostal od vlády pokarhanie za stav protileteckých krytov

Ukrajinská vláda v utorok v súvislosti so stavom protileteckých krytov v ukrajinskej metropole udelila pokarhanie primátorovi Kyjeva Vitalijovi Kličkovi. Schválila aj odvolanie ďalších úradníkov z funkcií starostov a zástupcov starostov niekoľkých kyjevských mestských častí.

Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej nateraz nie je jasné, či Kličkovi hrozia aj ďalšie kárne opatrenia.

Neistota ohľadom Kličkovej politickej budúcnosti vzrástla po tom, ako prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval úradníkov v hlavnom meste za incident z 1. júna, keď padajúce úlomky rakiet zabili dve ženy a dievča, ktoré sa ponáhľali do krytu a našli ho zatvorený.

Zelenskyj po tomto incidente nariadil audit všetkých protileteckých krytov v Kyjeve a uviedol, že dôjde k personálnym zmenám.

Kličko, ktorý je primátorom už deviaty rok, bol pred ruskou inváziou vo februári 2022 považovaný za jedného z najvýraznejších oponentov Zelenského.

Vlani v novembri sa Zelenskyj s Kličkom verejne pohádali, keď ho prezident obvinil, že zlyhal pri zriaďovaní takzvaných centier nezlomnosti, v ktorých sa ľudia pri výpadkoch v dodávkach elektriny mohli zohriať, najesť či nabiť si mobilné telefóny.

Takéto centrá sa na Ukrajine začali budovať krátko po tom, ako ruská armáda spustila masívne útoky na civilnú infraštruktúru.

Agentúre Reuters sa Klička v utorok nepodarilo zastihnúť, aby sa k udeleniu pokarhania vyjadril.

Po tragédii s nedostupným krytom Kličko pripustil, že nesie určitú zodpovednosť. Dodal však, že na vine sú aj iní, najmä prezidentom vymenovaní úradníci v niektorých okresoch hlavného mesta.

Reuters dodal, že Kličko si v utorok prezrel kyjevský kryt vybavený automatickým otváracím systémom. Podľa Reuters z toho vyplýva, že po úmrtiach civilistov z 1. júna sa v hlavnom meste pracuje na zlepšení prístupu do takýchto krytov.

Ako na zasadnutí vlády uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, audit nariadený Zelenským zistil, že 77 percent krytov na Ukrajine je spôsobilých na používanie, mnohé však "nespĺňajú žiadne normy".

Dodal, že na niektorých miestach je situácia neprijateľná, pričom spomenul okresy v Záporožskej, Sumskej, Žitomirskej a Kyjevskej oblasti, ako aj mesto Kyjev.

Reuters informoval, že za koordinátora všetkých otázok a procesov týkajúcich sa krytov bol vymenovaný minister strategického priemyslu Olexandr Kamyšin.

(tasr)

Minúta  |  

Na presun vagnerovcov do Bieloruska by malo reagovať NATO, vyhlásil Duda

Poľský prezident Andrzej Duda vyhlásil, že prípadný presun žoldnierov ruskej Vagnerovej skupiny do Bieloruska je pre Poľsko negatívnym signálom, na ktorý by mal reagovať celý blok NATO. V utorok o tom informovala britská stanica BBC.

Perspektíva zriadenia vagnerovských základní či poľných táborov na území Bieloruska znepokojila aj Lotyšsko a Litvu, ktoré vyzvali alianciu NATO, aby posilnila svoje východné hranice. 

"Presun de facto ruských jednotiek, možno v podobe Vagnerovej skupiny, do Bieloruska, ako aj presun šéfa Vagnerovej skupiny tam (do Bieloruska), sú pre nás veľmi negatívnym signálom," konštatoval Duda.

Dodal, že Poľsko túto otázku určite nastolí pred spojencami z aliancie NATO so zámerom zvýšiť rýchlosť reakcie NATO, pripraviť efektívnejšie obranné plány aliancie, urýchliť presuny vojsk a posilniť prápory rozmiestnené v danej časti Európy.

Litva a Lotyšsko vyzvali NATO na posilnenie jeho východného krídla

Pobaltské štáty Litva a Lotyšsko vyzvali v utorok Severoatlantickú alianciu (NATO), aby posilnila svoje východné krídlo. Je to reakcia na očakávania, že ruská žoldnierska Vagnerova skupina si po presune do Bieloruska vybuduje v tejto krajine svoju novú základňu. Uviedol to denník Guardian.

"Tento krok je potrebné posúdiť z iného bezpečnostného hľadiska. Videli sme, čo títo žoldnieri dokážu," povedal lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkevičs novinárom počas návštevy Paríža, ktorú absolvoval s partnermi z ostatných pobaltských krajín.

