Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hackeri napadli telefóny ruských vojenských námorníkov

Ukrajinskí hackeri sa rozhodli pripomenúť si Deň ruskej armády napadnutím telefónov ruských vojenských námorníkov. Prostredníctvom reklamného spamu im na platformách Viber, Telegram a WhatsApp poslali falošnú gratulačnú správu na zachytenie informácií z ich zariadení. Ako informuje spravodajský portál Sky News, uviedlo to hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany.

Správa, ktorú dostali námorníci i velitelia ruského námorníctva, obsahovala klip ukazujúci útoky na ruské vojnové lode. Medzi nimi bol aj krížnik Moskva, vlajková loď ruskej Čiernomorskej flotily, ktorú vlani zničil raketový útok. Moskva bola najväčšia ruská vojnová loď potopená v boji od druhej svetovej vojny a jej potopenie je jeden z najtrápnejších úderov pre ruského vodcu Vladimira Putina počas vojny na Ukrajine.

Spravodajské riaditeľstvo vysvetlilo, že v správe bol trójsky kôň, ktorý zachytáva informácie z telefónov a presmeruje ich na ukrajinské servery. „V súčasnosti tok informácií, vrátane dôverných informácií, pokračuje,“ uviedol orgán s tým, že hackeri v rovnakom čase napadli aj servery troch ruských vládnych stránok.

(sita)

Minúta  |  

Zelenskyj po útoku dronov na Moskvu: Vojna sa vracia do Ruska

Vojna sa vracia do Ruska, vyhlásil v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po tom, čo boli ráno nad Moskvou zostrelené tri drony. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

"Vojna sa postupne vracia na územie Ruska - do jeho symbolického centra a na vojenské základne. Je to nezvratný, prirodzený a absolútne spravodlivý proces," uviedol Zelenskyj počas návštevy západoukrajinského mesta Ivano-Frankivsk.

Dodal, že Ukrajina sa stáva silnejšou, no zároveň upozornil na to, že sa musí pripraviť na nové ruské útoky na energetickú infraštruktúru počas zimy.

"Musíme si však byť vedomí, že tak ako vlani Rusi stále môžu túto zimu útočiť na náš energetický sektor a kriticky dôležité zariadenia," uviedol Zelenskyj. Dodal, že v Ivano-Frankivsku sa rokovalo o prípravách na "všetky možné scenáre".

Uplynulú zimu poškodili ruské raketové útoky takmer 40 percent ukrajinských energetických systémov. V dôsledku útokov nefungovalo v mnohých ukrajinských mestách osvetlenie a boli prerušované dodávky tepla. Podľa Kyjeva sa Rusko touto stratégiou snažilo priamo ublížiť civilistom, pripomína agentúra Reuters.

Ukrajinský prezident sa takto vyjadril po tom, čo boli v nedeľu ráno nad Moskvou podľa ruského ministerstva obrany zostrelené tri ukrajinské drony. Pri útoku boli poškodené dve kancelárske budovy a v jeho dôsledku tiež nakrátko zatvorili medzinárodne letisko Vnukovo.

Okrem toho tiež Moskva v nedeľu uviedla, že ruská armáda odrazila pokus Ukrajiny o útok 25 dronmi na polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Nedeľňajší incident patrí k posledným, zo série dronových útokov na ruské pohraničné obce a mestá či Kremeľ, z ktorých Moskva obvinila Kyjev, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko vypadni, chceme Rusko. Pučisti v Nigeri zaútočili na francúzsku ambasádu. Macron sľubuje rázne kroky

Tisíce podporovateľov junty, ktorá tento týždeň zorganizovala v Nigeri prevrat, vyšli v nedeľu do ulíc nigerského hlavného mesta Niamey. Počas protestu pritom prišlo i k útoku na francúzske veľvyslanectvo v Nigeri. Uviedli to agentúry AP a AFP.

