Preskočiť na obsah
  |  

Pri ruskom útoku na ukrajinský prístav na Dunaji poškodili aj rumunskú loď

Po ruskom útoku na ukrajinský prístav Reni na Dunaji v noci z nedele na pondelok bolo poškodené rumunské obchodné plavidlo, informovalo ministerstvo zahraničných vecí v Bukurešti. Krajina je členom NATO.

Podľa predbežných údajov, ktoré zástupcovia Generálneho rumunského konzulátu v Odese získali od ukrajinských orgánov, loď utrpela menšie škody a pokračovala v plavbe. Predpokladá sa, že ju zasiahli len šrapnely. Informácie rumunského rezortu diplomacie citujú viaceré vojenské kanály na Twitteri, ale aj ukrajinské aj rumunské médiá.

Rumunské ministerstvo zahraničných vecí tiež uviedlo, že pri útokoch na ukrajinské prístavy na Dunaji nebol zranený žiadny rumunský občan.

Rusko v noci z nedele na pondelok pomocou bezpilotných lietadiel zaútočilo na ukrajinské obilné sklady na delte rieky Dunaj. Sklady sa nachádzali len zopár stoviek metrov od hraníc s Rumunskom, ktoré je členskou krajinou NATO. Podľa portálu BBC boli poškodené prístavy Reni a Izmajil. Prístav Reni pritom leží len približne dvesto metrov od rumunského územia a desať kilometrov od rumunského prístavu Galac.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na spravodajský server Reni-Odesa informovala, že Rusi pomocou 15 bezpilotných lietadiel zničili tri sklady s obilím, pričom pri útokoch sa zranilo sedem ľudí.

(sak)

  |  

Hrad Ľubovňa sa pripravuje na rekonštrukciu za viac ako 1 mil. eur

POPRAD – Najneskôr v októbri by chceli na hrade Ľubovňa odovzdať stavenisko zhotoviteľovi v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou severovýchodnej steny hradby a tretieho nádvoria. Zmluvu s dodávateľom v hodnote viac ako 1,1 milióna eur s DPH už Ľubovnianske múzeum podpísalo počas tohto týždňa.

Potvrdil to pre agentúru SITA jeho riaditeľ Dalibor Mikulík. Podľa jeho slov však práce, ktoré by mali trvať 18 mesiacov, budúcoročnú letnú sezónu neovplyvnia. Týkajú sa nádvoria, ktorým prehliadková trasa nevedie, aktuálne sa tam konajú sokoliarske vystúpenia.

Realizátorom prác bude spoločnosť, ktorá v minulosti zvíťazila vo verejnom obstarávaní aj v prípade obnovy paláca Lubomirských. Práce budú zahŕňať rekonštrukciu spomínanej hradby, prezentáciu objektu bývalých kasární a studne na treťom nádvorí, rovnako odvodnenie a úpravu povrchu tretieho nádvoria a tiež nádvoria medzi kaplnkou a gotickým palácom.

„Zmluvu posielame na Ministerstvo kultúry SR, pretože podpísaná zmluva s dodávateľom je hlavnou podmienkou na prevod finančných prostriedkov,“ vysvetlil Mikulík. Múzeum totiž na rekonštrukciu získalo dotáciu vo výške 650-tisíc eur v rámci výzvy rezortu kultúry. Zvyšnú sumu dofinancuje jeho zriaďovateľ, Prešovský samosprávny kraj.

Foto: FB Stará Ľubovňa

Múzeum v Starej Ľubovni už v minulosti na tento zámer získalo nenávratný finančný príspevok od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, pre pandémiu a nárast cien materiálov však muselo od neho ustúpiť. Na opravu severovýchodného múra bolo vtedy podľa riaditeľa múzea vyčlenených veľmi málo peňazí, za ktoré by sa obnova nepodarila zrealizovať. Plánovaná obnova bude podľa Mikulíka asi jednou z posledných väčších.

„Po tom, ako sa obnovoval palác renesančný, gotický, hradná kaplnka, palác Lubomirských a hradné fortifikácie, to bude jedna z tých posledných. I keď pri hradoch je to nekonečný príbeh, majú nárok na to, aby sa stále dookola opravovali,“ poznamenal.

