Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA povolili Rusku letecky vyzdvihnúť svojich diplomatov. Očakávajú striktnú reciprocitu

Spojené štáty v utorok oznámili, že napriek zákazu komerčných letov umožnili Moskve vyslať do Washingtonu lietadlo, aby tam vyzdvihlo diplomatov, ktorým sa skončilo povolenie na pobyt. USA zároveň Rusko v tomto smere požiadali o reciprocitu, informuje TASR podľa správy agentúry AFP

"Americká vláda povolila ruskej vláde vyslať do Spojených štátov charterový let, aby prepravil do Ruska tých ruských diplomatov, ktorým sa skončila misia," povedal novinárom hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller.

Ďalej uviedol, že nemá správy o presnom počte ruských diplomatov, ktorých sa to týka. Povedal však, že USA v tomto smere vyžadujú od Ruska "striktnú reciprocitu". "Výmenou za takúto ohľaduplnosť očakávame, že Rusko ponechá otvorenú prepravu našich diplomatov aj nákladu na naše veľvyslanectvo v Moskve," dodal Miller.

Správa, že ruský špeciál letí z Moskvy do Washingtonu sa v utorok objavila na sociálnych sieťach, kde vyvolala špekulácie o dôvode tohto letu. Informáciu ešte pred oznámením USA potvrdila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Vysvetlila, že lietadlo má vo Washingtone vyzdvihnúť ruských diplomatov, ktorým bolo po trojročnom pobyte nariadené USA opustiť.

Denník The Guardian k správe uviedol, že ruskí diplomati neopúšťajú Spojené štáty z dôvodu vyhostenia, ale pre obmedzenia, ktoré Washington uvalil na ruské zahraničné misie.

AFP dodáva, že Spojené štáty zakázali všetkým ruským lietadlám vstup do svojho vzdušného priestoru. Americké letecké spoločnosti taktiež ani nelietajú cez ruský vzdušný priestor, a to v súlade so sankčnými opatreniami, ktoré boli prijaté po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu z vlaňajšieho februára.

USA zároveň s Ruskom udržiavajú od vypuknutia vojny na Ukrajine len obmedzený diplomatický kontakt na vysokej úrovni, a to sčasti pre svoje snahy o dosiahnutie prepustenia Američanov zadržiavaných v Rusku.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Západ napriek víkendovému chaosu nesmie podceňovať Rusko

Šéf NATO Jens Stoltenberg v utorok varoval, že po víkendovej vzbure žoldnierov ruskej Vagnerovej skupiny by sa nemala podceňovať sila ruskej armády. TASR správu prevzala v noci na stredu z agentúr AP, AFP a Reuters.

Litovský prezident Gitanas Nauséda uviedol, že susedné krajiny budú čeliť zvýšenému nebezpečenstvu, ak Vagnerova skupina nasadí svojich „sériových vrahov" v Bielorusku.

Podľa Stoltenberga je ešte skoro robiť nejaké závery o dôsledkoch toho, že sa šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin presunul do Bieloruska a čo urobí on alebo niektoré z jeho jednotiek.

„Poslali sme jasný odkaz Moskve a Minsku, že NATO je tu na to, aby chránilo každého spojenca, každý centimeter územia NATO," povedal generálny tajomník NATO po pracovnej večeri s predstaviteľmi siedmich členských krajín Aliancie.

Pripomenul, že NATO už posilnilo svoje východné krídlo. „A na nadchádzajúcom samite (vo Vilniuse) budú prijaté ďalšie rozhodnutia s cieľom ešte viac posilniť našu kolektívnu obranu," dodal.

Prigožin v utorok priletel do Bieloruska po tom, čo tamojší prezident Alexandr Lukašenko sprostredkoval dohodu, ktorou sa ukončila vzbura žoldnierov v Rusku. Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že bojovníkom vagnerovcov ponúknu možnosť presídlenia do Bieloruska.