Demonštranti pochodovali mestom smerom k francúzskemu veľvyslanectvu, kde podľa nemenovaného svedka a videa z protestu podpálili dvere. Mnohí pritom počas protestu mávali ruskými vlajkami (a pálili tie francúzske), skandovali meno ruského prezidenta Vladimira Putina a rázne odsudzovali Francúzsko – niekdajšiu koloniálnu mocnosť. Demonštranti vykrikovali heslá ako „chceme, aby Francúzsko vypadlo“ alebo „chceme Rusko“. Nigerská armáda však napokon dav rozohnala.

https://twitter.com/AhmadouAtafa/status/1685601725338550272

Francúzsko v nedeľu odsúdilo nepokoje, ktoré vypukli v okolí jeho veľvyslanectva v Niamey, a vyzvalo miestne úrady, aby budovu veľvyslanectva chránili. Kancelária francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona zároveň varovala, že Paríž podnikne odvetné kroky, ak príde k útoku na francúzskych občanov.

„Ak niekto napadne francúzskych občanov, armádu, diplomatov a francúzske záujmy, uvidí, ako Francúzsko bude okamžite a neústupčivo reagovať,“ uviedla kancelária s tým, že Macron nebude tolerovať nijaký útok mierený proti Francúzsku alebo jeho záujmom.

https://twitter.com/RT_India_news/status/1685616368941674497

Vedenie nigerského vojenského prevratu v nedeľu obvinilo regionálne zoskupenie ECOWAS z prípravy vojenskej intervencie v hlavnom meste krajiny, informuje agentúra AFP.

Nová vojenská junta pred krízovým samitom ECOWAS uviedla: „Cieľom tohto stretnutia je schváliť plán agresie proti Nigeru vo forme bezprostrednej vojenskej intervencie v Niamey v spolupráci s africkými krajinami, ktoré nie sú členmi regionálneho orgánu a niektorých západných krajín.“ Vyhlásenie prečítal v národnej televízii člen junty Amadou Abdramane.

Demokraticky zvoleného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma v stredu zadržala prezidentská stráž a oznámila, že preberá moc v krajine. Vodca stredajšieho prevratu a šéf prezidentskej ochranky generál Abdourahaman Tchiani sa následne v piatok vyhlásil za nového vodcu krajiny. Podľa dosiaľ nepotvrdených špekulácií sa na prevrate mohla podieľať aj Moskva, konkrétne žoldnieri z Vagnerovej skupiny, ktorí vo viacerých afrických krajinách, napríklad v Mali, už pôsobia.

Niger je chudobná púštna krajina, kde sa od získania nezávislosti od Francúzska v roku 1960 uskutočnili štyri úspešné prevraty a viacero neúspešných pokusov o puč.

https://twitter.com/RaissaKassire/status/1685614177283448832

V nedeľu sa v hlavnom meste Nigérie Abuja stretávajú západoafrickí lídri, aby rokovali o situácii v nestabilnom regióne Sahel. Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) má 15 členov a zároveň by mohlo zvážiť uvalenie sankcií na juntu.

Bývalý koloniálny vládca Francúzsko a Európska únia už pozastavili bezpečnostnú spoluprácu a finančnú pomoc Nigeru.

https://twitter.com/stanislas_poyet/status/1685597154700615680

Minulý rok sa lídri ECOWAS dohodli aj na vytvorení regionálnych ozbrojených zložiek, ktoré by zasiahli proti džihádistom a zabránili vojenským prevratom.

Podrobnosti o fungovaní takejto jednotky a jej financovaní sú stále nejasné, pričom sa očakáva, že ministri obrany ECOWAS prijmú rozhodnutia koncom tohto roka.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Najmladšia kandidujúca strana na Slovensku má v priemere 41 rokov, najstaršia 58

Najmladším kandidujúcim subjektom v nadchádzajúcich parlamentných voľbách je Progresívne Slovensko s priemerným vekom kandidátov takmer 41 rokov po zaokrúhlení. Nasleduje Hlas-SD s priemerným vekom takmer 44 rokov. Vyplýva to z hlasovacích lístkov zverejnených na stránke Ministerstva vnútra (MV) SR.

Najstaršími sú naopak Komunistická strana Slovenska s vekom okolo 58 rokov a Vlastenecký blok, ktorý má v priemere takmer 58 rokov. Nasleduje Spravodlivosť s priemerným vekom 53 rokov.

Z parlamentných strán je najmladšia SaS s priemerným vekom 44 rokov. Najstarší je Smer, ktorý má v priemere cez 52 rokov.

Najstarším kandidátom je 90-ročný Ladislav Lysák, ktorý kandiduje za hnutie Republika. Druhý najstarší má 86 rokov a je ním Alojz Luknár z kandidátky strany Spoločne občania Slovenska.

