Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj kvôli wagnerovcom v Bielorusku nariadil posilnenie oblastí na severe Ukrajiny

Ukrajinský prezident povedal, že nariadil najvyšším vojenským veliteľom, aby posilnili severný vojenský sektor Ukrajiny. Ako referuje web news.sky.com, toto nariadenie vydal po tom, ako do Bieloruska tento týždeň prišli žoldnieri z Wagnerovej skupiny, ktorí minulý víkend uskutočnili krátku vzburu proti vedeniu ruského ministerstvu obrany.

Zelenskyj uviedol, že vládni a vojenskí lídri si vypočuli aj správu ukrajinských spravodajských a bezpečnostných síl o situácii v Bielorusku, ktoré je severným susedom Ukrajiny. Práve do Bieloruska sa po spomenutej vzbure uchýlil mecenáš wagnerovcov Jevgenij Prigožin i približne 5-tisíc bojovníkov z tejto skupiny.

Ukrajinský vládny predstaviteľ pre The Economist povedal, že tieto jednotky „by mohli byť použité na diverzné misie“, hoci zdroj z vojenskej spravodajskej služby uviedol, že ďalšia ruská invázia zo severu je nepravdepodobná. „Možno je to hra, ktorá nás prinúti presunúť sily na sever, ale aj my hráme hry,“ povedal.

(sita)

Minúta  |  

Bolsonaro má osemročný zákaz kandidovať, rozhodol súd

Brazílsky Najvyšší volebný súd v piatok zakázal bývalému prezidentovi Jairovi Bolsonarovi pôsobiť v politike nasledujúcich osem rokov. Päť zo siedmich sudcov hlasovalo v neprospech exprezidenta, ktorý bol obvinený zo zneužitia právomocí a zo spochybňovania hlasovacieho systému pred minuloročnými voľbami. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Verdikt súdu tak znemožňuje 68-ročnému Bolsonarovi kandidovať v prezidentských a kongresových voľbách v roku 2026 a v komunálnych voľbách v rokoch 2024 a 2028.

"Nie som mŕtvy, budeme pokračovať v práci," reagoval bývalý brazílsky prezident, ktorý rozhodnutie súdu označil za "bodnutie do chrbta". Zároveň avizoval odvolanie na Najvyšší súd.

Bolsonaro ešte pred prehratými voľbami vlani v októbri spochybňoval férovosť elektronického hlasovacieho systému. Prokuratúra ho neskôr obvinila, že na základe týchto nepodložených tvrdení jeho stúpenci po voľbách vtrhli do budovy prezidentského paláca, Kongresu a Najvyššieho súdu.

Prokuratúra vyšetrovala prípad z 18. júla 2022, keď Bolsonaro podľa nej zneužil zamestnancov vlády, štátny televízny kanál a prezidentský palác v Brazílii, aby zahraničným veľvyslancom povedal, že elektronický hlasovací systém v krajine je zmanipulovaný.

Bolsonaro nikdy neuznal svoju porážku vo voľbách proti súčasnému prezidentovi Luizovi Ináciovi "Lulovi" da Silvovi.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko odmieta obvinenia OSN, že v tamojšej polícii je rozšírený rasizmus

Francúzska vláda v piatok odmietla obvinenia OSN z toho, že medzi francúzskymi policajtmi je rozšírený rasizmus a že bol príčinou zastrelenia 17-ročného mladíka pôvodom zo severnej Afriky počas utorkovej dopravnej kontroly. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Akékoľvek obvinenia z rasizmu alebo systémovej diskriminácie v policajnom zbore sú absolútne nepodložené," vyhlásilo v piatok francúzske ministerstvo zahraničných vecí.

Násilné protesty prerastajú do čoraz väčšej krízy, ktorú úrady zvládajú iba s vypätím všetkých síl – zhoreli už tisíce áut a zadržané boli stovky osôb. Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvažoval, že v oblasti zasiahnutej nepokojmi zavedie výnimočný stav, zatiaľ tak však neurobil.

Policajné odbory medzitým vydali vyhlásenie, podľa ktorého sú ich členovia počas uplynulých dní vo vojne so "zberbou" a vyzvali na rázne riešenie situácie.

"Príslušníci policajného zboru sú dnes v prvej línii, pretože sme vo vojne. Tvárou v tvár týmto násilníckym hordám už nestačí iba vyzývať na upokojenie situácie, jej upokojenie je potrebné vynútiť," uvádza sa v spoločnom vyhlásení odborov APN a UNSA, ktoré združujú dovedna polovicu policajtov v krajine.

Macron po troch nociach násilných protestov prisľúbil zvýšenie počtu nasadených policajtov.

Policajné odbory "volajúce po občianskej vojne by sa mali naučiť držať jazyk za zubami; už sme videli vážne následky, ktoré takáto rétorika môže napáchať. Politici by mali opäť prebrať kontrolu nad políciou," napísal na Twitteri bývalý prezidentský kandidát krajne ľavicovej strany Nezlomné Francúzsko (LFI) Jean-Luc Mélenchon.

"Zhodneme sa už konečne na tom, že v polícii máme hlboko zakorenený problém? Toto je volanie po občianskej vojne," súhlasila predsedníčka strany Zelení Marine Tondelierová.

Zástupcovia ľavice opakovane tvrdia, že zákon z roku 2017 viedol k zvýšeniu počtu obetí policajných zákrokov. Policajtom totiž umožňuje použiť pri cestných kontrolách na svoju obranu zbraň v prípade, že sú v ohrození života. Právnik pozostalých Yassine Bouzrou však tvrdí, že podľa videozáznamu aktuálneho incidentu policajta na živote nič neohrozovalo a tínedžera chladnokrvne zastrelil.