Holandský premiér Mark Rutte, ktorý utorkovú večeru usporiadal, odmietol Putinove tvrdenia, že Západ chce, aby sa Rusi navzájom zabíjali. „Vyvraciam to, čo Putin včera naznačil, že my na Západe chceme, aby Rusko upadlo do domáceho chaosu – naopak, nestabilita v Rusku vytvára nestabilitu v Európe," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Z iniciatív na podporu podnikov počas pandémie ukradli v Spojených štátoch 200 miliárd dolárov

Z dvoch amerických iniciatív na podporu malých podnikov zasiahnutých pandémiou COVID-19 údajne spreneverili viac než 200 miliárd dolárov. Nové dáta, zverejnené v utorok generálnym inšpektorom Hannibalom Mikeom Wareom z federálneho Úradu pre správu malých podnikov (SBA), sú výrazne vyššie oproti jeho predchádzajúcim odhadom. Uviedla to agentúra AP.

"Najmenej 17 percent všetkých finančných prostriedkov z podporných programov COVID-19 EIDL a Paycheck Protection (PPP) bolo vyplatených potenciálne podvodným subjektom," uvádza sa v inšpektorovej správe. V prípade prvého menovaného programu sa odhaduje podvod vo výške viac ako 136 miliárd dolárov, čo podľa správy predstavuje 33 percent všetkých peňazí vynaložených na tento program. V rámci programu PPP ide o krádež zhruba 64 miliárd dolárov.

Tieto čísla podľa AP ukazujú na nedostatočnú odolnosť týchto programov voči podvodníkom, najmä v počiatočných fázach pandémie koronavírusu. Hovorca SBA Han Nguyen v utorňajšom vyhlásení uviedol, že 86 percent podvodov v oboch programoch sa vyskytlo počas prvých deviatich mesiacov ich fungovania.

Predstaviteľka SBA Bailey DeVriesová však správu kritizovala. Podľa nej "obsahuje závažné nedostatky, ktoré výrazne nadhodnocujú podvody a neúmyselne zavádzajú verejnosť, že naša spoločná práca nemala významný vplyv na ochranu pred podvodmi".

Generálny inšpektor predtým odhadoval výšku podvodov v programe COVID-19 EIDL na 86 miliárd dolárov a v PPP na 20 miliárd dolárov.

Agentúra AP v polovici júna uviedla, že podvodníci odcudzili približne 280 miliárd dolárov v rámci núdzovej pomoci v súvislosti s pandémiou COVID-19 a nesprávne vynaložených bolo ďalších 123 miliárd dolárov. Väčšina strát pochádzala z dvoch programov určených pre malé podniky a z ďalšieho programu pre ľudí, ktorí prišli o prácu v dôsledku pandémie.

Straty odhadované agentúrou AP predstavujú spolu desať percent z viac ako štyroch biliónov dolárov, ktoré vláda USA doteraz vyplatila na pomoc v rámci pandémie COVID-19.

Úrad SBA už predtým upozornil, že vláda nemá vypracovaný riadny systém na zisťovanie podvodov vo federálnych programoch.

(tasr)

Minúta  |  

Bezpečnostné zložky pred útokom na Kapitol ignorovali varovania, píše sa v správe vyšetrovacej komisie

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) a ministerstvo vnútornej bezpečnosti zľahčovali alebo ignorovali pred útokom na budovu washingtonského Kapitolu zo 6. januára 2021 "obrovské množstvo varovaní". Vyhlásil to predseda komisie, ktorá v utorok vydala novú správu o spravodajských zlyhaniach pred útokom. Uvádza to TASR na základe informácií agentúry AP.

Komisia podrobne popisuje, ako bezpečnostné zložky zlyhali, keď nevenovali pozornosť internetovým príspevkom a správam, v ktorých sa otvorene hovorilo o násilných plánoch niektorých prívržencov vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa. Podľa predsedu komisie senátora Garyho Petersa bezpečnostné zložky nezlyhali pri zhromažďovaní dôkazov, ale pri "vyhodnocovaní vážnosti hrozby a postúpení informácií partnerským bezpečnostným zložkám".