Časť severovýchodnej hradby spadla v roku 2011, vďaka tomu sa však podarilo odkryť aj časti pôvodných vojenských kasární zo 17. storočia. Následný niekoľkoročný archeologický výskum priniesol niekoľko nálezov vrátane tureckých fajok, hracích kociek či ostatkov po peciach. Projekt po realizácii umožní prezentovať historické vojenské kasárne a archeologické nálezisko formou stálej expozície s využitím moderných digitálnych technológií.

„V expozícii chceme ukázať život vo vojenských kasárňach či život strážcu hradu. Keďže hrad Ľubovňa bol pohraničnou vojenskou pevnosťou, v istom čase tu boli ukryté poľské korunovačné klenoty. V tom čase sa tu nachádzalo 250 vojakov,“ avizoval v minulosti Mikulík. Okrem toho by mal po rekonštrukcii na treťom nádvorí vzniknúť aj sokoliarsky dvor, na ktorom bude umiestnená stála scéna sokoliarov.

Foto: archív

Hrad Ľubovňa nechal na prelome 13. a 14. storočia postaviť uhorský kráľ Ondrej III., prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1311. Posledným vlastníkom hradu bola rodina Zamoyskich, v jej rukách bol od roku 1882 do roku 1945. V roku 1966 bolo na hrade zásluhou zberateľa a rezbára Andreja Čepiššáka zriadené múzeum. Priemerná ročná návštevnosť Ľubovnianskeho múzea je v súčasnosti 200-tisíc návštevníkov.

(sita)

  |  

Šojgu: Severná Kórea je dôležitým partnerom Ruska

Rusko posilní obrannú spoluprácu so Severnou Kóreu, uviedol v stredu ruský minister obrany Sergej Šojgu po stretnutí so svojím severokórejským náprotivkom Kang Sun-namom. TASR o tom informuje podľa správ televízie Sky News a agentúry AFP.

„Som presvedčený, že dnešné rokovania prispejú k posilneniu spolupráce medzi našimi ministerstvami obrany," cituje Šojgua vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.

Zároveň zdôraznil, že „Severná Kórea je pre Rusko dôležitým partnerov, s ktorým zdieľa hranicu a bohatú históriu spolupráce". Ruský rezort obrany zverejnil tiež záznam zo stretnutie Šojgua pri okrúhlom stole so severokórejskými predstaviteľmi obrany.

Rusko ako jedna z mála krajín udržuje priateľské vzťahy so Severnou Kóreou. Americké spravodajské služby tiež naznačili, že Moskva od Pchjongjangu nakupuje zbrane a muníciu.

Uniknuté spravodajské informácie vlani v septembri naznačili, že Rusko kúpilo od Severnej Kórey „milióny" delostreleckých granátov a rakiet. Vzhľadom na pokračujúcu vojnu na Ukrajine môže však Rusko podľa vojenských expertov nakúpiť od Severnej Kórey ešte viac vojenského vybavenia.

Ruská vojenská delegácia na čele so Šojguom pricestovala do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) v utorok. Neskôr sa pripojí k skupine hostí z Číny a spoločne sa zúčastnia na oslavách výročia podpísania prímeria v kórejskej vojne. Ide o vôbec prvú zahraničnú návštevu v KĽDR od začiatku pandémie vyvolanej koronavírusom.

(tasr)

  |  

Washington Post: Putina vraj niekoľko dní vopred varovali pred vzburou vagnerovcov

Ruský prezident Vladimir Putin bol „ochromený" minulomesačnou krátkou vzburou žoldnierov z Vagnerovej skupiny napriek tomu, že ho niekoľko dní vopred upozornili na jej prípravu. Ukazujú to uniknuté spravodajské informácie, uviedol v stredu portál britskej televízie Sky News s odvolaním sa na Washington Post.

Americký denník napísal, že mal možnosť vidieť oficiálne dokumenty. Podľa nich ruské bezpečnostné služby varovali Putina, že šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin zrejme plánuje vzburu, dva či tri dni pred jej začiatkom.

Európsky bezpečnostný predstaviteľ, ktorý si želal ostať v anonymite, pre Washington Post povedal: „Putin mal čas urobiť rozhodnutie, že (vzburu) prekazí a zatkne organizátorov. Keď sa potom začala diať, nastalo ochromenie na všetkých úrovniach. Zavládlo úplné zdesenie a zmätok. Dlho nevedeli, ako majú zareagovať."

