Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael podnikol nálety v Gaze ako odvetu za raketovú paľbu

Izraelská armáda podnikla v stredu ráno letecké údery v rámci odvety za predchádzajúcu raketovú paľbu z pásma Gazy, informovala agentúra AFP.

„V reakcii na rakety, ktoré boli odpálené v priebehu dnešnej noci, IDF (Izraelské obranné sily) momentálne podnikajú nálety v pásme Gazy," uvádza sa vo vyhlásení armády.

Podľa palestínskeho bezpečnostného zdroja Izrael zaútočil na vojenský objekt militantného hnutia Hamas v severnej časti pásma Gazy, pričom nedošlo k žiadnym zraneniam.

Palestínski militanti z pásma Gazy vystrelili v noci na stredu na južný Izrael päť rakiet, ktoré sa podľa izraelskej armády podarilo všetky zneškodniť. Sirény signalizujúce protiletecký poplach sa počas noci rozozvučali v oblasti juhoizraelského mesta Sderot.

K odpáleniu rakiet sa bezprostredne neprihlásila žiadna z palestínskych militantných skupín operujúcich v pásme Gazy.

Podľa AP raketová paľba vyvolala obavy, že by Izrael mohol bojovať proti palestínskym militantom naraz na dvoch frontoch – v oblasti predjordánskeho Džanínu aj v Gaze.

Správa o vypálení rakiet prišla totiž krátko po tom, ako Izrael oznámil, že ukončuje dvojdňovú masívnu vojenskú operáciu proti ozbrojencom v utečeneckom tábore Džanín v Predjordánsku. Izraelské sily tvrdia, že počas operácie zneškodnili niekoľko veliteľských centier, skladov a výrobní zbraní a úkrytov militantov. Zadržaných bolo 30 podozrivých a ďalších 300 osôb predviedli na výsluch.

Počas dvoch dní izraelskej razie v Džaníne prišlo o život najmenej 13 Palestínčanov, vyše 100 ďalších utrpelo zranenia a z domovov utieklo zhruba 3 000 obyvateľov. Zahynul tiež jeden izraelský vojak.

(tasr)

Minúta  |  

Rumunský premiér si želá stálu prítomnosť nemeckých vojakov v krajine

V súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine si rumunský premiér Marcel Ciolacu želá stálu prítomnosť nemeckých vojenských jednotiek vo svojej krajine. Uviedol to v utorok na návšteve Berlína, informuje TASR podľa agentúry DPA.

"Myslím si, že by na území Rumunska mali byť stále nemecké jednotky," povedal Ciolacu na tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Reagoval na otázku, čo očakáva od blížiaceho sa summitu NATO, pokiaľ ide o posilnenie východného krídla Severoatlantickej aliancie. Ciolacu podľa vlastných slov predpokladá, že konflikt na Ukrajine bude trvať dlho.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius minulý týždeň uviedol, že Nemecko je pripravené trvalo umiestniť 4-tisíc vojakov v Litve, ktorá susedí s Ruskom a Bieloruskom, aby posilnilo východné krídlo NATO.

Prezidenti a premiéri členských krajín NATO budú na summite 11. a júla v litovskom Vilniuse hovoriť aj o prítomnosti vojenských jednotiek na východe Aliancie.

Nemecko zatiaľ neplánuje vysielať svojich vojakov inam než do Litvy a nie sú známe ani úvahy v tomto smere, píše DPA. NATO má podľa údajov z apríla v Rumunsku približne 1500 vojakov, prevažne z Francúzska. Letisko Mihaila Kogalniceana pri čiernomorskom prístavnom meste Konstanca využívajú ako leteckú základňu USA.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda zaznamenala postup pri Bachmute, tvrdí Kyjev

Ukrajinskej armáde sa naďalej darí postupovať neďaleko mesta Bachmut na východe Ukrajiny. Uviedla to v utorok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. TASR prevzala správu z americkej televízie CNN.

Maľarová tvrdí, že Rusko nasadzuje v oblasti všetky svoje sily, aby zastavilo postup ukrajinskej armády. Dodala, že ruská armáda sa tlačí smerom na Lyman, Svatove a Bachmut a v týchto oblastiach zriadila trojstupňovú obranu, "aby získala oporu". "Stále sa im však nedarí," skonštatovala. Mestá Lyman a Svatove ležia severne od Bachmutu.

Generálny štáb ukrajinskej armády v pravidelnej správe o vývoji bojov uviedol, že Ukrajina upevňuje svoje pozície okolo Bachmutu. "Ukrajinskí vojaci pokračujú vo vedení útočných operácií na južne a severne od Bachmutu, pričom posilňujú svoje dosiahnuté pozície," opísal situáciu na fronte.

Maľarová ani ukrajinský generálny štáb nehlásili žiadne zisky na južnom fronte, kde ukrajinská protiofenzíva naráža na tuhý odpor, všíma si CNN. Situáciu na bojisku americká televízia nedokáže nezávisle overiť.