Trump po prezidentských voľbách v novembri 2020 odmietol uznať prehru a 6. januára 2021 vyzval svojich prívržencov, aby "bojovali ako diví". Následne sa vyše dvojtisícový dav pohol smerom ku Kapitolu, kde v tom čase prebiehalo overovanie výsledkov volieb. Dav vnikol do budovy a dočasne prerušil proces overovania výsledkov volieb. Útočníkov sa podarilo z budovy vytlačiť a spacifikovať až po výraznom posilnení počtu príslušníkov bezpečnostných zložiek, medzitým však stihli demolovať zariadenie budovy, rozbíjať okná, vyrážať dvere a podľa správy zverejnenej tento rok napáchať škody za približne 2,7 miliardy amerických dolárov.

Nová správa uvádza, že FBI a ministerstvo vnútornej bezpečnosti zľahčovali hrozbu dokonca aj v čase, keď útok už prebiehal. Príslušníci FBI o 10.00 h v daný deň informovali, že "aktuálne neexistujú žiadne reálne hrozby" – a to napriek tomu, že mnohí účastníci zhromaždenia mali na sebe balistické prilby, nepriestrelné vesty, vysielačky a vojenské batohy.

Správa uvádza tiež množstvo konkrétnych prípadov či snímok obrazovky, ktoré mali bezpečnostné zložky k dispozícii. Jedným z nich bol aj tip z decembra 2020, ktorý dostala FBI. Podľa neho sa na zhromaždení vo Washingtone plánovali zúčastniť príslušníci krajne pravicovej extrémistickej skupiny Proud Boys, ktorí sa vyjadrili, že "plánujú skutočne zabíjať ľudí," uvádza správa.

Ďalším príkladom uvedeným v správe je aj tip od bývalého pracovníka ministerstva spravodlivosti, ktorý FBI poslal snímku obrazovky s online príspevkami členov extrémistickej skupiny Oath Keepers, kde napríklad stojí: "Existuje jediná cesta dnu. Žiadne transparenty. Žiadne pochody. Náboje, k*a!"

Správa komisie tiež uvádza správu od spoločnosti prevádzkujúcej platformu Parler, ktorú na komunikáciu pred útokom používali Trumpovi stúpenci. Spoločnosť upozornila FBI na správy, ktoré naznačovali, že by mohlo dôjsť k násilnostiam: "Toto už nie je zhromaždenie a nie je to už ani protest. Je to posledný vzdor, Kapitol je červená línia... Nečudujte sa, ak ho obsadíme".

FBI aj ministerstvo vnútornej bezpečnosti vydali vyhlásenia, podľa ktorých mnoho zmien navrhovaných správou už bolo vykonaných najmä v oblasti analýzy údajov a ich zdieľania s partnerskými orgánmi.

(tasr)

Minúta  |  

Primátor Kyjeva dostal od vlády pokarhanie za stav protileteckých krytov

Ukrajinská vláda v utorok v súvislosti so stavom protileteckých krytov v ukrajinskej metropole udelila pokarhanie primátorovi Kyjeva Vitalijovi Kličkovi. Schválila aj odvolanie ďalších úradníkov z funkcií starostov a zástupcov starostov niekoľkých kyjevských mestských častí.

Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej nateraz nie je jasné, či Kličkovi hrozia aj ďalšie kárne opatrenia.

Neistota ohľadom Kličkovej politickej budúcnosti vzrástla po tom, ako prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval úradníkov v hlavnom meste za incident z 1. júna, keď padajúce úlomky rakiet zabili dve ženy a dievča, ktoré sa ponáhľali do krytu a našli ho zatvorený.

Zelenskyj po tomto incidente nariadil audit všetkých protileteckých krytov v Kyjeve a uviedol, že dôjde k personálnym zmenám.

Kličko, ktorý je primátorom už deviaty rok, bol pred ruskou inváziou vo februári 2022 považovaný za jedného z najvýraznejších oponentov Zelenského.

Vlani v novembri sa Zelenskyj s Kličkom verejne pohádali, keď ho prezident obvinil, že zlyhal pri zriaďovaní takzvaných centier nezlomnosti, v ktorých sa ľudia pri výpadkoch v dodávkach elektriny mohli zohriať, najesť či nabiť si mobilné telefóny.

Takéto centrá sa na Ukrajine začali budovať krátko po tom, ako ruská armáda spustila masívne útoky na civilnú infraštruktúru.

Agentúre Reuters sa Klička v utorok nepodarilo zastihnúť, aby sa k udeleniu pokarhania vyjadril.

