Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zomrel herec Alan Arkin. Mal 89 rokov

Vo veku 89 rokov zomrel americký herec Alan Arkin. Smutnú správu v piatok oznámila jeho rodina. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Náš otec bol jedinečne talentovaná sila prírody, ako umelec aj ako človek. Milujúci manžel, otec, starý otec a pradedo, bol zbožňovaný a bude nám veľmi chýbať,“ uviedli vo vyhlásení jeho synovia Adam, Matthew a Anthony Arkinovci.

Alan Arkin, ktorý sa narodil 26. marca 1934 v Brooklyne do rodiny rusko-nemeckých židovských prisťahovalcov, k umeniu inklinoval od mladosti. Navštevoval Bennington College, ale zo školy odišiel, aby mohol vytvoriť skupinu The Tarriers, v ktorej spieval a hral na gitaru. Neskôr bol jedným zo zakladajúcich členov improvizačnej skupiny Second City, ale naďalej pracoval aj s hudbou. Jeho vášňou bolo aj herectvo, čo sa pretavilo aj do jeho debutového vystúpenia na Broadwayi v hre Enter Laughing v roku 1963, za ktoré si vyslúžil cenu Tony. V divadle pôsobil aj ako režisér.

Bol jedným z mála hercov, ktorých nominovali na Oscara už za ich prvú filmovú rolu. Tou bol Rozanov vo vojnovej komédii The Russians Are Coming the Russians Are Coming (1966). Okrem toho ho na ceny americkej Akadémie filmových umení a vied nominovali The Heart Is a Lonely Hunter (1967) a Argo (2012), pričom nomináciu premenil na víťazstvo v road movie Malá Miss Sunshine (2006), keď získal Oscara za vedľajšiu rolu. Na konte má aj cenu BAFTA, Zlatý Glóbus či dve Screen Actors Guild Awards

Známy je napríklad aj z filmov Čakaj, kým sa zotmie (1967), Hlava 22 (1970), Príbuzní (1979), Nožnicovoruký Edward (1990), Glengarry Glen Ross (1992), 13 Conversations About One Thing (2001), Dostaňte agenta Smarta (2008), Ako za starých čias (2012), Späť do ringu (2013), Kúzelníci (2013), Miliónový nadhadzovač (2014), Chaos na Vianoce (2015) alebo Vo veľkom štýle (2017). Zahral si aj v niekoľkých seriáloch, naposledy v Kominského metóde (2018 - 2021), za čo si vyslúžil dve nominácie na ceny Primetime Emmy.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko chce na svojom území rozmiestniť jadrové zbrane

Poľský premiér Mateusz Morawiecki uviedol, že jeho krajina by sa chcela zapojiť do programu výmeny jadrových zbraní medzi krajinami Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) vzhľadom na zámer Ruska rozmiestniť v Bielorusku taktické jadrové zbrane. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Polsat News, Morawiecki to povedal po samite v Bruseli.

„Konečné rozhodnutie bude závisieť od našich amerických partnerov a partnerov z NATO. Vyhlasujeme našu vôľu konať v tejto veci rýchlo,“ povedal poľský premiér. Zdôraznil, že Poľsko nechce „nečinne sedieť, kým Putin eskaluje najrôznejšie hrozby“.

Zdieľanie jadrových zbraní je program jadrového odstrašovania NATO. Umožňuje poskytovanie jadrových hlavíc spojencom, ktorí nemajú vlastné jadrové zbrane. Od novembra 2009 sú v rámci programu rozmiestnené americké jadrové zbrane v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Turecku.

Ministri obrany Ruska a Bieloruska podpísali 25. mája dokumenty o rozmiestnení taktických jadrových zbraní na bieloruskom území. Ruský vodca Vladimir Putin 16. júna povedal, že prvé ruské taktické jadrové hlavice sú už v Bielorusku a presun všetkých bude hotový do konca roka.

(sita)

Minúta  |  

Počas ďalšieho protestu Iračanov proti páleniu Koránu vo Švédsku zhorela dúhová a švédska vlajka

Tisícky stúpencov irackého šiitského duchovného Muktadu as-Sadra sa v piatok zhromaždili vo väčších mestách Iraku na protest proti páleniu Koránu, ku ktorému došlo tento týždeň pred mešitou vo švédskej metropole Štokholm. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Účastníci protestov, ktoré sa konali v deň piatkových moslimských modlitieb, vyzývali na vyhostenie švédskeho veľvyslanca z Iraku. Demonštrácie v irackej metropole Bagdad a v meste Basra na juhu krajiny sprevádzalo pálenie švédskych vlajok, ako aj dúhových zástav symbolizujúcich komunitu LGBTQ+. Účastníci protestov skandovali "Áno, áno islamu" a "Nie, nie diablovi", cituje AP.

Jeden zo šiitských duchovných počas prejavu na bagdadskom predmestí Sadr City vyzval na "vyhostenie švédskeho veľvyslanca a úplné prerušenie diplomatických vzťahov" so Švédskom, "ak to bude nevyhnutné".

K demonštráciám došlo deň po tom, čo stovky protestujúcich nakrátko vtrhli do budovy švédskej ambasády v Bagdade.

Muž, ktorý sám seba označil za utečenca z Iraku, zapálil v stredu posvätnú knihu moslimov pred mešitou v centre švédskej metropoly Štokholm, pripomína AP. Iracké bezpečnostné zdroje uviedli, že ide o irackého kresťana, ktorý v minulosti bojoval v kresťanskej jednotke prevažne šiitských milícií, neskôr integrovanej do irackej armády.

Švédska polícia protest v Štokholme povolila a odvolala sa pritom na slobodu prejavu. Predchádzajúce rozhodnutie o zákaze podobného protestu zamietol švédsky súd.