Špionážne dokumenty uvádzali, že Putinova nerozhodnosť ukazuje na jeho strach ísť proti vojenskému veliteľovi, akým je Prigožin.

Tieto tvrdenia sa zhodujú s minulotýždňovými vyjadreniami šéfa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama J. Burnsa. Podľa neho to pôsobilo tak, že ruská armáda, bezpečnostné služby a predstavitelia „sa nechali bezmocne unášať udalosťami, pritom vzbura prebiehala".

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však poprel tvrdenia o "ochromení". Denníku Washington Post povedal, že ich vymysleli „ľudia, ktorí majú nula informácií".

(tasr)

  |  

Rodina v strachu: Monika odišla z nemocnice a domov sa nevrátila

TRENČÍN/NITRA – Polícia v Nitre žiada verejnosť o pomoc pri pátraní po nezvestnej 30-ročnej Monike Migazyovej, ktorú prepustili 6. júla okolo obeda z nitrianskej nemocnice, ale domov sa nevrátila. Svojim príbuzným sa ozvala 9. júla iba SMS správou.

Nitrianska krajská polícia uviedla na sociálnej sieti, že nezvestná Monika Migazyová je asi 170 cm vysoká, štíhlej postavy. Má zelené oči a čierne vlasy po plecia, pričom od hlavy už má vyrastené svoje blond vlasy asi na dĺžku dva centimetre. Naposledy mala oblečenú dlhú čiernu sukňu s kvetinovou potlačou, ružové tričko na ramienka a obuté mala ružové sandále.

[link url = https://standard.sk/399922/pesia-zona-v-centre-mesta-je-o-krok-blizsie-k-modernizacii]

So sebou mala tašku od notebooku čiernej farby. Monika má tetovanie - meno PATRIK na ľavej ruke, z vnútornej strany a má reznú jazvu na stehne pravej nohy v dĺžke cca 5 – 6 cm. V ústach, v spodnej čeľusti nemá žiadne zuby a v hornej ich má iba pár, preto šušle.

[link url = https://standard.sk/399311/zacina-sa-nicenie-sasky-mediami]

„Akékoľvek informácie k nezvestnej osobe, jej pohybu alebo pobytu je možné podať polícii na t.č. 158, prípadne priamo na ktoromkoľvek policajnom oddelení, alebo do súkromnej správy na FB stránke Polícia SR Nitriansky kraj,“ uviedla polícia.

Nezvestná Monika. Foto: ZÁCHRANNÝ SYSTÉM SLOVENSKO - PÁTRANIE PO OSOBÁCH

(SITA)

  |  

V druhom štvrťroku klesla medziročne úmrtnosť na Slovensku o 11 percent

Na Slovensku v druhom štvrťroku tohto roka zomrelo 12.265 ľudí. Úmrtnosť medziročne klesla o 11 percent. Najčastejšou príčinou smrti boli choroby obehovej sústavy. Informoval Štatistický úrad.

Počet zomretých klesol medziročne vo všetkých krajoch Slovenska. V šiestich bol počet zomretých nižší aj v porovnaní s priemerom pred pandémiou. Miernu nadúmrtnosť zaznamenali len Trenčiansky (1,8 percenta) a Košický kraj (0,8 percenta). Najvyššiu podúmrtnosť, a to o viac ako sedem percent, v porovnaní s rovnakým obdobím pred pandémiou mali Prešovský a Nitriansky kraj.

Pokles zaznamenali dve najčastejšie skupiny úmrtí - choroby obehového systému (5 617 osôb) a nádory (3 187). Medzi päticou najčastejších príčin boli tiež choroby dýchacej sústavy (992), tráviacej sústavy (717) a vonkajšie príčiny úmrtí (554). Na následky ochorenia COVID-19 zomrelo v druhom štvrťroku tohto roka 62 osôb, bolo desiatou najčastejšou príčinou.

Najviac úmrtí bolo u osôb nad 65 rokov ( 9511). „Kým starších seniorov nad 75 rokov zomrelo menej ako v priemere pred pandémiou, v skupine mladších seniorov (od 65 do 74 rokov) sa stále ešte udržala pomerne vysoká nadúmrtnosť, to jest v tejto vekovej skupine počet zomretých o 12 percent prevyšoval predpandemický priemer," ozrejmil úrad.

(tasr)