Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Summit BRICS bude prezenčnou formou, aj napriek zatykaču na Putina

Prezident Juhoafrickej republiky (JAR) Cyril Ramaphosa v nedeľu povedal, že augustový summit skupiny rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS sa bude konať prezenčnou formou aj napriek zatykaču na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý je tiež medzi pozvanými. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Summit BRICS sa uskutoční a ukončujeme rokovania o jeho formáte," povedal Ramaphosa pre médiá. Juhoafrický prezident však neuviedol, či sa Putin na summite zúčastní.

Účastníci summitu sú podľa Ramaphosových slov pripravení na zhromaždenie, kde sa môžu jeden druhému pozrieť priamo do očí. "Fyzický summit sme neorganizovali takmer tri roky. Nebude to virtuálne," dodal.

Skupina BRICS združuje Brazíliu, Čínu, Indiu, Juhoafrickú republiku a Rusko. Summit sa uskutoční 22. - 24. augusta v JAR, ktorá tomuto zoskupeniu v súčasnosti predsedá.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal v marci na Putina zatykač za vojnové zločiny na Ukrajine. Ako signatár Rímskeho štatútu, ktorým sa ustanovil ICC, je JAR povinná Putina zadržať a postaviť pred súd.

Zatykač na Putina predstavuje náročné diplomatické rozhodovanie pre JAR, ktorá má blízke vzťahy s Kremľom, konštatuje AFP. Johannesburg odmietol odsúdiť ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, ktorá Rusko na medzinárodnej politickej scéne do značnej miery izolovala. Snahou JAR je zostať neutrálna a v záujme skončenia vojny uprednostňuje dialóg.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzske úrady vyšetrujú správy o útoku parížskych policajtov na novinárov

Francúzske úrady začali vyšetrovať podozrenie, že parížski policajti zaútočili na novinárov, ktorí spravodajsky pokrývali sobotňajší protest proti policajnej brutalite. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na nedeľňajšiu správu francúzskeho denníka Le Parisien.

Obeťou brutálneho zaobchádzania zo strany policajtov sa údajne stali traja žurnalisti, ktorí v sobotu nakrúcali zadržanie jedného z účastníkov nepovoleného protestu v centre Paríža.

Francúzsko v posledných týždňoch zasiahla vlna protestov, nepokojov a násilností, ktoré vypukli po tom, ako policajt 27. júna pri kontrole vozidla na parížskom predmestí Nanterre zastrelil 17-ročného mladíka alžírskeho pôvodu. Táto udalosť znovu oživila rasové napätie v krajine, ako aj dlhoročnú kritiku prístupu francúzskej polície k príslušníkom menšín.

Vlna nepokojov v krajine už do veľkej miery ustala, čo sa prejavilo na poklese počtu prípadov výtržností aj zadržaných osôb. Existujú však obavy, že by násilnosti mohli opäť vypuknúť 14. júla, keď Francúzsko oslavuje štátny sviatok - Deň Bastily - pripomínajúci začiatok Veľkej francúzskej revolúcie.

Počas víkendu (8. - 9. júla) sa vo Francúzsku konalo niekoľko desiatok protestov proti údajnej brutalite a rasizmu policajtov. Protestné zhromaždenie sa v sobotu napriek úradnému zákazu uskutočnilo aj v centre Paríža a zúčastnilo sa na ňom približne 2000 ľudí vrátane niekoľkých ľavicových poslancov francúzskeho parlamentu.

Protest zorganizovala sestra 24-ročného černošského mladíka Adamu Traorého, ktorý zomrel pred siedmimi rokmi, taktiež v dôsledku policajného zásahu, a jeho smrť rovnako vyvolala vo Francúzsku vlnu nepokojov.

Trojica novinárov, ktorá sa údajne stala obeťou policajného útoku, na sobotňajšom proteste filmovala zadržanie Traorého brata. Tento muž vraj udrel policajtku, pri zatýkaní utrpel zranenia a strávil noc v nemocnici, čo podľa kritikov opäť potvrdzuje brutálne metódy francúzskej polície.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelský prezident vyzval politikov na obnovenie rokovaní o justičnej reforme

Izraelský prezident Jicchak Herzog vyzval v nedeľu politikov, aby bezodkladne obnovili rokovania o kontroverznej justičnej reforme. Urobil tak pred pondelkovým hlasovaním izraelského parlamentu o tejto reforme, ktorá už celé mesiace polarizuje izraelskú spoločnosť a vyvoláva masové protesty.

