Americkí konzervatívni akademici pracujú v atmosfére strachu, varuje profesor

Americké univerzity a vysoké školy zažívajú krízu slobody, píše v komentári pre denník Wall Street Journal kanadský profesor a spisovateľ Eric Kaufmann. Ten v súčasnosti vyučuje na Londýnskej univerzite v Birkbeck College a hovorí, že za posledný rok sa v USA a v Kanade 5-násobne zvýšil počet profesorov, ktorí boli vyhodení alebo čelili disciplinárnym konaniam za svoje názory.

Podľa profesora mnoho ľudí nad týmto problémom mávne rukou, pričom tvrdia, že ide len o vyberanie ojedinelých prípadov „kŕmiacich pravicovú morálnu paniku“. Kaufmann však poukazuje na osem prieskumov z prostredia západných akademikov a vysokoškolských absolventov, ktoré potvrdzujú jeho názor o chýbajúcej názorovej rozmanitosti.

Približne tretina všetkých opýtaných, ktorí sa považujú za konzervatívcov, boli už disciplinárne trestaní alebo im bolo pohrozené disciplinárnym konaním. Štyria z desiatich akademikov a absolventov by nenajalo človeka, ktorý podporuje Donalda Trumpa, zatiaľ čo vo Veľkej Británii by tretina opýtaných nenajala človeka, ktorý podporuje Brexit.

Nepriateľské prostredie

Jedna pätina až polovica absolventov by bola ochotná diskriminovať ľudí na základe ich politickej príslušnosti. Pravicovo orientovaným kolegom by schvaľovali menej grantov alebo menej článkov vo vedeckých časopisoch.

Viac ako štvrtina opýtaných by si dokonca na obede ani nesadla za rovnaký stôl s názorovými oponentami, alebo by sa s tým necítili komfortne. „Nejakým spôsobom sa takéto konanie stalo akceptovateľné, pokiaľ ide o člena politickej menšiny, zatiaľ čo by to bolo nemožné, keby išlo o náboženskú menšinu,“ podotýka akademik.

Skutočne, až 75 percent konzervatívnych odborníkov v Spojených štátoch a Veľkej Británii uviedlo, že pracujú v nepriateľsky ladenom prostredí pre svoje názory. S týmto názorom súhlasí asi 40 percent akademikov, ktorí sa označujú za centristov.

„To vedie k mrazivému efektu seba-cenzúry: Zistil som, že len 9 percent podporovateľov Trumpa medzi akademikmi sa cíti bezpečne, aby vyjadrilo svoje politické názory kolegovi,“ vysvetľuje Kaufmann. Valná väčšina konzervatívnych vysokoškolských profesorov a odborníkov sa skutočne radšej sama cenzuruje – v diskusiách, výskume či počas učenia.

Bude horšie

Toto nepriateľské prostredie sa následne prelieva aj medzi študentov, pričom konzervatívni žiaci majú menšiu motiváciu pokračovať na vyššie vzdelanie, pokiaľ sa cítia nevítaní. Na univerzitách sa tak vytvára progresivistická monokultúra.

V Spojených štátoch sa len 5 percent vedcov v občianskych a humanitných odboroch identifikuje ako konzervatívnych. V USA a Kanade je dohromady 14-krát viac ľavicových akademikov, ako tých pravicovo orientovaných.

Ako malé pozitívum Kaufmann vidí fakt, že „len“ desatina ľavicových akademikov podporuje vyhadzovanie z práce pravicových kolegov práve za ich názory. Nastupujúca mladá ľavicová garda je však viac radikálna a vyhadzovala by pravicových kolegov 2 až 3-násobne častejšie.

Pokiaľ sa s týmto stavom nezačne niečo aktívne robiť, bude to len horšie. „Ak neprídu reformy z vonkajšieho prostredia akademickej obce, univerzity budú aj naďalej monokultúry, v ktorých nedostanú konzervatívci spravodlivý prístup,“ zakončuje profesor.