Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron avizuje riešenia stavu krajiny už počas leta. Železo sa musí kuť za horúca, povedal

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyjadril v utorok presvedčenie, že vlna nepokojov vo francúzskych mestách už kulminovala a začala odoznievať. Vyhlásil to na stretnutí s vyše 300 starostami z celej krajiny, kde zároveň prisľúbil hľadanie „hlbších príčin" nepokojov a konkrétnych riešení problémov, ktoré ich vyvolali.

„Došlo už trvalému obnoveniu pokoja? Budem opatrný, ale vrchol (násilností), ktorého sme boli svedkami v predchádzajúcich dňoch, sme už prekonali," vyhlásil Macron na stretnutí so primátormi a starostami miest a obcí, kde si týždeň trvajúce násilnosti väčšie materiálne škody, informuje agentúra AFP.

Francúzske ministerstvo vnútra hlásilo v utorok výrazné zníženie počtu zaznamenaných prejavov násilia, čo sa odrazilo aj v nižšom počte zadržaných než v predchádzajúcich dňoch.

Prezident pred starostami avizoval, že vláda začne„bolestivú, dlhodobú prácu, ktorá bude potrebná na pochopenie hlbších príčin, ktoré viedli k týmto udalostiam," povedal predstaviteľ Macronovej kancelárie.

Vláda podľa prezidenta príde už počas leta s novými, „veľmi reálnymi riešeniami", pretože „železo sa musí kuť za horúca".

Prioritou podľa neho bude trvalé obnovenie verejného poriadku, pričom bude potrebné zvážiť aj možnosť regulácie alebo zablokovania niektorých sociálnych sietí, aby sa zamedzilo opätovnému podnecovaniu nepokojov, informuje agentúra DPA.

Nie všetci starostovia však boli s prezidentovými vyjadreniami na utorkovej schôdzke spokojní. Šéf magistrátu v meste Neuilly-sur-Marne ležiacej neďaleko Paríža Zartoshte Bakhtiari napríklad vyhlásil: „Prišiel som si vypočuť prezidenta, ktorý nám predstaví víziu a udá smer. Neprišiel som na skupinovú terapiu".

Protesty a násilnosti vypukli v celom Francúzsku po tom, ako policajt 27. júna pri kontrole vozidla na parížskom predmestí Nanterre zastrelil 17-ročného mladíka alžírskeho pôvodu Nahela M. Táto udalosť znovu oživila rasové napätie v krajine, ako aj dlhoročnú kritiku prístupu francúzskej polície k príslušníkom menšín.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael podnikol nálety v Gaze ako odvetu za raketovú paľbu

Izraelská armáda podnikla v stredu ráno letecké údery v rámci odvety za predchádzajúcu raketovú paľbu z pásma Gazy, informovala agentúra AFP.

„V reakcii na rakety, ktoré boli odpálené v priebehu dnešnej noci, IDF (Izraelské obranné sily) momentálne podnikajú nálety v pásme Gazy," uvádza sa vo vyhlásení armády.

Podľa palestínskeho bezpečnostného zdroja Izrael zaútočil na vojenský objekt militantného hnutia Hamas v severnej časti pásma Gazy, pričom nedošlo k žiadnym zraneniam.

Palestínski militanti z pásma Gazy vystrelili v noci na stredu na južný Izrael päť rakiet, ktoré sa podľa izraelskej armády podarilo všetky zneškodniť. Sirény signalizujúce protiletecký poplach sa počas noci rozozvučali v oblasti juhoizraelského mesta Sderot.

K odpáleniu rakiet sa bezprostredne neprihlásila žiadna z palestínskych militantných skupín operujúcich v pásme Gazy.

Podľa AP raketová paľba vyvolala obavy, že by Izrael mohol bojovať proti palestínskym militantom naraz na dvoch frontoch – v oblasti predjordánskeho Džanínu aj v Gaze.

Správa o vypálení rakiet prišla totiž krátko po tom, ako Izrael oznámil, že ukončuje dvojdňovú masívnu vojenskú operáciu proti ozbrojencom v utečeneckom tábore Džanín v Predjordánsku. Izraelské sily tvrdia, že počas operácie zneškodnili niekoľko veliteľských centier, skladov a výrobní zbraní a úkrytov militantov. Zadržaných bolo 30 podozrivých a ďalších 300 osôb predviedli na výsluch.

Počas dvoch dní izraelskej razie v Džaníne prišlo o život najmenej 13 Palestínčanov, vyše 100 ďalších utrpelo zranenia a z domovov utieklo zhruba 3 000 obyvateľov. Zahynul tiež jeden izraelský vojak.

(tasr)

Minúta  |  

Rumunský premiér si želá stálu prítomnosť nemeckých vojakov v krajine

V súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine si rumunský premiér Marcel Ciolacu želá stálu prítomnosť nemeckých vojenských jednotiek vo svojej krajine. Uviedol to v utorok na návšteve Berlína, informuje TASR podľa agentúry DPA.

"Myslím si, že by na území Rumunska mali byť stále nemecké jednotky," povedal Ciolacu na tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Reagoval na otázku, čo očakáva od blížiaceho sa summitu NATO, pokiaľ ide o posilnenie východného krídla Severoatlantickej aliancie. Ciolacu podľa vlastných slov predpokladá, že konflikt na Ukrajine bude trvať dlho.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius minulý týždeň uviedol, že Nemecko je pripravené trvalo umiestniť 4-tisíc vojakov v Litve, ktorá susedí s Ruskom a Bieloruskom, aby posilnilo východné krídlo NATO.

