Preskočiť na obsah
  |  

Ruská armáda zaútočila raketami na Charkov a Charkovskú oblasť

Ruská armáda v noci na pondelok opäť zaútočila raketami na mesto Charkov na severovýchode Ukrajiny. O výbuchoch v meste informovali miestni verejní činitelia i gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Ako uviedla agentúra Reuters, pri ďalšom zo série nočných leteckých útokov ruská armáda zasiahla "nebytovú budovu", v ktorej vypukol požiar.

Britská stanica BBC spresnila, že zasiahnutou budovou je sklad miestnej firmy. Zranenia utrpela jedna osoba. Situáciu ukazuje video nižšie.

Ďalšia raketa podľa miestnej prokuratúry zasiahla rodinný v obci Velykyj Burluk na východe Charkovskej oblasti ležiacej v blízkosti hraníc s Ruskom. K obetiam na životoch tam nedošlo.

Podľa prokuratúry ruská armáda v noci na pondelok vypálila na Charkov a Charkovskú oblasť niekoľko rakiet zo systémov S-300. Útok viedla z Belgorodskej oblasti.

Letecký poplach bol v noci na pondelok vyhlásený na celom území Ukrajiny. Niektoré ukrajinské monitorovacie kanály uviedli, že príčinou bol štart ruského lietadla MiG-31, ktoré môže niesť rakety Kinžal.

(tasr/tod)

  |  

Ruské veľvyslanectvo v Moldavsku obmedzí svoje konzulárne služby

Ruská ambasáda v Moldavsku oznámila, že dočasne obmedzí činnosť svojho konzulárneho oddelenia. Nebude tak umožňovať dohadovať si schôdzky v tzv. konzulárnych záležitostiach. Podľa moldavských predstaviteľov súvisí obmedzenie s nariadením Kišiňova, v súlade s ktorým má ambasáda znížiť počet svojich zamestnancov. TASR o tom píše podľa nedeľnej správy agentúry Reuters.

Vo vyhlásení, ktoré ruská ambasáda zverejnila v noci na nedeľu, sa uvádza, že takéto schôdzky budú od 5. augusta pozastavené z "technických dôvodov".

Moldavsko nedávno nariadilo Rusku, aby do 15. augusta znížilo počet zamestnancov svojho veľvyslanectva v Kišiňove zo súčasných vyše 80 na 25, čím sa v tomto smere dosiahne parita (rovnosť) s počtom zamestnancov na moldavskej ambasáde v Moskve.

"Nie sú vyhlásení za nežiaduce osoby. Jednoducho ich požiadame, aby odišli, aby sa dosiahla parita," povedal hovorca moldavského ministerstva zahraničných vecí Igor Zaharov.

Kišiňov k takémuto kroku pristúpil po tom, ako moldavské médiá informovali, že na streche ruského veľvyslanectva a na priľahlej budove sú nainštalované vyše dve desiatky satelitných antén, ktoré môžu byť využívané na špionáž.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová avizovala, že Rusko bude reagovať odvetnými krokmi.

Veľká časť konzulárnych služieb ambasády sa týkala proruského odštiepeneckého regiónu Podnestersko. Zamestnanci ruského veľvyslanectva v Kišiňove mohli doteraz do tejto enklávy na ukrajinských hraniciach cestovať a vybavovať tam konzulárne záležitosti. Podnesterské úrady však teraz tvrdia, že nové obmedzenia im túto možnosť výrazne sťažia.

(tasr)

  |  

Ukrajina začína s USA rokovať o bezpečnostných zárukách

Kyjev začína rokovať s Washingtonom o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktoré majú byť v platnosti, dokiaľ si Ukrajina nezaistí členstvo v Severoatlantickej aliancii. V nedeľu to uviedol vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

"Začíname rozhovory so Spojenými štátmi. Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu budú konkrétne, dlhodobé záväzky zabezpečujúce schopnosť Ukrajiny v budúcnosti poraziť a potlačiť ruskú agresiu. Pôjde o jasne navrhnuté formáty a mechanizmy podpory," napísal Jermak v príspevku na platforme Telegram. Vysvetlil, že predmetné bezpečnostné záruky budú v platnosti, kým Ukrajina nevstúpi do NATO.

