Preskočiť na obsah
  |  

Rast inflácie v Nemecku sa v júni zrýchlil na 6,4 percenta

Medziročný rast inflácie v Nemecku sa v júni zrýchlil na 6,4 percenta zo 6,1 percenta v predchádzajúcom mesiaci. To je väčšie tempo, ako očakávali ekonómovia. Prerušilo sa tak stabilné spomaľovanie inflácie v v najväčšej európskej ekonomike v uplynulých mesiacoch. Vyplýva to z rýchleho odhadu štatistického úradu Destatis. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Júnový rýchly odhad mierne prekonal očakávania analytikov, ktorí predpovedali, že tempo rastu spotrebiteľských cien v Nemecku sa v júni zvýši na 6,3 percenta.

Aj jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín a energií, zaznamenala v júni zrýchlenie na 5,8 percenta z 5,4 percenta v máji.

Obe hodnoty zostali výrazne nad cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorým je inflácia na úrovni 2 percentá.

Destatis uviedol, že tempo rastu cien tovarov sa v júni znížilo na 7,3 percenta zo 7,7 percenta v máji, pričom sa spomalil aj rast cien potravín na 13,7 percenta zo 14,9 percenta. Ceny energií však stúpli v júni viac, o 3 percentá po májovom zvýšení o 2,6 percenta. A rast cien služieb sa citeľne zrýchlil na 5,3 percenta zo 4,5 percenta v máji.

V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny v Nemecku v júni vzrástli o 0,3 percenta.

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP), ktorý sa v celej Európskej únii určuje podľa jednotnej metodiky, sa v júni zvýšil medziročne 6,8 percenta a medzimesačne o 0,4 percenta. Analytici pritom odhadovali, že júnový HICP stúpne medziročne o 6,7 percenta a medzimesačne o 0,3 percenta.

Inflácia v Nemecku sa od februára 2023 spomaľovala a do mája klesla na 6,1 percenta z 8,7 percenta v prvých dvoch mesiacoch roka (vo februári aj v januári 2023).

(tasr)

  |  

Naď tvrdí, že obranychopnosť SR oslabovali bývalé vlády, odmieta tvrdenia Fica

Exminister obrany a podpredseda mimoparlamentnej strany Demokrati Jaroslav Naď odmieta opakované vyjadrenia lídra Smeru-SD Roberta Fica o znižovaní obranyschopnosti slovenskej armády v súvislosti s darovaním materiálu Ukrajine. Naď tvrdí, že ju znižovali práve predchádzajúce vlády Fica a Petra Pellegriniho. Argumentuje správou o darovanom a predanom majetku v minulosti, ktorú vypracovalo Ministerstvo obrany (MO) SR na žiadosť parlamentu. Kritizoval i odmietavý postoj Fica k posielaniu zbraní na Ukrajinu, keďže aj jeho vlády darovali zbrane do konfliktných zón.

Naď tvrdí, že vlády Smeru-SD posielali v minulosti vojenský materiál do Iraku, Afganistanu a do Konga. Malo ísť napríklad o tri milióny nábojov, protipancierové systémy, húfnice, pištole, výstroje pre vojakov a ďalšie položky. "Nula eur dostala SR za to, že rozdala zo svojich zásob techniku a materiál," vyhlásil Naď s tým, že za darovanie materiálu Ukrajine dostane Slovensko kompenzáciu zhruba za miliardu eur. Zdôraznil tiež, že pri Ukrajine hovoríme aj o vlastnom obrannom záujme, keďže ide o našu susednú krajinu.

Na margo správy vypracovanej rezortom obrany Naď poznamenal, že medzi rokmi 1993 až 2011 sa nedali dohľadať niektoré záznamy o nakladaní s majetkom armády. Hovorí o skartácii dokumentov a pýta sa, kam zmizlo napríklad 900 tankov. Poukázal aj na predaj vrtuľníkov, pásovej techniky, ale i nehnuteľného majetku armády. Predchádzajúce vlády podľa jeho slov rozpredali všetko v bývalej vojenskej ozdravovni na Zemplínskej Šírave. Vyčíta im, že nezvyšovali výdavky na obranu štátu a neinvestovali do vojenskej infraštruktúry.

Člen predsedníctva Demokratov Juraj Šeliga dodal, že súčasťou ich programu bude, aby vláda v budúcnosti každých šesť mesiacov priniesla do výboru pre verejnú správu zoznam štátneho majetku, ktorý sa predal alebo daroval. Ak by šlo o utajovaný dokument, podľa Šeligových slov by ho predkladali parlamentnému brannobezpečnostnému výboru, aby sa tomu venoval vo vyhradenom režime.

Fico na štvrtkovej tlačovej konferencii zopakoval, že Hegerova vláda vydrancovala slovenskú armádu. Naďalej chce, aby vláda povedala, čo všetko už darovala Ukrajine. Hovorí o materiáli za stámilióny eur. Chce vedieť, v akom stave je obranyschopnosť armády a naplnenosť skladov. "Táto vláda totálne oslabila obranyschopnosť SR," tvrdí. Poukázal napríklad na to, že aj náš vzdušný priestor musia chrániť spojenci.

