Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Z iniciatív na podporu podnikov počas pandémie ukradli v Spojených štátoch 200 miliárd dolárov

Z dvoch amerických iniciatív na podporu malých podnikov zasiahnutých pandémiou COVID-19 údajne spreneverili viac než 200 miliárd dolárov. Nové dáta, zverejnené v utorok generálnym inšpektorom Hannibalom Mikeom Wareom z federálneho Úradu pre správu malých podnikov (SBA), sú výrazne vyššie oproti jeho predchádzajúcim odhadom. Uviedla to agentúra AP.

"Najmenej 17 percent všetkých finančných prostriedkov z podporných programov COVID-19 EIDL a Paycheck Protection (PPP) bolo vyplatených potenciálne podvodným subjektom," uvádza sa v inšpektorovej správe. V prípade prvého menovaného programu sa odhaduje podvod vo výške viac ako 136 miliárd dolárov, čo podľa správy predstavuje 33 percent všetkých peňazí vynaložených na tento program. V rámci programu PPP ide o krádež zhruba 64 miliárd dolárov.

Tieto čísla podľa AP ukazujú na nedostatočnú odolnosť týchto programov voči podvodníkom, najmä v počiatočných fázach pandémie koronavírusu. Hovorca SBA Han Nguyen v utorňajšom vyhlásení uviedol, že 86 percent podvodov v oboch programoch sa vyskytlo počas prvých deviatich mesiacov ich fungovania.

Predstaviteľka SBA Bailey DeVriesová však správu kritizovala. Podľa nej "obsahuje závažné nedostatky, ktoré výrazne nadhodnocujú podvody a neúmyselne zavádzajú verejnosť, že naša spoločná práca nemala významný vplyv na ochranu pred podvodmi".

Generálny inšpektor predtým odhadoval výšku podvodov v programe COVID-19 EIDL na 86 miliárd dolárov a v PPP na 20 miliárd dolárov.

Agentúra AP v polovici júna uviedla, že podvodníci odcudzili približne 280 miliárd dolárov v rámci núdzovej pomoci v súvislosti s pandémiou COVID-19 a nesprávne vynaložených bolo ďalších 123 miliárd dolárov. Väčšina strát pochádzala z dvoch programov určených pre malé podniky a z ďalšieho programu pre ľudí, ktorí prišli o prácu v dôsledku pandémie.

Straty odhadované agentúrou AP predstavujú spolu desať percent z viac ako štyroch biliónov dolárov, ktoré vláda USA doteraz vyplatila na pomoc v rámci pandémie COVID-19.

Úrad SBA už predtým upozornil, že vláda nemá vypracovaný riadny systém na zisťovanie podvodov vo federálnych programoch.

(tasr)

Minúta  |  

Bezpečnostné zložky pred útokom na Kapitol ignorovali varovania, píše sa v správe vyšetrovacej komisie

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) a ministerstvo vnútornej bezpečnosti zľahčovali alebo ignorovali pred útokom na budovu washingtonského Kapitolu zo 6. januára 2021 "obrovské množstvo varovaní". Vyhlásil to predseda komisie, ktorá v utorok vydala novú správu o spravodajských zlyhaniach pred útokom. Uvádza to TASR na základe informácií agentúry AP.

Komisia podrobne popisuje, ako bezpečnostné zložky zlyhali, keď nevenovali pozornosť internetovým príspevkom a správam, v ktorých sa otvorene hovorilo o násilných plánoch niektorých prívržencov vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa. Podľa predsedu komisie senátora Garyho Petersa bezpečnostné zložky nezlyhali pri zhromažďovaní dôkazov, ale pri "vyhodnocovaní vážnosti hrozby a postúpení informácií partnerským bezpečnostným zložkám".