Prezidenti a premiéri členských krajín NATO budú na summite 11. a júla v litovskom Vilniuse hovoriť aj o prítomnosti vojenských jednotiek na východe Aliancie.

Nemecko zatiaľ neplánuje vysielať svojich vojakov inam než do Litvy a nie sú známe ani úvahy v tomto smere, píše DPA. NATO má podľa údajov z apríla v Rumunsku približne 1500 vojakov, prevažne z Francúzska. Letisko Mihaila Kogalniceana pri čiernomorskom prístavnom meste Konstanca využívajú ako leteckú základňu USA.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda zaznamenala postup pri Bachmute, tvrdí Kyjev

Ukrajinskej armáde sa naďalej darí postupovať neďaleko mesta Bachmut na východe Ukrajiny. Uviedla to v utorok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. TASR prevzala správu z americkej televízie CNN.

Maľarová tvrdí, že Rusko nasadzuje v oblasti všetky svoje sily, aby zastavilo postup ukrajinskej armády. Dodala, že ruská armáda sa tlačí smerom na Lyman, Svatove a Bachmut a v týchto oblastiach zriadila trojstupňovú obranu, "aby získala oporu". "Stále sa im však nedarí," skonštatovala. Mestá Lyman a Svatove ležia severne od Bachmutu.

Generálny štáb ukrajinskej armády v pravidelnej správe o vývoji bojov uviedol, že Ukrajina upevňuje svoje pozície okolo Bachmutu. "Ukrajinskí vojaci pokračujú vo vedení útočných operácií na južne a severne od Bachmutu, pričom posilňujú svoje dosiahnuté pozície," opísal situáciu na fronte.

Maľarová ani ukrajinský generálny štáb nehlásili žiadne zisky na južnom fronte, kde ukrajinská protiofenzíva naráža na tuhý odpor, všíma si CNN. Situáciu na bojisku americká televízia nedokáže nezávisle overiť.

V Záporožskej a Chersonskej oblasti sústreďuje Rusko svoje hlavné úsilie na zabránenie postupu ukrajinských síl, tvrdí generálny štáb. Dodal, že ukrajinské sily pokračujú v útočných operáciách smerom na okupované mestá Melitopol a Berďansk.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské médiá: Otec školáčky, ktorá nakreslila obrázok proti vojne, pre seba žiadal trest smrti

Rus Alexej Moskaľov, ktorý bol odsúdený na dva roky odňatia slobody za poškodzovanie mena ruskej armády, požiadal súd o trest smrti. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

"Prosím o čo najrýchlejšie možné vykonanie rozsudku, pretože moje srdce každodenne krváca," povedal Moskaľov podľa nezávislého internetového portálu Mediazona po zamietnutí svojej žiadosti.

Koncom marca súd v Tulskej oblasti uznal 53-ročného Moskaľova vinným z "poškodzovania dobrého mena" ruskej armády na sociálnych sieťach a odsúdil ho na dva roky väzenia. Odvtedy nemal kontakt s dcérou.

Súd požiadavku obhajoby na zamietol ešte v pondelok a sudca následne Moskaľovov trest sprísnil a zakázal mu prístup na internet.

Trest smrti je v ruskom trestnom zákonníku stále zakotvený, v krajine sa však neuplatňuje. Poslednú popravu v krajine vykonali v roku 1996.

Moskaľovova dcéra Maša krátko po začiatku vojny na Ukrajine mala v škole za úlohu nakresliť obrázok na podporu ruských vojakov. Namiesto toho nakreslila ukrajinskú vojnovú obeť a pridala nápisy "Nie vojne" a "Sláva Ukrajine". Riaditeľka školy privolala políciu. Moskaľova potom predviedli na policajnú stanicu, kde mu udelili pokutu za diskreditáciu ruskej armády.

Neskôr bol stíhaný za príspevky o vojne na Ukrajine zverejnené na jeho konte na portáli Odnoklassniki. V marci ho súd v Tulskej oblasti ležiacej v európskej časti Ruska odsúdil na dva roky väzenia. Moskaľov však na vyhlásení rozsudku nebol, pretože utiekol z domáceho väzenia. Neskôr ho zadržali v Bielorusku.

(tasr)

Minúta  |  

Pápežov vyslanec pracuje na mechanizme návratu detí na Ukrajinu

Mierový vyslanec pápeža Františka pre Ukrajinu, taliansky kardinál Matteo Zuppi, v utorok uviedol, že pracuje na "mechanizme" zameranom na návrat ukrajinských detí deportovaných do Ruska. TASR informácie prevzala od agentúr Reuters a ANSA.

"Uvidíme, ako budeme môcť spustiť mechanizmus pre tieto deti a pomôcť v humanitárnej oblasti, najmä deťom, ktoré musia byť schopné vrátiť sa na Ukrajinu," povedal Zuppi pri prezentácii knihy v Ríme. Predseda Talianskej biskupskej konferencii doplnil, že o záležitosti osobne hovoril s pápežom.

Zuppi navštívil Moskvu aj Kyjev minulý týždeň. Vatikán označuje za cieľ jeho misie "identifikáciu humanitárnych iniciatív, ktoré môžu otvoriť cesty k mieru".

Kardinál v nedeľu pre taliansku verejnoprávnu televíziu RAI objasnil, že nepracuje na mierovom pláne ani sprostredkovaní rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou, ale sústreďuje sa na "humanitárne stránky".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.