"Dohoda je možná. A aj tak, nikto nie je ochotný sadnúť si a rokovať, bez predbežných podmienok. Je to hrubá chyba historických rozmerov," povedal Herzog podľa agentúry DPA.

Prezident zdôraznil, že si veľká časť izraelskej verejnosti želá riešiť celý spor prostredníctvom dialógu a konsenzu.

Apeloval preto na politikov, aby odložili bokom svoje spory a opäť zasadli k rokovaciemu stolu. "Odložte egá bokom. Poďte rokovať," uviedol prezident.

V pondelok má izraelský parlament hlasovať v prvom čítaní o časti vládou presadzovanej reformy súdnictva. Celkovo sú potrebné tri čítania, ktoré by mali podľa očakávaní prebehnúť do konca júla.

Po celom Izraeli sú tak plánované ďalšie protesty. Na tom poslednom - sobotňajšom v Tel Avive - sa podľa odhadov izraelských médií zišlo asi 150.000 ľudí a ďalšie desaťtisíce vyšli do ulíc v iných mestách.

Prezidentovi Herzogovi sa koncom marca podarilo sprostredkovať rozhovory o podobe reformy medzi vládnou koalíciou a opozíciou, ktoré však ani po niekoľkých mesiacoch neviedli k dohode.

Premiér Benjamin Netanjahu vtedy zároveň súhlasil s odkladom procesu prijímania reformy. V júni ju predstavil v o niečo miernejšej podobe, ktorá však podľa kritikov stále dáva vláde príliš veľkú moc nad súdmi, čo ohrozuje izraelskú demokraciu a rozširuje priestor pre korupčné a autoritárske praktiky.

Izraelský parlament bude v pondelok hlasovať o časti reformy, ktorá okrem iného obmedzuje právomoci Najvyššieho súdu pri kontrole vládnej moci, napríklad pri nomináciách na vysoké vládne posty.

Netanjahuova vláda, zložená z pravicových, krajne pravicových a ultraortodoxných strán, označuje reformy v justícii za potrebné v záujme obnovenia rovnováhy medzi politickou mocou a súdnictvom.

(tasr)

Minúta  |  

Paríž umožní od roku 2025 ľuďom zaplávať si v Seine

Parížania aj turisti, ktorí francúzsku metropolu navštívia, si budú môcť v roku 2025 prvýkrát po vyše 100 rokoch zaplávať v Seine. Oznámila to v nedeľu parížska primátorka Anne Hidalgová, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Hidalgová v tejto súvislosti vymenovala tri miesta, z ktorých bude verejnosti umožnený vstup do rieky. Jedným z nich je už teraz čiastočne funkčné centrum vodných športov, ďalšími dvoma kúpaliská neďaleko Eiffelovej veže.

Plochy určené na plávanie budú na rieke vyhradené bójkami, pričom vstupovať sa k nim bude cez mólo. Plavcom budú k dispozícii aj šatne a sprchy, informovalo mesto.

Možnosť zaplávať si v Seine je už dlho želaním mnohých Parížanov. Kúpanie sa v tejto rieke bolo oficiálne zakázané v roku 1923, a to pre zlú kvalitu vody. Až do začiatku 60. rokov 20. storočia sa však napriek zákazu stále praktizovalo.

V Paríži sa majú v roku 2024 konať letné olympijské hry a viaceré plavecké súťaže by mali prebiehať práve na Seine. Rovnako tomu bolo v roku 1900, keď sa vo francúzskej metropole konala olympiáda vôbec prvýkrát.

Francúzska metropola v súčasnosti vyvíja rozsiahle úsilie zamerané na zlepšenie kvality vody v tejto rieke. Vedenie mesta informovalo, že do zámeru spraviť Seinu čistejšou pre celú metropolitnú oblasť Paríža, investovalo už zhruba 1,4 miliardy eur.

Väčšina z prác by mala byť hotová do konca leta. Do kanalizačného systému má byť pripojených 23.000 domov a 260 hausbótov, ktoré dosiaľ vypúšťali odpadové vody do Seiny. Modernizujú či nanovo sa budujú aj zariadenia na čistenie odpadových vôd.