Šéf litovskej diplomacie Gabrielius Landsbergis povedal, že rýchlosť, akou vagnerovci postupovali na ruskú metropolu Moskva, keď za jediný deň prešli stovky kilometrov, ukazuje, že obrana pobaltských štátov by sa mala posilniť.

Ako sa žoldnieri ocitli v Bielorusku

BBC doplnila, že podľa ruského a bieloruského vedenia po pokuse o vojenskú vzburu proti vedeniu ruského rezortu obrany a po nedokončenom pochode na Moskvu dostali žoldnieri z Vagnerovej skupiny na výber: buď sa presunúť sa do Bieloruska, alebo podpísať kontrakt a stať sa príslušníkom regulárnej ruskej armády. Súčasťou dohody bolo aj zrušenie trestného konania proti vagnerovcom.

Prigožin, bývalý spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina a bývalý trestanec, ktorého žoldnieri bojovali v najkrvavejších bitkách vojny na Ukrajine a mali veľké straty, predtým potvrdil, že po ukončení vzbury proti Kremľu pôjde do susedného Bieloruska. Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v utorok - medzičasom - potvrdil, že Prigožin už v Bielorusku je.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin sa podľa Lukašenka vzdal požiadavky na odvolanie Šojgua a Gerasimova

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa konečne vzdal svojich požiadaviek na odvolanie ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova. Vyhlásil to bieloruský prezident Alexander Lukašenko. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na bieloruskú agentúru Belta.

„Povedal mi: 'Nebudem žiadať, aby mi prezident (Putin, pozn. SITA) vydal Šojgua a Gerasimova, a nebudem ani žiadať o stretnutie.' Odpovedal som: 'Dobre. To je výborný krok. V tejto situácii sa nedá nič získať tým, že budeme žiadať nemožné, že budeme zhoršovať situáciu',“ opísal Lukašenko, ktorý dnes tiež potvrdil, že Prigožin je už v Bielorusku.

Konflikt medzi Prigožinom a ruským vedením, ktoré čoraz intenzívnejšie kritizoval, vyústil do vzbury vagnerovcov. Žoldnieri v sobotu obsadili Rostov nad Donom a podnikli postup na Moskvu, pričom podľa ruských médií zostrelili jedno lietadlo a šesť vrtuľníkov. Ruský vodca Vladimir Putin uznal, že si incident vyžiadal aj obete na životoch, pričom zomreli piloti. Ešte v ten večer sa Prigožin dohodol na stiahnutí s tým že odíde do Bieloruska. Dohodu sprostredkoval Lukašenko.

(sita)

Minúta  |  

Upratovač v USA zničil 20 rokov prelomového výskumu. Vypol mrazničku s kľúčovými vzorkami

Upratovač zničil desaťročia potenciálne „prelomového“ výskumu, keď pre „otravný“ zvuku alarmu v laboratóriu vypol mrazničku s kľúčovými vzorkami. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na žalobu. Spoločnosť, ktorá ho zamestnávala, podľa právnikov zamestnanca dostatočne nevyškolila.

Rensselaer Polytechnic Institute v meste Troy v štáte New York žaluje upratovačovho zamestnávateľa, ktorý mal v roku 2020 so školou zmluvu na upratovanie v hodnote 1,4 milióna dolárov.

Výskum fotosyntézy pod vedením profesorky K. V. Lakshmi mal podľa právnikov potenciál byť „prelomový“ pri ďalšom vývoji solárnych panelov. Väčšina vzoriek, ktoré mali byť uchovávané pri teplote mínus 80 stupňov Celzia však bola v dôsledku vypnutia mrazničky „poškodená, zničená a nezachrániteľná, čím sa zničilo viac ako 20 rokov výskumu“, uvádza sa v žalobe. Hodnota spôsobenej škody je podľa právnikov milión dolárov.

Právnici pritom v žalobe tvrdia, že na dverách mrazničky bol oznam, v ktorom bolo vysvetlené, že alarm pípa, pretože zariadenie treba opraviť, ktorý tiež uvádzal: „Prosím, nehýbte ňou ani ju neodpájajte. V tejto časti nie je potrebné upratovanie.“ Nechýbalo pritom ani vysvetlenie, ako zvuk alarmu stlmiť. Niekoľko dní po spustení alarmu však upratovač vypol istič, ktorý dodával elektrinu do mrazničky.

