Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pápežov vyslanec pracuje na mechanizme návratu detí na Ukrajinu

Mierový vyslanec pápeža Františka pre Ukrajinu, taliansky kardinál Matteo Zuppi, v utorok uviedol, že pracuje na "mechanizme" zameranom na návrat ukrajinských detí deportovaných do Ruska. TASR informácie prevzala od agentúr Reuters a ANSA.

"Uvidíme, ako budeme môcť spustiť mechanizmus pre tieto deti a pomôcť v humanitárnej oblasti, najmä deťom, ktoré musia byť schopné vrátiť sa na Ukrajinu," povedal Zuppi pri prezentácii knihy v Ríme. Predseda Talianskej biskupskej konferencii doplnil, že o záležitosti osobne hovoril s pápežom.

Zuppi navštívil Moskvu aj Kyjev minulý týždeň. Vatikán označuje za cieľ jeho misie "identifikáciu humanitárnych iniciatív, ktoré môžu otvoriť cesty k mieru".

Kardinál v nedeľu pre taliansku verejnoprávnu televíziu RAI objasnil, že nepracuje na mierovom pláne ani sprostredkovaní rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou, ale sústreďuje sa na "humanitárne stránky".

(tasr)

Minúta  |  

Dedinky: Lanovka na Geravy čaká pred spustením na posledné súhlasné stanovisko

DEDINKY – Zrekonštruovaná lanovka z obce Dedinky na plošinu Geravy v Slovenskom raji čaká v rámci kolaudačného konania na posledné súhlasné stanovisko týkajúce sa protipožiarnej bezpečnosti.

Následne by lanová dráha mala byť spustená do skúšobnej prevádzky. Pre TASR to uviedol tlačový odbor Ministerstva dopravy SR. „Za účelom zaistenia čo najvyššej úrovne bezpečnosti je stavba aktuálne posudzovaná z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti. Okamihom doručenia stanoviska o súlade stavby s požiadavkami protipožiarnej bezpečnosti, špeciálny stavebný úrad operatívne vydá povolenie na skúšobnú prevádzku," priblížil rezort dopravy.

Jazierko pre žaby v mestskom parku pre vandalizmus ohradia

Mohlo by Vás zaujímať Jazierko pre žaby v mestskom parku pre vandalizmus ohradia

Ako uviedol starosta obce Dedinky Milan Červenka, stanovisko týkajúce sa protipožiarnej bezpečnosti je posledným krokom k úspešnému ukončeniu kolaudačného konania. „Asi tri týždne dozadu nám krajskí hasiči oznámili, že stanovisko bolo dráhovému stavebnému úradu odoslané, takže čakáme na rozhodnutie," skonštatoval starosta.

Prevádzku takmer dva kilometre dlhej lanovej dráhy z obce Dedinky na Geravy ukončili pre technickú nespôsobilosť v roku 2012. S prípravou rekonštrukcie sa začalo už v roku 2018, pôvodne sa predpokladalo, že ju dokončia v lete 2019. Obnovu turistickej atrakcie za vyše 900 000 eur nakoniec ukončili pred vlaňajšou letnou turistickou sezónou. Projekt okrem obce Dedinky financovali i Košický samosprávny kraj a niekdajší Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf diplomacie EÚ sa do Číny zatiaľ nepozrie. Krajina jeho návštevu zrušila

Čína zrušila návštevu šéfa zahraničnej politiky Európskej únie Josepa Borrella v Pekingu, plánovanú na budúci týždeň. Oznámila to v utorok hovorkyňa EÚ, informuje TASR na základe agentúry AFP.

Borrell mal rokovať s čínskym ministrom zahraničných vecí Čchin Kangom po tom, ako aprílovú návštevu musel odvolať vzhľadom na nákazu covidom.

"Čínski partneri nás informovali, že zvažované termíny budúci týždeň už nie sú možné a teraz musíme hľadať alternatívy," uviedla hovorkyňa EÚ pre zahraničné záležitosti Nabila Massraliová.

Lídri členských štátov EÚ minulý týždeň na summite v Bruseli podporili stratégiu zníženia závislosti EÚ od Číny v oblasti kľúčových technológií a komponentov. EÚ však zdôrazňuje, že sa nechce úplne "odpojiť" od druhej najväčšej ekonomiky sveta.

Vzťahy s Čínou budú podľa EÚ záležať aj na tom, ako bude pristupovať k vojne na Ukrajine. Únia vyzvala Peking, aby využil vplyv na Moskvu s cieľom zastaviť ruskú inváziu.

Štáty EÚ pri svojich rôznych hospodárskych a politických záujmoch dlhodobo nenachádzajú jednotný postoj k Číne. USA naliehajú, aby zaujali tvrdšiu líniu.

(tasr)

Minúta  |  

Biden na Deň nezávislosti odsúdil vlnu násilia so strelnými zbraňami

Americký prezident Joe Biden v utorok žiadal prísnejšie opatrenia na kontrolu strelných zbraní a slovne odsúdil najnovšiu sériu streleckých incidentov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Naša krajina počas niekoľkých posledných dní opäť prežila vlnu tragických a nezmyselných strelieb v komunitách naprieč Amerikou," povedal Biden a pripomenul incidenty vo Philadelphii, Texase, Michigane i ďalšie.