Trump po prezidentských voľbách v novembri 2020 odmietol uznať prehru a 6. januára 2021 vyzval svojich prívržencov, aby "bojovali ako diví". Následne sa vyše dvojtisícový dav pohol smerom ku Kapitolu, kde v tom čase prebiehalo overovanie výsledkov volieb. Dav vnikol do budovy a dočasne prerušil proces overovania výsledkov volieb. Útočníkov sa podarilo z budovy vytlačiť a spacifikovať až po výraznom posilnení počtu príslušníkov bezpečnostných zložiek, medzitým však stihli demolovať zariadenie budovy, rozbíjať okná, vyrážať dvere a podľa správy zverejnenej tento rok napáchať škody za približne 2,7 miliardy amerických dolárov.

Nová správa uvádza, že FBI a ministerstvo vnútornej bezpečnosti zľahčovali hrozbu dokonca aj v čase, keď útok už prebiehal. Príslušníci FBI o 10.00 h v daný deň informovali, že "aktuálne neexistujú žiadne reálne hrozby" – a to napriek tomu, že mnohí účastníci zhromaždenia mali na sebe balistické prilby, nepriestrelné vesty, vysielačky a vojenské batohy.

Správa uvádza tiež množstvo konkrétnych prípadov či snímok obrazovky, ktoré mali bezpečnostné zložky k dispozícii. Jedným z nich bol aj tip z decembra 2020, ktorý dostala FBI. Podľa neho sa na zhromaždení vo Washingtone plánovali zúčastniť príslušníci krajne pravicovej extrémistickej skupiny Proud Boys, ktorí sa vyjadrili, že "plánujú skutočne zabíjať ľudí," uvádza správa.

Ďalším príkladom uvedeným v správe je aj tip od bývalého pracovníka ministerstva spravodlivosti, ktorý FBI poslal snímku obrazovky s online príspevkami členov extrémistickej skupiny Oath Keepers, kde napríklad stojí: "Existuje jediná cesta dnu. Žiadne transparenty. Žiadne pochody. Náboje, k*a!"

Správa komisie tiež uvádza správu od spoločnosti prevádzkujúcej platformu Parler, ktorú na komunikáciu pred útokom používali Trumpovi stúpenci. Spoločnosť upozornila FBI na správy, ktoré naznačovali, že by mohlo dôjsť k násilnostiam: "Toto už nie je zhromaždenie a nie je to už ani protest. Je to posledný vzdor, Kapitol je červená línia... Nečudujte sa, ak ho obsadíme".

FBI aj ministerstvo vnútornej bezpečnosti vydali vyhlásenia, podľa ktorých mnoho zmien navrhovaných správou už bolo vykonaných najmä v oblasti analýzy údajov a ich zdieľania s partnerskými orgánmi.

(tasr)

Minúta  |  

Primátor Kyjeva dostal od vlády pokarhanie za stav protileteckých krytov

Ukrajinská vláda v utorok v súvislosti so stavom protileteckých krytov v ukrajinskej metropole udelila pokarhanie primátorovi Kyjeva Vitalijovi Kličkovi. Schválila aj odvolanie ďalších úradníkov z funkcií starostov a zástupcov starostov niekoľkých kyjevských mestských častí.

Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej nateraz nie je jasné, či Kličkovi hrozia aj ďalšie kárne opatrenia.

Neistota ohľadom Kličkovej politickej budúcnosti vzrástla po tom, ako prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval úradníkov v hlavnom meste za incident z 1. júna, keď padajúce úlomky rakiet zabili dve ženy a dievča, ktoré sa ponáhľali do krytu a našli ho zatvorený.

Zelenskyj po tomto incidente nariadil audit všetkých protileteckých krytov v Kyjeve a uviedol, že dôjde k personálnym zmenám.

Kličko, ktorý je primátorom už deviaty rok, bol pred ruskou inváziou vo februári 2022 považovaný za jedného z najvýraznejších oponentov Zelenského.

Vlani v novembri sa Zelenskyj s Kličkom verejne pohádali, keď ho prezident obvinil, že zlyhal pri zriaďovaní takzvaných centier nezlomnosti, v ktorých sa ľudia pri výpadkoch v dodávkach elektriny mohli zohriať, najesť či nabiť si mobilné telefóny.

Takéto centrá sa na Ukrajine začali budovať krátko po tom, ako ruská armáda spustila masívne útoky na civilnú infraštruktúru.