V Záporožskej a Chersonskej oblasti sústreďuje Rusko svoje hlavné úsilie na zabránenie postupu ukrajinských síl, tvrdí generálny štáb. Dodal, že ukrajinské sily pokračujú v útočných operáciách smerom na okupované mestá Melitopol a Berďansk.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské médiá: Otec školáčky, ktorá nakreslila obrázok proti vojne, pre seba žiadal trest smrti

Rus Alexej Moskaľov, ktorý bol odsúdený na dva roky odňatia slobody za poškodzovanie mena ruskej armády, požiadal súd o trest smrti. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

"Prosím o čo najrýchlejšie možné vykonanie rozsudku, pretože moje srdce každodenne krváca," povedal Moskaľov podľa nezávislého internetového portálu Mediazona po zamietnutí svojej žiadosti.

Koncom marca súd v Tulskej oblasti uznal 53-ročného Moskaľova vinným z "poškodzovania dobrého mena" ruskej armády na sociálnych sieťach a odsúdil ho na dva roky väzenia. Odvtedy nemal kontakt s dcérou.

Súd požiadavku obhajoby na zamietol ešte v pondelok a sudca následne Moskaľovov trest sprísnil a zakázal mu prístup na internet.

Trest smrti je v ruskom trestnom zákonníku stále zakotvený, v krajine sa však neuplatňuje. Poslednú popravu v krajine vykonali v roku 1996.

Moskaľovova dcéra Maša krátko po začiatku vojny na Ukrajine mala v škole za úlohu nakresliť obrázok na podporu ruských vojakov. Namiesto toho nakreslila ukrajinskú vojnovú obeť a pridala nápisy "Nie vojne" a "Sláva Ukrajine". Riaditeľka školy privolala políciu. Moskaľova potom predviedli na policajnú stanicu, kde mu udelili pokutu za diskreditáciu ruskej armády.

Neskôr bol stíhaný za príspevky o vojne na Ukrajine zverejnené na jeho konte na portáli Odnoklassniki. V marci ho súd v Tulskej oblasti ležiacej v európskej časti Ruska odsúdil na dva roky väzenia. Moskaľov však na vyhlásení rozsudku nebol, pretože utiekol z domáceho väzenia. Neskôr ho zadržali v Bielorusku.

(tasr)

Minúta  |  

Pápežov vyslanec pracuje na mechanizme návratu detí na Ukrajinu

Mierový vyslanec pápeža Františka pre Ukrajinu, taliansky kardinál Matteo Zuppi, v utorok uviedol, že pracuje na "mechanizme" zameranom na návrat ukrajinských detí deportovaných do Ruska. TASR informácie prevzala od agentúr Reuters a ANSA.

"Uvidíme, ako budeme môcť spustiť mechanizmus pre tieto deti a pomôcť v humanitárnej oblasti, najmä deťom, ktoré musia byť schopné vrátiť sa na Ukrajinu," povedal Zuppi pri prezentácii knihy v Ríme. Predseda Talianskej biskupskej konferencii doplnil, že o záležitosti osobne hovoril s pápežom.

Zuppi navštívil Moskvu aj Kyjev minulý týždeň. Vatikán označuje za cieľ jeho misie "identifikáciu humanitárnych iniciatív, ktoré môžu otvoriť cesty k mieru".

Kardinál v nedeľu pre taliansku verejnoprávnu televíziu RAI objasnil, že nepracuje na mierovom pláne ani sprostredkovaní rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou, ale sústreďuje sa na "humanitárne stránky".

(tasr)

Minúta  |  

Dedinky: Lanovka na Geravy čaká pred spustením na posledné súhlasné stanovisko

DEDINKY – Zrekonštruovaná lanovka z obce Dedinky na plošinu Geravy v Slovenskom raji čaká v rámci kolaudačného konania na posledné súhlasné stanovisko týkajúce sa protipožiarnej bezpečnosti.

Následne by lanová dráha mala byť spustená do skúšobnej prevádzky. Pre TASR to uviedol tlačový odbor Ministerstva dopravy SR. „Za účelom zaistenia čo najvyššej úrovne bezpečnosti je stavba aktuálne posudzovaná z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti. Okamihom doručenia stanoviska o súlade stavby s požiadavkami protipožiarnej bezpečnosti, špeciálny stavebný úrad operatívne vydá povolenie na skúšobnú prevádzku," priblížil rezort dopravy.

Jazierko pre žaby v mestskom parku pre vandalizmus ohradia

Mohlo by Vás zaujímať Jazierko pre žaby v mestskom parku pre vandalizmus ohradia

Ako uviedol starosta obce Dedinky Milan Červenka, stanovisko týkajúce sa protipožiarnej bezpečnosti je posledným krokom k úspešnému ukončeniu kolaudačného konania. „Asi tri týždne dozadu nám krajskí hasiči oznámili, že stanovisko bolo dráhovému stavebnému úradu odoslané, takže čakáme na rozhodnutie," skonštatoval starosta.

Prevádzku takmer dva kilometre dlhej lanovej dráhy z obce Dedinky na Geravy ukončili pre technickú nespôsobilosť v roku 2012. S prípravou rekonštrukcie sa začalo už v roku 2018, pôvodne sa predpokladalo, že ju dokončia v lete 2019. Obnovu turistickej atrakcie za vyše 900 000 eur nakoniec ukončili pred vlaňajšou letnou turistickou sezónou. Projekt okrem obce Dedinky financovali i Košický samosprávny kraj a niekdajší Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.