Rokovania Kyjeva s Washingtonom o bezpečnostných zárukách nadväzujú na deklaráciu krajín zoskupenia G7 o trvalej vojenskej podpore pre Kyjev. Súčasťou tohto prísľubu oznámeného na júlovom summite NATO vo Vilniuse je vypracovanie a dodržiavanie bezpečnostných záruk, pripomína Reuters.

Jermak uviedol, že k tomuto záväzku G7 sa pridalo ďalších desať krajín. Ukrajina podľa jeho slov rokuje s každou z nich o podmienkach budúcich bezpečnostných záruk.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta tiež avizoval, že predstavitelia niekoľkých krajín sa stretnú v Saudskej Arábii, aby diskutovali o ukrajinskom mierovom pláne, ktorý je založený na stiahnutí ruských vojsk z ukrajinského územia. Termín danej schôdzky nešpecifikoval. Mierový plán má byť podľa neho prerokovaný v troch fázach, ktoré povedú k stretnutiu lídrov krajín.

Pripomenul, že prvé medzinárodné stretnutie venované ukrajinskému mierovému plánu sa konalo v júni v Kodani.

O chystanom stretnutí v Saudskej Arábii ako prvý napísal v sobotu americký denník The Wall Street Journal. Priblížil, že schôdzka sa má konať 5. až 6. augusta v Džidde.

(tasr)

  |  

Dánsko zvažuje obmedzenie protestov spojených s pálením svätých kníh

Dánska vláda v nedeľu uviedla, že preskúma právne prostriedky na zastavenie demonštrácií zahŕňajúcich pálenie svätých kníh. Odvolala sa pritom na bezpečnostné obavy po nedávnych protestoch, pri ktorých bol v Dánsku a Švédsku znesvätený Korán, svätá kniha moslimov. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Dánska vláda konštatuje, že predmetné demonštrácie nahrávajú extrémistom a chce preto "preskúmať" možné zásahy do protestov v situáciách, keď "sú urážané iné krajiny, kultúry a náboženstvá, a ktoré by mohli mať negatívne dôsledky pre Dánsko s ohľadom na bezpečnosť", uviedlo vo vyhlásení dánske ministerstvo zahraničných vecí.

Dodalo, že preskúmavanie právnych prostriedkov musí byť uskutočnené s ohľadom na "ústavou chránenú slobodu prejavu a spôsobom, ktorý nemení skutočnosť, že sloboda prejavu má v Dánsku veľmi široký záber".

Nedávne protesty, pri ktorých bol znesvätený Korán, spôsobili diplomatické napätie medzi krajinami Blízkeho východu a Švédskom a Dánskom, pripomína AFP.

Dánska vláda poznamenala, že dané demonštrácie "dosiahli úroveň, v ktorej je Dánsko v mnohých častiach sveta vnímané ako krajina, ktorá umožňuje urážanie a očierňovanie kultúr, náboženstiev a tradícií iných krajín". Zároveň skonštatovala, že hlavným účelom niektorých protestov boli provokácie.

Švédsky premiér Ulf Kristersson povedal, že v danej záležitosti je v úzkom kontakte s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou, a že na podobných opatreniach pracuje aj Štokholm.

"Začali sme tiež analyzovať právne prostriedky... aby sme zvážili opatrenia na posilnenie našej národnej bezpečnosti," uviedol švédsky premiér v príspevku na sociálnej sieti.

Dosiaľ posledný zo spomínaných protestov sa konal minulý týždeň pred irackým veľvyslanectvom v Kodani, keď dvaja demonštranti podpálili výtlačok Koránu. Išlo o členov krajne pravicovej skupiny nazývajúcej sa Dánski vlastenci.