(tasr)

  |  

Borrell pred samitom EÚ: Slabý Putin je ešte väčšou hrozbou

Slabý ruský prezident Vladimir Putin predstavuje ešte väčšiu hrozbu, vyhlásil vo štvrtok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Slabší Putin je väčším nebezpečenstvom... Doteraz sme sa pozerali na Rusko ako na hrozbu, pretože malo veľkú silu a silu používalo na Ukrajine. Teraz sa však musíme na Rusko pozerať ako na riziko z dôvodu vnútornej nestability," uviedol Borrell pred samitom lídrov EÚ v Bruseli.

Borell reagoval na víkendový pokus šéfa žoldnierskej Vagnerovej skupiny zvrhnúť ruské vojenské vedenie. Vzbura a pochod jeho bojovníkov na Moskvu vyvolali podľa AFP v Rusku najväčšiu politickú krízu za posledné roky.

Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej budú po vzbure nasledovať ešte "dotrasy" a je preto dôležité znásobiť podporu pre Ukrajinu.

Podľa šéfa NATO Jensa Stoltenberga, ktorý absolvuje vo štvrtok pracovný obed s lídrami EÚ, vzbura v Rusku odhalila "trhliny a rozdiely". Varoval však, že je ešte príliš skoro na vyvodzovanie akýchkoľvek záverov.

Nemecký kancelár Olaf Scholz pred samitom uviedol, že po vzbure vagnerovcov Nemecko netúži po zmene režimu v Rusku. "Našim cieľom nie je zmena vlády, zmena režimu v Rusku," cituje Scholza agentúra DPA. Dodal, že Nemecko nie je súčasťou toho, čo sa deje v Rusku.

Ozbrojená vzbura vagnerovcov však podľa Scholza "opäť ukázala, že je nezodpovedné zverovať vojenskú silu do súkromných rúk".

Litovský prezident Gitanas Nauséda si však nemyslí, že slabší Putin je nebezpečnejší. "Musíme si byť vedomí, že akýkoľvek pohyb v politickom systéme Ruska bude mať následky na našu bezpečnosť. No nesúhlasím s kolegami, ktorí niekedy hovoria, že silný Putin je menej nebezpečný ako slabý. Nesúhlasím s tým," uviedol Nauséda. Zároveň vyzval na "rozhodné" kroky pri konfrontácii Ruska.

(tasr)

  |  

Fico: Poslanci Smeru-SD neprídu na schôdzu o odvolávaní Kollára

Na mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR k odvolaniu Borisa Kollára (Sme rodina) z funkcie predsedu parlamentu nepríde ani jeden poslanec za Smer-SD. Avizuje to predseda strany Robert Fico. Dodal, že Kollára vyzvali na odstúpenie a je na ňom, či to urobí.

"Na schôdzu o odvolávaní Kollára v utorok nepôjde ani jeden predstaviteľ strany Smer-SD," povedal Fico na štvrtkovej tlačovej konferencii. Pripomenul, že ešte na ustanovujúcej schôdzi v roku 2020 sa pýtal vtedajšej koalície, prečo si za šéfa NR SR vybrala práve Kollára vzhľadom na jeho minulosť. Nechce, aby boli poslanci Smeru-SD na schôdzi, ktorá bude zavŕšením volebného obdobia a bude sa na nej riešiť hodenie dieťaťa a facky. "S týmto nechceme absolútne nič mať. Vyzvali sme Kollára, aby odstúpil z funkcie, je na ňom, či to urobí, alebo neurobí a voliči mu to buď zrátajú, alebo nezrátajú," povedal.

Rokovanie o odvolávaní Kollára sa má začať v utorok (4. 7.) o 14.00 h. Iniciovali ho nezaradení poslanci okolo Eduarda Hegera pre kauzu fyzického napadnutia bývalej Kollárovej partnerky. Pod zvolanie schôdze sa podpísali aj ďalší nezaradení poslanci a tiež členovia klubov SaS a OĽaNO.

Ak budú ďalšie návrhy na mimoriadne schôdze, Smer-SD si preštuduje najprv ich program. Ak by bola mimoriadna schôdza k rokovaniu o novele Trestného zákona, Smer-SD ju podľa Fica neodignoruje, keďže ju podporil v prvom čítaní, no v druhom čítaní mal problém s niektorými pozmeňujúcimi návrhmi. Vzhľadom na ukončenie júnovej schôdze sa poslanci nedostali v rámci riadneho rokovania k tomuto bodu. Ďalšia riadna schôdza už do konca volebného obdobia nie je naplánovaná.

