Preskočiť na obsah
  |  

Cudzinec strieľal na letisku v Moldavsku, dvaja ľudia sú mŕtvi

Dvoch ľudí zastrelil v piatok na letisku v moldavskom Kišiňove občan Tadžikistanu, ktorého tamojšie orgány odmietli vpustiť do krajiny. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

Po odmietnutí vstupu do krajiny sa cudzinca snažili odviesť príslušníci pohraničnej stráže. Jednému z nich však zobral pištoľ a vystrelil na dvoch ľudí, ktorých smrteľne zranil. Útočníka následne podľa AP zneškodnili a spútali príslušníci špeciálnej jednotky.

Celé letisko po streľbe evakuovali.

Prezidentka Maia Sanduová oznámila, že o život prišiel jeden z pohraničníkov a zamestnanec bezpečnostnej služby.

Podľa nepotvrdených správ páchateľ istý čas držal rukojemníkov. Miestne médiá krátko po incidente informovali, že útočníkom bol ruský občan, ktorý do Kišiňova priletel z Turecka. Ako však neskôr vyhlásil premiér Dorin Recean, podozrivý pochádzal z Tadžikistanu. Premiér doplnil, že zranenia utrpel aj jeden z cestujúcich.

V reakcii na vtedy ešte nepotvrdenú informáciu, že útočník bol z Ruska, agentúra DPA napísala, že do Moldavska denne prichádzajú stovky Rusov. Pri pasovej kontrole na letisku si ich personál zvyčajne zoberie nabok a pýta sa ich na dôvod cesty. Predstavitelia moldavských bezpečnostných zložiek sa totiž obávajú, že Rusko by mohlo do ich krajiny pod rôznym krytím vyslať vojakov či iných ozbrojencov s cieľom destabilizovať situáciu.

(tasr)

  |  

VšZP sa nedohodla na pokračovaní zmluvy s Detskou fakultnou nemocnicou v Košiciach

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) sa doteraz nedohodla na pokračovaní zmluvného vzťahu s Detskou fakultnou nemocnicou (DFN) v Košiciach. Posledná ponuka, ktorá podľa poisťovne predstavuje výrazné navýšenie platieb, bola nemocnici zaslaná dnes popoludní. Poskytovateľ na ňu doteraz nereagoval. Doterajšia zmluva medzi poisťovňou a nemocnicou končí k 30. júnu. Informovala o tom manažérka oddelenia komunikácie VšZP Eva Peterová.

Ako uviedla, napriek snahe o dosiahnutie prieniku medzi požiadavkami poskytovateľa a možnosťami poisťovne sa s nemocnicou nepodarilo dosiahnuť dohodu ani k poslednému dňu platnosti súčasnej zmluvy. „

Našich poistencov však ubezpečujeme, že aj v prípade nezmluvného vzťahu s Detskou fakultnou nemocnicou v Košiciach im bude u tohto poskytovateľa i naďalej poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť a plánovanú zdravotnú starostlivosť budú mať zabezpečenú u zmluvných poskytovateľov, predovšetkým v regióne Košice a Prešov. Naši kolegovia v call centre a v pobočkovej sieti sú pripravení poskytnúť im aj v tomto smere plnú súčinnosť,“ dodala Peterová.

(sita)

  |  

Advokát obvinený v kauze vraždy Tupého zostáva stíhaný vo väzbe

Obvinený Adam Puškár, ktorý je podozrivý z vraždy študenta Daniela Tupého, zostáva stíhaný vo väzbe. Na neverejnom zasadnutí o tom rozhodol senát Krajského súdu (KS) v Bratislave. Rozhodnutie je právoplatné. TASR to potvrdil hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak.

„Odvolací Krajský súd v Bratislave vo štvrtok 22. júna o sťažnosti obvineného A. P. rozhodol tak, že sťažnosť obvineného zamietol ako nedôvodnú," priblížil hovorca. Krajský súd rozhodoval o sťažnosti Adama Puškára proti rozhodnutiu Mestského súdu Bratislava I, ktorý ho ponechal vo väzbe.

Obvinený sa nachádza v tzv. útekovej väzbe pre obavy, že by mohol utiecť alebo sa iným spôsobom vyhýbať trestnému stíhaniu. Obhajca obvineného Michal Ellinger už skôr deklaroval, že jeho klient trvá na svojej nevine. Adam Puškár má pozastavený výkon advokácie.

Študenta Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005 vo večerných hodinách v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží. Na študentov zaútočila pri petržalskom brehu Dunaja skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Podľa svedkov mal útok trvať asi minútu. Zranenia utrpeli viacerí ľudia.