Minister vnútra Gérald Darmanin tento týždeň uviedol, že dá podnet na zrušenie malých krajne pravicových odborov Syndicat France Police, ktoré na Twitteri privítali mladíkove zastrelenie. Inkriminovaný tweet bol už medzitým odstránený.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by v júni vyhral Smer, nasleduje Hlas, Progresívne Slovensko posilnilo

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v júni, vyhral by ich Smer-SD so ziskom 19 percent hlasov. Druhá v poradí by skončila strana Hlas-SD (16,3 percenta), po nej nasleduje Progresívne Slovensko (13,5 percenta). Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus pre TV Markíza.

Štvrtá v poradí by skončila Republika, ktorá by získala 9 percent hlasov voličov. Nasleduje hnutie Sme rodina so ziskom 6,1 percenta. Do parlamentu by sa dostali aj KDH a OĽANO a priatelia, ktorých by volilo 6 percent hlasujúcich, SNS so ziskom 5,5 percenta a SaS (5 percent).

Pred bránami parlamentu by ostali Aliancia (3,9 percenta), Demokrati (3,6 percenta), Kotlebovci-ĽSNS (2,1 percenta), Modrí, Most-Híd (1,6 percenta) i Za ľudí (0,7 percenta). Potrebných päť percent by nezískali ani Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia či Demokratická strana.

Prieskum sa konal od 21. do 28. júna na reprezentatívnej vzorke 1012 respondentov.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel herec Alan Arkin. Mal 89 rokov

Vo veku 89 rokov zomrel americký herec Alan Arkin. Smutnú správu v piatok oznámila jeho rodina. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Náš otec bol jedinečne talentovaná sila prírody, ako umelec aj ako človek. Milujúci manžel, otec, starý otec a pradedo, bol zbožňovaný a bude nám veľmi chýbať,“ uviedli vo vyhlásení jeho synovia Adam, Matthew a Anthony Arkinovci.

Alan Arkin, ktorý sa narodil 26. marca 1934 v Brooklyne do rodiny rusko-nemeckých židovských prisťahovalcov, k umeniu inklinoval od mladosti. Navštevoval Bennington College, ale zo školy odišiel, aby mohol vytvoriť skupinu The Tarriers, v ktorej spieval a hral na gitaru. Neskôr bol jedným zo zakladajúcich členov improvizačnej skupiny Second City, ale naďalej pracoval aj s hudbou. Jeho vášňou bolo aj herectvo, čo sa pretavilo aj do jeho debutového vystúpenia na Broadwayi v hre Enter Laughing v roku 1963, za ktoré si vyslúžil cenu Tony. V divadle pôsobil aj ako režisér.

Bol jedným z mála hercov, ktorých nominovali na Oscara už za ich prvú filmovú rolu. Tou bol Rozanov vo vojnovej komédii The Russians Are Coming the Russians Are Coming (1966). Okrem toho ho na ceny americkej Akadémie filmových umení a vied nominovali The Heart Is a Lonely Hunter (1967) a Argo (2012), pričom nomináciu premenil na víťazstvo v road movie Malá Miss Sunshine (2006), keď získal Oscara za vedľajšiu rolu. Na konte má aj cenu BAFTA, Zlatý Glóbus či dve Screen Actors Guild Awards

Známy je napríklad aj z filmov Čakaj, kým sa zotmie (1967), Hlava 22 (1970), Príbuzní (1979), Nožnicovoruký Edward (1990), Glengarry Glen Ross (1992), 13 Conversations About One Thing (2001), Dostaňte agenta Smarta (2008), Ako za starých čias (2012), Späť do ringu (2013), Kúzelníci (2013), Miliónový nadhadzovač (2014), Chaos na Vianoce (2015) alebo Vo veľkom štýle (2017). Zahral si aj v niekoľkých seriáloch, naposledy v Kominského metóde (2018 - 2021), za čo si vyslúžil dve nominácie na ceny Primetime Emmy.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko chce na svojom území rozmiestniť jadrové zbrane

Poľský premiér Mateusz Morawiecki uviedol, že jeho krajina by sa chcela zapojiť do programu výmeny jadrových zbraní medzi krajinami Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) vzhľadom na zámer Ruska rozmiestniť v Bielorusku taktické jadrové zbrane. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Polsat News, Morawiecki to povedal po samite v Bruseli.

„Konečné rozhodnutie bude závisieť od našich amerických partnerov a partnerov z NATO. Vyhlasujeme našu vôľu konať v tejto veci rýchlo,“ povedal poľský premiér. Zdôraznil, že Poľsko nechce „nečinne sedieť, kým Putin eskaluje najrôznejšie hrozby“.

Zdieľanie jadrových zbraní je program jadrového odstrašovania NATO. Umožňuje poskytovanie jadrových hlavíc spojencom, ktorí nemajú vlastné jadrové zbrane. Od novembra 2009 sú v rámci programu rozmiestnené americké jadrové zbrane v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Turecku.

Ministri obrany Ruska a Bieloruska podpísali 25. mája dokumenty o rozmiestnení taktických jadrových zbraní na bieloruskom území. Ruský vodca Vladimir Putin 16. júna povedal, že prvé ruské taktické jadrové hlavice sú už v Bielorusku a presun všetkých bude hotový do konca roka.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.