DPA zároveň pripomína, že na Seine už existuje kúpalisko pod holým nebom. Návštevníci tam však neplávajú priamo v samotnej rieke, ale v bazénoch, ktoré sú na nej vytvorené na tieto účely.

(tasr)

Minúta  |  

Biden tvrdí, že Ukrajina ešte nie je pripravená na členstvo v NATO

Americký prezident Joe Biden v interview pre CNN vyjadril presvedčenie, že Ukrajina ešte nie je pripravená na vstup do NATO. Členstvo Kyjeva v Severoatlantickej aliancii bude podľa Bidena možné zvážiť až po ukončení vojny na Ukrajine.

Prezident Biden poskytol exkluzívny rozhovor pre televíziu CNN pred nedeľňajším odletom do Británie, ktorá je prvou zastávkou na jeho päťdňovej ceste po Európe.

Slová amerického prezidenta zazneli pred budúcotýždňovým samitom Aliancie vo Vilniuse. Biely dom sa už predtým vyjadril, že na tomto samite nepadne rozhodnutie o prijatí Ukrajiny za člena NATO, ale že sa tam o jej budúcom členstve a vzájomných vzťahoch bude podrobne diskutovať.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu zopakoval, že od vilniuského samitu očakáva "jasný signál", že Ukrajina jedného dňa vstúpi do NATO a zároveň "jasné bezpečnostné záruky," ktoré zaistia bezpečnosť Ukrajiny v predvstupovom období, informuje agentúra AFP.

"Nemyslím si, že v rámci NATO existuje jednomyseľnosť v tom, či prijať alebo neprijať Ukrajinu do rodiny NATO teraz, uprostred vojny," povedal Biden v rozhovore pre CNN, ktorý s ním viedol známy žurnalista a spisovateľ Fareed Zakaria.

Podľa Bidena by prijatie Ukrajiny do NATO v čase vojny znamenalo, že by sa vo vojne s Ruskom ocitla celá Severoatlantická aliancia, ktorá sa zaviazala k tomu, že bude brániť každý kus územia svojich členských štátov.

Diskusie o skorom ukrajinskom členstve sú podľa neho "predčasné" z tohto dôvodu, ale aj preto, že Kyjev musí pred prípadným vstupom do Aliancie splniť ešte aj ďalšie podmienky vrátane demokratizácie.

"Podľa môjho názoru ale musíme Ukrajine ukázať racionálnu cestu k tomu, aby mohla splniť podmienky ma vstup do NATO," povedal americký prezident s tým, že o tejto otázke viedol dlhé rozhovory aj s Volodymyrom Zelenským.

Sľúbil mu pritom, že USA budú naďalej poskytovať Ukrajine bezpečnostnú a vojenskú pomoc, podobne ako to robia aj v prípade Izraela.

(tasr)

Minúta  |  

Miss Holandska sa stal transsexuál

Kráľovnou krásy sa poprvýkrát v histórii Holandska stal muž. Dnešnú súťaž krásy Miss Universe vyhral dvadsaťdvaročný transsexuál menom Rikkie Valerie Kollé, ktorý pracuje ako model a herec.

Valerie Kollé sa teraz bude pripravoať na reprezentáciu svojej krajiny na 72. ročníku celosvetovej súťaže krásy Miss Universe 2023 v Salvádore.

https://twitter.com/EndWokeness/status/1678013679210471425

„Keď som ešte bola malým Rikom a priznala som sa k transrodovosti, nebolo to pre všetkých jednoduché,“ predstavil se Kollé na webových stránkach súťaže. Dodal, že by sa rád zastal všetkých detí, ktorých rodiny odmietajú ich túžbu stať sa tým, kým chcú byť.

Po španielskom transsexuálovi menom Angela Ponce, ktorý sa súťaže Miss Universe zúčastnil v roku 2018, bude Kollé druhým mužským zástupcom na tejto súťaži.

https://twitter.com/kickassia/status/1678097502426349569

Aj v Nemecku sa medzi finalistkami tohtoročnej Miss objavil transsexuál. Saskia van Bargen však nakoniec obsadil druhé miesto, upozorňuje web nemeckého denníka Die Welt.

„Moja cesta na Miss Nemecka bola najlepším rozhodnutím môjho života. Pretože Miss mi poskytla platformu, aby som mohla prerozprávať svoj príbeh. Ale tiež zviditeľniť LGBTQIA+ komunitu,“ uviedol vicemiss Nemecka van Bargen v marci.

(dv)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.