Agentúre Reuters sa Klička v utorok nepodarilo zastihnúť, aby sa k udeleniu pokarhania vyjadril.

Po tragédii s nedostupným krytom Kličko pripustil, že nesie určitú zodpovednosť. Dodal však, že na vine sú aj iní, najmä prezidentom vymenovaní úradníci v niektorých okresoch hlavného mesta.

Reuters dodal, že Kličko si v utorok prezrel kyjevský kryt vybavený automatickým otváracím systémom. Podľa Reuters z toho vyplýva, že po úmrtiach civilistov z 1. júna sa v hlavnom meste pracuje na zlepšení prístupu do takýchto krytov.

Ako na zasadnutí vlády uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, audit nariadený Zelenským zistil, že 77 percent krytov na Ukrajine je spôsobilých na používanie, mnohé však "nespĺňajú žiadne normy".

Dodal, že na niektorých miestach je situácia neprijateľná, pričom spomenul okresy v Záporožskej, Sumskej, Žitomirskej a Kyjevskej oblasti, ako aj mesto Kyjev.

Reuters informoval, že za koordinátora všetkých otázok a procesov týkajúcich sa krytov bol vymenovaný minister strategického priemyslu Olexandr Kamyšin.

(tasr)

Minúta  |  

Na presun vagnerovcov do Bieloruska by malo reagovať NATO, vyhlásil Duda

Poľský prezident Andrzej Duda vyhlásil, že prípadný presun žoldnierov ruskej Vagnerovej skupiny do Bieloruska je pre Poľsko negatívnym signálom, na ktorý by mal reagovať celý blok NATO. V utorok o tom informovala britská stanica BBC.

Perspektíva zriadenia vagnerovských základní či poľných táborov na území Bieloruska znepokojila aj Lotyšsko a Litvu, ktoré vyzvali alianciu NATO, aby posilnila svoje východné hranice. 

"Presun de facto ruských jednotiek, možno v podobe Vagnerovej skupiny, do Bieloruska, ako aj presun šéfa Vagnerovej skupiny tam (do Bieloruska), sú pre nás veľmi negatívnym signálom," konštatoval Duda.

Dodal, že Poľsko túto otázku určite nastolí pred spojencami z aliancie NATO so zámerom zvýšiť rýchlosť reakcie NATO, pripraviť efektívnejšie obranné plány aliancie, urýchliť presuny vojsk a posilniť prápory rozmiestnené v danej časti Európy.

Litva a Lotyšsko vyzvali NATO na posilnenie jeho východného krídla

Pobaltské štáty Litva a Lotyšsko vyzvali v utorok Severoatlantickú alianciu (NATO), aby posilnila svoje východné krídlo. Je to reakcia na očakávania, že ruská žoldnierska Vagnerova skupina si po presune do Bieloruska vybuduje v tejto krajine svoju novú základňu. Uviedol to denník Guardian.

"Tento krok je potrebné posúdiť z iného bezpečnostného hľadiska. Videli sme, čo títo žoldnieri dokážu," povedal lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkevičs novinárom počas návštevy Paríža, ktorú absolvoval s partnermi z ostatných pobaltských krajín.

Šéf litovskej diplomacie Gabrielius Landsbergis povedal, že rýchlosť, akou vagnerovci postupovali na ruskú metropolu Moskva, keď za jediný deň prešli stovky kilometrov, ukazuje, že obrana pobaltských štátov by sa mala posilniť.

Ako sa žoldnieri ocitli v Bielorusku

BBC doplnila, že podľa ruského a bieloruského vedenia po pokuse o vojenskú vzburu proti vedeniu ruského rezortu obrany a po nedokončenom pochode na Moskvu dostali žoldnieri z Vagnerovej skupiny na výber: buď sa presunúť sa do Bieloruska, alebo podpísať kontrakt a stať sa príslušníkom regulárnej ruskej armády. Súčasťou dohody bolo aj zrušenie trestného konania proti vagnerovcom.