Zločin vyvolal množstvo reakcií odsudzujúcich násilie a prejavy neonacizmu. Polícia pracovala v minulosti aj s verziou, že vraždu mohli mať na svedomí muži z podsvetia. V kauze pôvodne obžalovali päť osôb, Richardovi H. za vraždu hrozilo desať až 15 rokov. Okresný súd Bratislava I ich v júni 2009 oslobodil.

(tasr)

  |  

Pápež František sa stretol s rodinou Juliana Assangea, zakladateľa WikiLeaks

Pápež František v piatok prijal na audiencii manželku Juliana Assangea, zakladateľa platformy WikiLeaks, ktorý je vo väzbe v Británii a bojuje proti svojmu vydaniu do USA, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AFP.

"Svätý Otec prijal na audiencii pani Stellu Assangeovú s rodinnými príslušníkmi," uvádza sa bez ďalších podrobností vo vyhlásení Vatikánu.

Stella Assangeová vedie kampaň za prepustenie svojho manžela, ale Vatikán neuviedol, či sa o tom na stretnutí hovorilo alebo či jej František vyjadril nejakú podporu. Hovorca Vatikánu zdôraznil, že pápežské audiencie sú súkromnou záležitosťou.

Assangea - občana Austrálie - hľadajú v USA v súvislosti so zverejnením tajných vojenských záznamov a diplomatických správ v roku 2010. Priaznivci Juliana Assangea považujú jeho stíhanie za politicky motivovaný útok na žurnalistiku a slobodu prejavu.

Washington tvrdí, že zverejnenie predmetných dokumentov ohrozilo životy konkrétnych osôb.

(tasr)

  |  

Okradli ma vo viedenskom Prátri, tvrdí speváčka Pink

Svetoznámu americkú speváčku Pink pred jej koncertmi v rakúskej metropole Viedeň údajne okradli, informuje TASR na základe správy agentúry APA.

K incidentu došlo vo viedenskom zábavnom parku Práter. Samotná Pink to napísala na svojom účte na sociálnej sieti Instagram.

Niekto údajne podľa jej slov ukradol horské bicykle jej dcéry a manžela. „Nech už vzal bicykle ktokoľvek, dúfam, že bude mať nehodu a zraní si koleno," uviedla speváčka. Či prípad nahlásila aj rakúskej polícii, nebolo bezprostredne známe.

Pink v sobotu a v nedeľu vystúpi na dvoch koncertoch na viedenskom štadióne Ernsta Happela, pripomína APA.

(tasr)

  |  

Čo sa stalo so 130 000 Sýrčanmi? OSN zriadi inštitúciu na objasnenie osudu nezvestných

Valné zhromaždenie OSN hlasovalo v piatok za zriadenie nezávislej inštitúcie, ktorá má zistiť, čo sa stalo s viac než 130 000 ľuďmi nezvestnými v dôsledku konfliktu v Sýrii. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Rezolúcia bola prijatá v reakcii na výzvy rodín nezvestných Sýrčanov. V 193-člennom VZ OSN ju odsúhlasili v pomere hlasov 83-11, kým 62 členov sa hlasovania zdržalo.

Medzi krajinami, ktoré hlasovali proti prijatiu rezolúcie, bola aj samotná Sýria a režim tamojšieho prezidenta Bašára Asada už vyhlásil, že s novovytvorenou inštitúciou spolupracovať nebude. Proti rezolúcii hlasovali aj Rusko, Čína, Severná Kórea, Venezuela, Kuba a Irán.

Na čele snáh o presadenie rezolúcie stálo Luxembursko. V prijatom dokumente sa uvádza, že po 12 rokoch bojov v Sýrii sa „dosiahol len malý pokrok v zmierňovaní utrpenia rodín tým, že sa im poskytnú odpovede, čo sa týka osudu a miesta pobytu všetkých nezvestných osôb", cituje AP.

Schválením návrhu rezolúcie valné zhromaždenie autorizovalo vznik „Nezávislej inštitúcie pre nezvestné osoby v Sýrskej arabskej republike", ktorá bude fungovať pod záštitou OSN. Jej úlohou bude „objasniť osud a miesto pobytu všetkých nezvestných osôb", ako aj poskytnúť adekvátnu podporu obetiam, preživším a rodinám týchto nezvestných ľudí.

Podľa textu rezolúcie musí generálny tajomník OSN António Guterres predložiť návrh mandátu pre novú inštitúciu do 80 pracovných dní a podniknúť kroky na jej urýchlené zriadenie a fungovanie.

Povstanie v Sýrii vyústilo do dlhoročného vojenského konfliktu, v ktorom prišlo o život takmer pol milióna ľudí. V dôsledku bojov došlo k vysídleniu zhruba polovice z 23 miliónov obyvateľov, ktoré krajina mala pred vojnou. Nezvestných je viac než 130 000 ľudí, vyplýva z odhadov OSN.

(tasr)