Preskočiť na obsah
  |  

Ruská armáda tvrdí, že odvrátila útok dronov na svoje lode v Čiernom mori

Ruská armáda zmarila v noci na utorok pokus troch ukrajinských námorných dronov o útok na dve ruské vojnové lode plaviace sa v Čiernom mori. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.

Terčom neúspešného pokusu o útok bezpilotných dronov boli hliadkové lode Sergej Kotov a Vasilij Bykov z Čiernomorskej flotily, ktoré hliadkovali v juhozápadnej časti Čierneho mora vo vzdialenosti asi 340 kilometrov juhozápadne od prístavu Sevastopol.

Všetky tri bezposádkové nepriateľské člny boli zničené paľbou z konvenčných zbraní ruských lodí, dodalo ministerstvo s tým, že lode Sergej Kotov a Vasilij Bykov pokračujú v plnení pridelených úloh.

Sergej Kotov a Vasilij Bykov sú moderné hliadkovacie lode projektu 22160 ruskej Čiernomorskej flotily, ktorá má základňu v meste Sevastopol na Ruskom okupovanom Kryme.

Predchádzajúci pokus o útok pomocou námorných dronov na loď Sergej Kotov sa odohral 25. júla. Ruská armáda vtedy uviedla, že útok podnikli ukrajinské drony, ktoré boli zničené paľbou zo štandardných zbraní ruskej lode vo vzdialenosti 1000 a 800 metrov.

Iný pokus o útok dronom hlásila ruská armáda aj 11. júna. Jeho terčom bola loď Priazovie, ktorá monitorovala plynovody Turkish Stream a Blue Stream v Čiernom mori. Aj tento útok bol odvrátený.

Pokusu o útok bola v máji v Čiernom mori vystavená ruská prieskumná loď Ivan Churs, ktorá plnila rovnaké úlohy ako loď Priazovie.

Napätie v oblasti Čierneho mora sa vystupňovalo po tom, ako Rusko odstúpilo od dohody, ktorá umožňovala bezpečnú plavbu lodí vyvážajúcich ukrajinské obilie.

(tasr)

  |  

Časť systému Mantis od Nemecka dorazí počas dňa do Nitry

Do vojenského útvaru v Nitre dodajú počas dňa časť systému Mantis, ktorý Slovensko dostane od Nemecka. Ide o prehľadový rádiolokátor spolu s náhradnými dielmi. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa Ministerstva obrany SR Mária Precner.

"Slovensko oceňuje rozhodnutie Spolkovej republiky Nemecko posilniť ochranu našej východnej hranice s Ukrajinou zabezpečovanú národnými a spojeneckými kapacitami a prostriedkami. Pripomíname, že oba systémy dostane Slovensko bezodplatne a natrvalo, a to na základe korektných vzťahov, odborných rokovaní a spoločného cieľa NATO - posilniť a ochrániť východnú hranicu, ktorej sme súčasťou," uviedla hovorkyňa.

Doplnila, že o kompletnom dodaní bude rezort informovať a systém predstaví.

(tasr)

  |  

Vodička pod vplyvom alkoholu spôsobila 5-tisícovú škodu

POPRAD – Kežmarskí dopravní policajti obvinili z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky 46-ročnú ženu z Huncoviec.

Ako v pondelok informoval prešovský krajský policajný hovorca Daniel Džobanik, ešte v sobotu 29. júla ráno o 7:45 šoférovala osobné auto po ceste v smere od Huncoviec na Kežmarok. Pri prejazde tiahlej ľavotočivej zákruty pravdepodobne neprispôsobila rýchlosť jazdy a s vozidlom zišla pravými kolesami mimo cestu vpravo.

Následne sa snažila vrátiť späť, pričom sa ale s vozidlom dostala do bočného šmyku, prešla do protismeru, kde prednou častou narazila do zvodidiel. Odtiaľ vozidlo vymrštilo do zábradlia na moste a po náraze odhodilo späť na komunikáciu, kde ostalo stáť v strede cesty. Vodičke pri dokumentovaní dopravnej nehody namerali policajti 1,73 promile.

Škoda na aute bola vyčíslená na 3-tisíc eur, škoda na zvodidlách a zábradlí mosta na ďalších 2-tisíc eur. Pri nehode sa nikto nezranil.