Prigožin, bývalý spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina a bývalý trestanec, ktorého žoldnieri bojovali v najkrvavejších bitkách vojny na Ukrajine a mali veľké straty, predtým potvrdil, že po ukončení vzbury proti Kremľu pôjde do susedného Bieloruska. Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v utorok - medzičasom - potvrdil, že Prigožin už v Bielorusku je.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin sa podľa Lukašenka vzdal požiadavky na odvolanie Šojgua a Gerasimova

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa konečne vzdal svojich požiadaviek na odvolanie ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova. Vyhlásil to bieloruský prezident Alexander Lukašenko. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na bieloruskú agentúru Belta.

„Povedal mi: 'Nebudem žiadať, aby mi prezident (Putin, pozn. SITA) vydal Šojgua a Gerasimova, a nebudem ani žiadať o stretnutie.' Odpovedal som: 'Dobre. To je výborný krok. V tejto situácii sa nedá nič získať tým, že budeme žiadať nemožné, že budeme zhoršovať situáciu',“ opísal Lukašenko, ktorý dnes tiež potvrdil, že Prigožin je už v Bielorusku.

Konflikt medzi Prigožinom a ruským vedením, ktoré čoraz intenzívnejšie kritizoval, vyústil do vzbury vagnerovcov. Žoldnieri v sobotu obsadili Rostov nad Donom a podnikli postup na Moskvu, pričom podľa ruských médií zostrelili jedno lietadlo a šesť vrtuľníkov. Ruský vodca Vladimir Putin uznal, že si incident vyžiadal aj obete na životoch, pričom zomreli piloti. Ešte v ten večer sa Prigožin dohodol na stiahnutí s tým že odíde do Bieloruska. Dohodu sprostredkoval Lukašenko.

(sita)

Minúta  |  

Upratovač v USA zničil 20 rokov prelomového výskumu. Vypol mrazničku s kľúčovými vzorkami

Upratovač zničil desaťročia potenciálne „prelomového“ výskumu, keď pre „otravný“ zvuku alarmu v laboratóriu vypol mrazničku s kľúčovými vzorkami. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na žalobu. Spoločnosť, ktorá ho zamestnávala, podľa právnikov zamestnanca dostatočne nevyškolila.

Rensselaer Polytechnic Institute v meste Troy v štáte New York žaluje upratovačovho zamestnávateľa, ktorý mal v roku 2020 so školou zmluvu na upratovanie v hodnote 1,4 milióna dolárov.

Výskum fotosyntézy pod vedením profesorky K. V. Lakshmi mal podľa právnikov potenciál byť „prelomový“ pri ďalšom vývoji solárnych panelov. Väčšina vzoriek, ktoré mali byť uchovávané pri teplote mínus 80 stupňov Celzia však bola v dôsledku vypnutia mrazničky „poškodená, zničená a nezachrániteľná, čím sa zničilo viac ako 20 rokov výskumu“, uvádza sa v žalobe. Hodnota spôsobenej škody je podľa právnikov milión dolárov.

Právnici pritom v žalobe tvrdia, že na dverách mrazničky bol oznam, v ktorom bolo vysvetlené, že alarm pípa, pretože zariadenie treba opraviť, ktorý tiež uvádzal: „Prosím, nehýbte ňou ani ju neodpájajte. V tejto časti nie je potrebné upratovanie.“ Nechýbalo pritom ani vysvetlenie, ako zvuk alarmu stlmiť. Niekoľko dní po spustení alarmu však upratovač vypol istič, ktorý dodával elektrinu do mrazničky.

Upratovač si podľa správy pracovníkov bezpečnosti v inštitúte myslel, že istič zapína, i keď ho v skutočnosti vypol, uviedol podľa BBC denník New York Post. Právnik Michael Ginsberg pre NBC News povedal, že zamestnanec počul „nepríjemný alarm“ a podľa právnikov, ktorí ho vypočúvali, stále „nevyzeral, že by veril tomu, že urobil niečo zlé, a len sa snažil pomôcť“.

Spoločnosť sa k žalobe zatiaľ nevyjadrila, uvádza BBC.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.