"Počas toho, ako naša krajina slávi Deň nezávislosti, sa modlíme za deň, keď naše komunity budú oslobodené od násilia spojeného so strelnými zbraňami," povedal prezident.

Vlani počas prehliadky pri príležitosti osláv Dňa nezávislosti na predmestí Chicaga strelec zabil sedem ľudí a desiatky ďalších zranil. Na mieste streľby sa v utorok (4. júla 2023) má uskutočniť spomienková slávnosť. "Tento deň vlasteneckej hrdosti sa v krátkej chvíli stal miestom bolesti a tragédie," povedal Biden v spojitosti s touto tragédiou.

"Je potrebné urobiť viac... na vyriešenie epidémie násilia so strelnými zbraňami, ktoré rozdeľuje naše komunity," dodal prezident. Pripomenul, že štát Illinois po minuloročnom incidente sprísnil kontrolu zbraní a vyzval ostatné štáty, aby tento príklad nasledovali. Tiež žiada republikánskych zákonodarcov v americkom Kongrese, aby podporili príslušné reformy.

Päť ľudí prišlo o život v pondelok večer pri streleckom útoku vo Philadelphii v americkom štáte Pensylvánia. Pri ďalšej streľbe v meste Forth Worth v štáte Texas zomreli tri osoby a ďalších päť utrpelo zranenia.

Päť osôb zranila v utorok streľba v štáte Michigan a ďalšie štyri v Severnej Karolíne, uvádza nezisková organizácia zaznamenávajúcu prípady násilia so zbraňami (GVA). Polícia v utorok ráno zasahovala aj pri streľbe v štáte Ohio.

V USA bolo počas tohto roka podľa GVA najmenej 346 prípadov hromadnej streľby. Za hromadnú streľbu sa považuje incident s použitím strelnej zbrane, pri ktorej niekto zahynie alebo utrpia zranenia najmenej štyri osoby.

(tasr)

Minúta  |  

Moskva tvrdí, že ukrajinské útoky dronmi by neboli možné bez pomoci USA a NATO

Ukrajinské útoky dronmi na ruskom území by "neboli možné" bez pomoci Spojených štátov a Severoatlantickej aliancie. V utorok to uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí po zostrelení piatich bezpilotných lietadiel v okolí Moskvy. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Tieto útoky by neboli možné bez pomoci, ktorú kyjevskému režimu poskytli USA a ich spojenci v NATO," tvrdí ruský rezort diplomacie. Západ podľa neho "školí operátorov dronov a poskytuje potrebné informácie na páchanie takýchto zločinov".

Pre utorkový útok dronmi sa dočasne prerušila prevádzka na medzinárodnom letisku Vnukovo. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová označila pokus o ukrajinský útok "na zónu, kde sa nachádza civilná infraštruktúra vrátane letiska, ktoré prijíma medzinárodné lety" za teroristický čin.

(tasr)

Minúta  |  

Súostrovie Orkneje zamietlo možnosť pripojiť sa k Nórsku. Na stole sú iné alternatívy

Oblastná rada súostrovia Orkneje pri severnom pobreží Škótska v utorok rozhodla, že bude zvažovať alternatívne spôsoby vlády pre tieto ostrovy. Zamietla však možné pripojenie k Nórsku. TASR správu prevzala z agentúry AFP a webovej stránky stanice BBC.

Návrh predložil vedúci oblastnej rady James Stockan. Ako dôvod uviedol zanedbávanie finančnej podpory Orknejí škótskou a britskou vládou.

Za návrh na hľadanie alternatívy hlasovalo 15 členov rady a šiesti boli proti, píše BBC. Medzi možnosťami je štatút korunnej dependencie ako Normanské ostrovy v Lamanšskom prielive, či model podobný Faerským ostrovom, ktoré sú autonómnym regiónom Dánskeho kráľovstva.

Členovia oblastnej rady v utorok upozornili na čudnú predstavu, podľa ktorej by sa ostrovy stali nórskym územím s vlastnou samosprávou.

Stockan uviedol, že Orkneje dnes dostávajú v prepočte na počet obyvateľov menšiu podporu než susedné Shetlandy či ďalšie ostrovy na severozápadnom pobreží Škótska.

Nórske ministerstvo zahraničných vecí pre AFP uviedlo, že ide o domácu záležitosť Británie, ku ktorej nórska vláda nemá žiadne stanovisko. Nemá preto ani informácie o komunikácii medzi nórskou vládou a úradmi na Orknejach v tejto záležitosti.

Orkneje tvorí približne 70 ostrovov pri severnom pobreží Škótska. Sú jednou z 32 administratívnych oblastí Škótska, ktoré vedie oblastná rada.

Súostrovie bolo súčasťou Nórskeho kráľovstva od roku 875 do roku 1472. Kráľ Kristián I., ako vládca Dánska, Nórska a Švédska, v 15. storočí sľúbil svoju dcéru za manželku škótskemu kráľovi Jakubovi III. Nebol však schopný splatiť jej veno a Škótsko si preto v roku 1472 pripojilo Orkneje a Shetlandy, ktoré Kristián poskytol ako záruku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.