Po tragédii s nedostupným krytom Kličko pripustil, že nesie určitú zodpovednosť. Dodal však, že na vine sú aj iní, najmä prezidentom vymenovaní úradníci v niektorých okresoch hlavného mesta.

Reuters dodal, že Kličko si v utorok prezrel kyjevský kryt vybavený automatickým otváracím systémom. Podľa Reuters z toho vyplýva, že po úmrtiach civilistov z 1. júna sa v hlavnom meste pracuje na zlepšení prístupu do takýchto krytov.

Ako na zasadnutí vlády uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, audit nariadený Zelenským zistil, že 77 percent krytov na Ukrajine je spôsobilých na používanie, mnohé však "nespĺňajú žiadne normy".

Dodal, že na niektorých miestach je situácia neprijateľná, pričom spomenul okresy v Záporožskej, Sumskej, Žitomirskej a Kyjevskej oblasti, ako aj mesto Kyjev.

Reuters informoval, že za koordinátora všetkých otázok a procesov týkajúcich sa krytov bol vymenovaný minister strategického priemyslu Olexandr Kamyšin.

(tasr)

Minúta  |  

Na presun vagnerovcov do Bieloruska by malo reagovať NATO, vyhlásil Duda

Poľský prezident Andrzej Duda vyhlásil, že prípadný presun žoldnierov ruskej Vagnerovej skupiny do Bieloruska je pre Poľsko negatívnym signálom, na ktorý by mal reagovať celý blok NATO. V utorok o tom informovala britská stanica BBC.

Perspektíva zriadenia vagnerovských základní či poľných táborov na území Bieloruska znepokojila aj Lotyšsko a Litvu, ktoré vyzvali alianciu NATO, aby posilnila svoje východné hranice. 

"Presun de facto ruských jednotiek, možno v podobe Vagnerovej skupiny, do Bieloruska, ako aj presun šéfa Vagnerovej skupiny tam (do Bieloruska), sú pre nás veľmi negatívnym signálom," konštatoval Duda.

Dodal, že Poľsko túto otázku určite nastolí pred spojencami z aliancie NATO so zámerom zvýšiť rýchlosť reakcie NATO, pripraviť efektívnejšie obranné plány aliancie, urýchliť presuny vojsk a posilniť prápory rozmiestnené v danej časti Európy.

Litva a Lotyšsko vyzvali NATO na posilnenie jeho východného krídla

Pobaltské štáty Litva a Lotyšsko vyzvali v utorok Severoatlantickú alianciu (NATO), aby posilnila svoje východné krídlo. Je to reakcia na očakávania, že ruská žoldnierska Vagnerova skupina si po presune do Bieloruska vybuduje v tejto krajine svoju novú základňu. Uviedol to denník Guardian.

"Tento krok je potrebné posúdiť z iného bezpečnostného hľadiska. Videli sme, čo títo žoldnieri dokážu," povedal lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkevičs novinárom počas návštevy Paríža, ktorú absolvoval s partnermi z ostatných pobaltských krajín.

Šéf litovskej diplomacie Gabrielius Landsbergis povedal, že rýchlosť, akou vagnerovci postupovali na ruskú metropolu Moskva, keď za jediný deň prešli stovky kilometrov, ukazuje, že obrana pobaltských štátov by sa mala posilniť.

Ako sa žoldnieri ocitli v Bielorusku

BBC doplnila, že podľa ruského a bieloruského vedenia po pokuse o vojenskú vzburu proti vedeniu ruského rezortu obrany a po nedokončenom pochode na Moskvu dostali žoldnieri z Vagnerovej skupiny na výber: buď sa presunúť sa do Bieloruska, alebo podpísať kontrakt a stať sa príslušníkom regulárnej ruskej armády. Súčasťou dohody bolo aj zrušenie trestného konania proti vagnerovcom.

Prigožin, bývalý spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina a bývalý trestanec, ktorého žoldnieri bojovali v najkrvavejších bitkách vojny na Ukrajine a mali veľké straty, predtým potvrdil, že po ukončení vzbury proti Kremľu pôjde do susedného Bieloruska. Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v utorok - medzičasom - potvrdil, že Prigožin už v Bielorusku je.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.