(tasr)

  |  

Prezident Duda si uctil pamiatku Varšavského povstania

Poľský prezident Andrzej Duda a starosta Varšavy Rafal Trzaskowski sa v nedeľu stretli so skupinou povstalcov v rámci spomienkových podujatí pri príležitosti nadchádzajúceho 79. výročia Varšavského povstania počas druhej svetovej vojny. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry PAP.

Duda vo svojom prejave v Múzeu Varšavského povstania povedal, že veľký rozvoj poľského hlavného mesta bol možný vďaka hrdinstvu bojovníkov Varšavského povstania. "Každý rok sa kladie otázka, či to stálo za to. Pozrite sa na Varšavu, ktorá rastie do šírky a do dĺžky, je čoraz krajšia a modernejšia," povedal.

"Nebyť vášho príkladu, vášho hrdinstva, odvahy a oddanosti, ako aj vašej nezlomnej viery v prežitie, nebolo by žiadneho vývoja," povedal Duda veteránom.

Jerzy Mindziukiewicz, zástupca Združenia varšavských povstalcov, povedal, že pripomínanie si 79. výročia Varšavského povstania "ako každý rok podnecuje k spomienkam, myšlienkam a úvahám".

"Spomienka na tieto dni a týždne by sa mala stať dôvodom na hrdosť, ale aj varovaním pre budúce generácie. Teraz nás vedie jediná myšlienka: to, čo bolo vtedy túžbou celého poľského národa - sloboda, nezávislosť, demokracia a účinná práca pre dobro Poľska -, sa stalo príkladom národnej jednoty," povedal Mindziukiewicz.

Trzaskowski dodal, že "pocity lásky, vlastenectva, kamarátstva, priateľstva, solidarity a starostlivosti sú hodnoty, ktoré veľmi silno cítiť pri spomienke na Varšavské povstanie".

Varšavské povstanie bolo najväčšou ilegálnou vojenskou operáciou v Nemcami okupovanej Európe. Do bojov 1. augusta 1944 sa zapojilo približne 40- až 50-tisíc povstalcov. Povstanie, ktoré malo trvať iba niekoľko dní, nakoniec trvalo viac ako dva mesiace.

Počas bojov vo Varšave prišlo o život približne 18-tisíc povstalcov a 25-tisíc bolo zranených. Straty medzi civilným obyvateľstvom dosiahli približne 180-tisíc osôb. Po potlačení Varšavského povstania bolo približne 500-tisíc preživších obyvateľov nútených evakuovať sa a Varšava bola takmer úplne zrovnaná so zemou.

(tasr)

  |  

Hackeri napadli telefóny ruských vojenských námorníkov

Ukrajinskí hackeri sa rozhodli pripomenúť si Deň ruskej armády napadnutím telefónov ruských vojenských námorníkov. Prostredníctvom reklamného spamu im na platformách Viber, Telegram a WhatsApp poslali falošnú gratulačnú správu na zachytenie informácií z ich zariadení. Ako informuje spravodajský portál Sky News, uviedlo to hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany.

Správa, ktorú dostali námorníci i velitelia ruského námorníctva, obsahovala klip ukazujúci útoky na ruské vojnové lode. Medzi nimi bol aj krížnik Moskva, vlajková loď ruskej Čiernomorskej flotily, ktorú vlani zničil raketový útok. Moskva bola najväčšia ruská vojnová loď potopená v boji od druhej svetovej vojny a jej potopenie je jeden z najtrápnejších úderov pre ruského vodcu Vladimira Putina počas vojny na Ukrajine.

Spravodajské riaditeľstvo vysvetlilo, že v správe bol trójsky kôň, ktorý zachytáva informácie z telefónov a presmeruje ich na ukrajinské servery. „V súčasnosti tok informácií, vrátane dôverných informácií, pokračuje,“ uviedol orgán s tým, že hackeri v rovnakom čase napadli aj servery troch ruských vládnych stránok.

(sita)