(tasr)

  |  

Táto obec začala ako prvá separovať použité plienky. Vyzbierala ich už vyše troch ton

DOMANIŽA –⁠ V obci Domaniža v okrese Považská Bystrica vytriedili za prvých päť mesiacov tohto roka 3 250 kilogramov použitých plienok. Obec je prvou na Slovensku, ktorá začala so separovaným zberom plienok. Informoval o tom starosta obce František Matušík.

Kým v januári sa v Domaniži vyzbieralo deväť vriec plienok s hmotnosťou 116 kilogramov, v máji to už bolo 53 vriec s celkovou hmotnosťou 863 kilogramov.


„Ak začnete s niečím novým, vždy sa nájde niekto, kto vás bude kritizovať. Pozitívne vnímame, že sa ozývali najmä tí, ktorí túto našu službu nechceli využívať, pretože už nemajú malé deti, seniorov či zdravotne znevýhodnených členov rodiny," priblížil starosta s tým, že službu odkomunikovali najmä s tými, o ktorých vedeli, že by ju uvítali a využívali by ju.

Aj keď zákon zatiaľ takúto povinnosť pre samosprávy neprikazuje, starosta zber obhajuje. Vytrieďovanie tohto druhu odpadu má podľa neho viacero pozitív.


„Prvým je pomoc sociálne ohrozeným skupinám obyvateľov, ako sú rodiny s malými deťmi, zdravotne znevýhodnení obyvatelia, seniori. Vytrieďovanie im umožňuje znížiť si poplatok za odpad v rámci zavedeného motivačného systému v odpadovom hospodárstve. Ďalším pozitívom je, že obec získava dôležité informácie o skutočnom množstve tohto druhu odpadu v zmesovom komunálnom odpade, čo má veľký význam z pohľadu stratégie riadenia odpadového hospodárstva a hľadania optimálnych riešení na jeho likvidáciu, resp. spôsob znižovania jeho tvorby," zdôraznil Matušík.
 

Ako dodal, obyvatelia triediaci aj plienky, znižujú množstvo odpadu končiaceho na skládke. A keďže majú menej odpadu v odpadových nádobách, musí zazmluvnená zberná spoločnosť odpad odvážať menej často.

„Domácnosť dnes preto vieme preradiť do inej kategórie poplatkov, pričom ročne ušetrí aj 70 eur. Za ich zodpovedný prístup sú odmenení spravodlivejšími, nižšími poplatkami. A po vytriedení všetkých zložiek odpadov tak niektorým rodinám odvážame nádobu na zmesový komunálny odpad len raz za tri mesiace," uzavrel Matušík.

  |  

Nespokojní študenti: Neberte nám školu

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ –⁠ Žilinský samosprávny kraj oznámil plánovanú optimalizáciu viacerých škôl vo svojej pôsobnosti. Týka sa to aj Strednej odbornej školy polytechnickej v Liptovskom Mikuláši. Proti jej zrušeniu sa v meste zdvihla vlna nevôle, spustili petíciu.

Žilinská župa argumentuje tým, že chce docieliť vyššiu kvalitu a sústredené využitie investícií. Župa plánuje školu zrušiť na budúci rok. Jej študijné odbory chce presunúť na iné stredné školy v rámci regiónu.

Poľnohospodárske odbory na Lesnícku školu v Liptovskom Hrádku, potravinárske na hotelovú školu a zostávajúce technické odbory na polytechnickú školu do Ružomberka. V Liptovskom Mikuláši zatiaľ už koluje petícia za zachovanie školy. Jej plánované zrušenie odsúdili mestskí poslanci, primátor Ján Blcháč i viacerí krajskí poslanci z Liptova.

„Život na Liptove bol odpradávna spojený s poľnohospodárstvom a výrobou potravín. Jediná fungujúca mliekareň v celom kraji je u nás. Nachádza sa tu päť poľnohospodárskych podnikov a množstvo firiem, ktoré pracujú v poľnohospodárskych, potravinárskych alebo strojárenských odboroch –⁠ v tých, na ktoré sa zameriava liptovskomikulášska stredná polytechnická škola," upozornil Blcháč.

Polytechnická škola nie je jedinou v kraji, ktorej sa optimalizácia dotkne. Zrušiť chcú aj Spojenú školu v Žiline-Bytčici a Strednú odbornú školu podnikania v Žiline. Nahradí ich Stredná odborná škola podnikania a služieb so sídlom v Žiline.

Komisia školstva a športu odporučila návrh optimalizácie schváliť. Rozhodovať sa o ňom bude na najbližšom rokovaní krajského zastupiteľstva, ktoré sa uskutoční v pondelok (3. 7.). „Chceme, aby naše deti dostávali kvalitné vzdelanie v moderných školách, kde študenti nájdu nielen dobré podmienky a vybavenie pre výučbu, ale aj dostatok možností na kultúrne a športové aktivity či mimoškolskú činnosť," objasnila predsedníčka ŽSK Erika Jurinová. Podotkla, že krajské zdroje sú obmedzené. „Hľadáme spolu s poslancami spôsob, ako ich využiť maximálne efektívne," zdôraznila.

(tasr)