K páleniu koránu Koránu došlo v čase významného moslimského sviatku íd al-adhá a zo strany moslimov vo svete to vyvolalo rozsiahle pobúrenie.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok uviedol, že tento incident bude ďalšou prekážkou pre úsilie Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO).

Irackí predstavitelia vyzvali Švédsko, aby 37-ročného Salwana Momiku, ktorý Korán zapálil, vydali na trestné stíhanie do Iraku.

(tasr)

Minúta  |  

Biely dom: Ukrajinská protiofenzíva zaostáva za očakávaním, no americká podpora bude pokračovať

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena v piatok uznala, že počiatočné fázy ukrajinskej protiofenzívy zaostali za očakávaniami, ale zopakovala, že Spojené štáty budú naďalej poskytovať podporu v oblasti výcviku, vybavenia a poradenstva. Referuje o tom spravodajský web CNN.

„Sme v neustálom kontakte s našimi ukrajinskými partnermi. Oni nás informujú a naďalej robíme, čo môžeme, aby sme im pomohli v protiofenzíve,“ povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. „Myslím tým, že im naďalej poskytujeme podporu, ale to, kam pôjdu a ako rýchlo pôjdu, bude skutočne na ich rozhodnutí.“

Minulý týždeň CNN uviedla, že americkí predstavitelia sa domnievajú, že protiofenzíva „nespĺňa očakávania na žiadnom fronte“, zatiaľ čo ruské obranné línie sa ukázali ako dobre opevnené, čo ukrajinským silám sťažuje ich prelomenie. Ukrajinské sily sa ukazujú ako „zraniteľné“ voči mínovým poliam a ruské sily „kompetentné“ v ich obrane, uviedol jeden zo západných predstaviteľov.

V súvislosti s protiofenzívou Kirby uznal, že ukrajinské sily „urobili určitý pokrok – a sami hovorili o tom, že to nie je až také, ako by si želali, ale opäť sa zameriavame na to, aby sme sa uistili, že majú to, čo potrebujú, a budeme v tom pokračovať“.

Kirby odmietol naznačiť, ako dlho by podľa neho mohol konflikt ešte trvať. „Myslím si, že všetci by sme chceli, aby vojna skončila dnes, ak je to možné, ale nevyzerá to veľmi uskutočniteľné. Nemyslím si, že niekto z nás má krištáľovú guľu, ktorá by nám mohla konkrétne povedať, ako dlho to ešte bude trvať,“ zakončil Kirby.

(sita)

Minúta  |  

Cudzinec strieľal na letisku v Moldavsku, dvaja ľudia sú mŕtvi

Dvoch ľudí zastrelil v piatok na letisku v moldavskom Kišiňove občan Tadžikistanu, ktorého tamojšie orgány odmietli vpustiť do krajiny. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

Po odmietnutí vstupu do krajiny sa cudzinca snažili odviesť príslušníci pohraničnej stráže. Jednému z nich však zobral pištoľ a vystrelil na dvoch ľudí, ktorých smrteľne zranil. Útočníka následne podľa AP zneškodnili a spútali príslušníci špeciálnej jednotky.

Celé letisko po streľbe evakuovali.

Prezidentka Maia Sanduová oznámila, že o život prišiel jeden z pohraničníkov a zamestnanec bezpečnostnej služby.

Podľa nepotvrdených správ páchateľ istý čas držal rukojemníkov. Miestne médiá krátko po incidente informovali, že útočníkom bol ruský občan, ktorý do Kišiňova priletel z Turecka. Ako však neskôr vyhlásil premiér Dorin Recean, podozrivý pochádzal z Tadžikistanu. Premiér doplnil, že zranenia utrpel aj jeden z cestujúcich.

V reakcii na vtedy ešte nepotvrdenú informáciu, že útočník bol z Ruska, agentúra DPA napísala, že do Moldavska denne prichádzajú stovky Rusov. Pri pasovej kontrole na letisku si ich personál zvyčajne zoberie nabok a pýta sa ich na dôvod cesty. Predstavitelia moldavských bezpečnostných zložiek sa totiž obávajú, že Rusko by mohlo do ich krajiny pod rôznym krytím vyslať vojakov či iných ozbrojencov s cieľom destabilizovať situáciu.

(tasr)

Minúta  |  

VšZP sa nedohodla na pokračovaní zmluvy s Detskou fakultnou nemocnicou v Košiciach

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) sa doteraz nedohodla na pokračovaní zmluvného vzťahu s Detskou fakultnou nemocnicou (DFN) v Košiciach. Posledná ponuka, ktorá podľa poisťovne predstavuje výrazné navýšenie platieb, bola nemocnici zaslaná dnes popoludní. Poskytovateľ na ňu doteraz nereagoval. Doterajšia zmluva medzi poisťovňou a nemocnicou končí k 30. júnu. Informovala o tom manažérka oddelenia komunikácie VšZP Eva Peterová.

Ako uviedla, napriek snahe o dosiahnutie prieniku medzi požiadavkami poskytovateľa a možnosťami poisťovne sa s nemocnicou nepodarilo dosiahnuť dohodu ani k poslednému dňu platnosti súčasnej zmluvy. „

Našich poistencov však ubezpečujeme, že aj v prípade nezmluvného vzťahu s Detskou fakultnou nemocnicou v Košiciach im bude u tohto poskytovateľa i naďalej poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť a plánovanú zdravotnú starostlivosť budú mať zabezpečenú u zmluvných poskytovateľov, predovšetkým v regióne Košice a Prešov. Naši kolegovia v call centre a v pobočkovej sieti sú pripravení poskytnúť im aj v tomto smere plnú súčinnosť,“ dodala Peterová.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.