Odporúčania pre najbližšie kroky súčasných dlžníkov závisia podľa neho od dĺžky času do konca fixácie úrokovej sadzby. „Čím viac času, tým ľahšia príprava na zmeny, ale aj vyššia pravdepodobnosť, že splátka sa nakoniec meniť ani nebude musieť. Sadzby sa totiž nemusia iba zvyšovať, ale v horizonte rokov môžu i klesnúť," priblížil Škriniar.

Budovanie finančnej rezervy má podľa neho dve pozitíva. Dlžník si postupne zvykne na vyššie výdavky a nárast splátky ho tak už v budúcnosti neprekvapí. V tej chvíli môže prestať budovať finančnú rezervu a peniaze, ktoré dovtedy smerovali do nej, presmeruje do splácania hypotéky. Zároveň sa dá rezerva využiť aj na finančnú výpomoc so splátkou.

Môže sa použiť aj na mimoriadnu splátku, vďaka ktorej sa dá následne znížiť pravidelná mesačná splátka hypotéky. Odpoveď na to, či sa takýto krok oplatí, nie je podľa analytika jednoznačná a záleží na prioritách dlžníka. Teda či preferuje zníženie mesačnej splátky, alebo zabezpečenie do budúcnosti pre prípad výpadku príjmu.

„Stanoviť si priority je dôležité a je spojené s vyriešením dilemy. V prípade výpadku príjmu je problém splácať, aj keď je mesačná splátka o čosi nižšia. Nižšia splátka však prinesie nižšiu preplatenosť úveru. Finančný vankúš zase nemusí prinášať výnos prevyšujúci úrok na dlhu, teda je nevýhodné ho držať dlhodobo a vo vysokej výške. Takýto vankúš však môže zabezpečiť splácanie úveru na niekoľko mesiacov, ktoré sú potrebné na zabezpečenie náhradného príjmu," vysvetlil Škriniar.

(tasr)