Upratovač si podľa správy pracovníkov bezpečnosti v inštitúte myslel, že istič zapína, i keď ho v skutočnosti vypol, uviedol podľa BBC denník New York Post. Právnik Michael Ginsberg pre NBC News povedal, že zamestnanec počul „nepríjemný alarm“ a podľa právnikov, ktorí ho vypočúvali, stále „nevyzeral, že by veril tomu, že urobil niečo zlé, a len sa snažil pomôcť“.

Spoločnosť sa k žalobe zatiaľ nevyjadrila, uvádza BBC.

(sita)

Minúta  |  

Pri raziách proti kalábrijskej mafii 'Ndrangheta zatkli v Taliansku vyše 30 ľudí

Desiatky ľudí zatkla talianska polícia pri najnovších raziách proti zločineckej organizácii 'Ndrangheta. Zásahy odhalili, ako sa početné nelegálne aktivity tejto kalábrijskej mafie rozšírili aj do Rakúska či Nemecka. Oznámila to v utorok talianska polícia, píše agentúrs Reuters.

Zadržaní, medzi ktorými je aj niekoľko kalábrijských politikov, čelia obvineniam z členstva v mafii, ale aj vraždy, vydierania, podvodu, manipulovania verejných zákaziek, podplácania či kupovania hlasov.

Talianska polícia informovala, že spomedzi zadržaných bolo väzobne stíhaných 22 ľudí, kým 12 ďalších bolo umiestnených do tzv. domácej väzby, štyria boli dočasne zbavení svojej funkcie a tri osoby dostali príkaz neopúšťať svoje mesto. Celkovo pritom úrady vyšetrujú 123 osôb vrátane bývalého šéfa kalábrijskej správy Maria Oliveriho.

Pri vyšetrovaní spolupracovala talianska polícia s prokurátormi z nemeckého Stuttgartu i s nemeckou spolkovou políciou.

'Ndrangheta údajne od juhu až po sever Talianska nelegálne obchodovala v oblasti nehnuteľností, stravovacích, bezpečnostných služieb či videopokru. Nelegálne obchody tam prevádzkovala tiež s ovocím, zeleninou a dobytkom, priblížila talianska polícia.

Mafiáni podľa polície obchodovali aj s rakúskymi obchodníkmi s ovocím a zeleninou. Taktiež využívali služby nemeckých hackerov na vykonávanie podvodných bankových a finančných transakcií.

'Ndrangheta pochádzajúca z juhotalianskeho regiónu Kalábria je považovaná za jeden z najväčších a najmocnejších zločineckých syndikátov na svete. V tomto smere predstihla aj sicílsku Cosa Nostru, kedysi najvplyvnejšiu taliansku mafiánsku organizáciu. V máji bolo počas dvoch vĺn razií proti 'Ndranghete, konkrétne jej pašerákom drog, zadržaných v celej Európe vyše 100 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Dlhý covid mohlo podľa WHO v Európe zažiť takmer 36 miliónov ľudí

Takmer 36 miliónov ľudí v Európe mohlo mať v dôsledku nákazy COVID-19 v prvých troch rokoch pandémie dlhodobé zdravotné problémy. Riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu Hans Kluge v utorok povedal, že „dlhý covid“ zostáva komplexným problémom, „o ktorom stále vieme veľmi málo“ a „slepým miestom v našich znalostiach“.

„Pokiaľ nevyvinieme komplexnú diagnostiku a liečbu dlhého covidu, nikdy sa z pandémie skutočne nezotavíme,“ povedal Kluge, prízvukujúc, že starší ľudia, osoby so základnými ochoreniami a oslabenou imunitou by sa naďalej mali očkovať.

Zatiaľ čo väčšina ľudí sa z COVID-19 zotavila v priebehu niekoľkých týždňov po nákaze, niektorí ľudia stále hlásia únavu, dýchavičnosť, zmätenosť, zábudlivosť či nedostatok sústredenia. Kluge vysvetlil, že podľa štatistík odborníkov z Washingtonskej univerzity v európskom regióne WHO, ktorý pokrýva 53 krajín a má viac ako 900 miliónov obyvateľov, mohol za posledné tri roky zažiť dlhý covid každý tridsiaty človek.

V Európe „COVID-19 využil epidémiu chorôb vrátane rakoviny, kardiovaskulárnych chorôb, cukrovky a chronických pľúcnych chorôb, ktoré predstavujú 75 percent úmrtnosti“, povedal tiež Kluge. Osoby s takýmito chorobami podľa neho boli a stále sú zraniteľnejšie voči závažnejším formám ochorenia.

V máji WHO po viac ako troch rokoch oznámila, že už neklasifikuje COVID-19 ako globálnu núdzovú situáciu. Upozornila však, že pandémia sa ešte neskočila, pričom poukázala na nedávny nárast nákaz v juhovýchodnej Ázii a na Blízkom východe.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.