Najmladších, teda 21-ročných kandidátov, je celkovo šesť na kandidátkach piatich subjektov. Dvaja sú na kandidátke subjektu Spoločne občania Slovenska a po jednom kandidujú aj za subjekty združené okolo Maďarského fóra, za MySlovensko, Srdce vlastenci a dôchodcovia - Slovenská národná jednota a za ĽSNS.

Predčasné parlamentné voľby sa budú konať 30. septembra 2023, kandiduje v nich 25 politických subjektov. Volič môže do obálky vložiť jeden hlasovací lístok bez úprav alebo na ňom zakrúžkovať preferovaných kandidátov z listiny danej strany. Najviac však môže odovzdať štyri preferenčné krúžky.

(tasr)

Minúta  |  

Výbuch bomby na politickom zhromaždení v Pakistane zabil 40 ľudí a zranil 150 ďalších

Na najmenej 40 stúpol počet obetí nedeľného výbuchu bomby na politickom zhromaždení islamistickej strany na severozápade Pakistanu. Zranenia utrpelo zhruba 150 ľudí, niektorí z nich sú vo vážnom stave, potvrdili miestni predstavitelia. TASR správu prevzala z agentúr DPA a AFP.

K explózii došlo pred príchodom vysokého predstaviteľa tejto strany, ktorý mal na ceremónii vystúpiť, uviedol generálny inšpektor polície v provincii Chajbar Paštúnchvá.

Dodal, že terčom útoku bola islamistická strana Džamíat-e-ulemá islám, ktorá usporiadala zjazd v meste Chár v regióne Bádžaur pri hraniciach s Afganistanom. Na mieste sa nachádzalo viac ako 400 členov a priaznivcov strany.

K zodpovednosti za útok sa bezprostredne nikto neprihlásil, avšak AFP pripomína, že útok voči strane Džamíat-e-ulemá islám nedávno podnikla miestna pobočka teroristickej organizácie Islamský štát (IS).

Od návratu afganského Talibanu k moci v susednom Afganistane v roku 2021 došlo v Pakistane k prudkému nárastu počtu útokov. Provincia Chajbar Paštúnchvá sa považuje za baštu pakistanského Talibanu (Tehríke Tálibán Pákistán, TTP).

Zhromaždenie sa konalo v rámci predvolebnej kampane pred parlamentnými voľbami, ktoré by mali v Pakistane konať na jeseň.

(tasr)

Minúta  |  

Medvedev: Ak by ukrajinský protiútok uspel, museli by sme použiť jadrové zbrane

Rusko bude musieť použiť jadrové zbrane, ak bude prebiehajúca ukrajinská protiofenzíva úspešná, vyhlásil v nedeľu bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Informuje o tom agentúra Reuters.

"Predstavte si, že... útok, ktorý podporuje NATO, by bol úspešný a odtrhli by časť nášho územia, potom by sme boli nútení použiť jadrové zbrane," uviedol Medvedev, podľa ktorého by tak Rusko muselo urobiť v súlade so svojou jadrovou doktrínou.

"Iná možnosť by nebola. Takže naši nepriatelia by sa mali modliť za (úspech) našich bojovníkov. Zaisťujú, aby nedošlo k zapáleniu svetového jadrového požiaru," vyhlásil Medvedev v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Zdá, že Medvedev takto odkazoval na časť ruskej jadrovej doktríny, ktorá hovorí o tom, že jadrové zbrane možno použiť v reakcii na agresiu, ktorá by ohrozila existenciu ruského štátu.

Medvedev je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie a niekedy v súvislosti s vojnou na Ukrajine hovorí o možnom jadrovom konflikte. Kritici Kremľa Medvedevove vyhlásenia už v minulosti označili za extrémne, pričom sa podľa nich takto snaží odradiť Západ od ďalšieho dodávania zbraní Ukrajine.

Tá sa snaží dobyť späť územie, ktoré Rusko jednostranne anektovalo a vyhlásilo za súčasť svojho teritória, čo odsúdil Kyjev i väčšina západných krajín.

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu uviedol, že v posledných dňoch na bojisku na Ukrajine neprišlo k vážnym zmenám. Kyjev uvádza, že jeho sily dosahujú isté úspechy pri znovuzískavaní niektorých území. Tie sa však dostavujú pomalšie, než by Ukrajinci chceli.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.