(sita)

  |  

Väznená mjanmarská líderka Aun Schan Su Ťij dostala milosť, jej trest sa zníži

Mjanmarskej líderke Aun Schan Su Ťij, ktorá bola vo väzbe od svojho zosadenia počas vojenského prevratu v roku 2021, bola udelená milosť. Stalo sa tak v rámci amnestie vyhlásenej juntou pri príležitosti náboženského sviatku.

S odvolaním sa na mjanmarské štátne médiá o tom v utorok informovala agentúra AFP.

Aun Schan Su Ťij zatkli 1. februára 2021 po prevrate, ktorý vrátil k moci mjanmarské ozbrojené sily a vyvolal protesty v celej krajine. Následne bolo proti nej vznesených niekoľko obvinení z korupcie, prechovávania nelegálnych vysielačiek či nedodržiavania obmedzení počas pandémie choroby COVID-19. V oddelených procesoch bola odsúdená na 33 rokov väzenia.

Milosť sa týka piatich z 19 rozsudkov vynesených voči Su Ťij, napísal na svojom webe francúzsky denník Le Figaro. Udelením milosti sa tresty odňatia slobody vynesený nad mjanmarskou líderkou znížia o šesť rokov. Su Ťij si tak musí odsedieť 27 z 33 rokov trestu odňatia slobody, na ktoré bola pôvodne odsúdená.

Od jej zatknutia bolo Su Ťij možné vidieť len raz — na nekvalitných fotografiách, ktoré urobili štátne médiá v súdnej sieni v novom hlavnom meste Nepjito.

Podľa správ mjanmarských médií o omilostení Aun Schan Su Ťij rozhodol predseda rady štátnej správy. Spolu s ňou dostalo milosť viac ako 7-tisíc väzňov. Minulý týždeň ju previezli z väzenia do budovy patriacej vláde.

Amnestia bola vyhlásená pri príležitosti budhistického pôstu, ktorý sa začína v utorok a je spomienkou Budhovo prvé verejné vystúpenie v Sarnáte v Indii pred viac ako 2500 rokmi.

Tento budhistický pôst trvá tri mesiace. Počas nich sa budhisti zdržiavajú konzumácie mäsa, alkoholu a fajčenia. Schádzajú sa, ako obetu do pagod prinášajú kvety a zvyknú aj darovať nové rúcha budhistickým mníchom.

Počas svojej politickej kariéry bola Su Ťij vplyvnou líderkou opozície, generálnou tajomníčkou strany Národná liga za demokraciu. Bola aj ministerkou zahraničných vecí i štátnou kancelárkou — de facto premiérkou. Počas pôsobenia v tejto funkcii si vyslúžila kritiku viacerých krajín, organizácií a osobností za nečinnosť pri genocíde príslušníkov moslimskej menšiny Rohingov v Jakchainskom štáte a odmietnutie uznať, že sa tam mjanmarská armáda dopustila masakier.

V roku 1990 jej bola udelená Sacharovova cena za slobodu myslenia a v roku 1991 sa stala nositeľkou Nobelovej cenu za mier.

(tasr)

  |  

Irán a Bielorusko podpísali zbraňovú dohodu, detaily nezverejnili

Irán a Bielorusko podpísali v pondelok dohodu o spolupráci v oblasti zbraní. Ministri obrany oboch krajín podpísali memorandum o porozumení v iránskom hlavnom meste Teherán. Podrobnosti dohody však neboli zverejnené.

"Bielorusko má v iránskej zahraničnej politike osobitné miesto," povedal iránsky minister obrany Mohammad Rezá Aštíaní. Obe krajiny sú považované za kľúčových podporovateľov prebiehajúcej vojny Ruska proti Ukrajine. Bieloruský líder Alexander Lukašenko je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina.

Podľa západných spravodajských služieb Teherán dodal Moskve aj takzvané samovražedné bezpilotné lietadlá. Teherán toto obvinenie popiera a zdôrazňuje svoj neutrálny postoj k tomuto konfliktu. Irán a Rusko, ktoré čelia rozsiahlym medzinárodným sankciám, rozšírili spoluprácu aj v mnohých ďalších oblastiach.

Iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí vyhlásil, že západné štáty dotlačili obyvateľov Ukrajiny do vojny, aby im mohli predávať zbrane a plniť tak vrecká americkým zbrojárskym spoločnostiam.

Chameneí je faktickou hlavou štátu, ktorý podľa západných spojencov dodáva Rusku samovražedné bojové drony, masívne nasadzované pri útokoch na ukrajinskú civilnú infraštruktúru.

Spojené štáty uvádzajú, že Irán okrem hromadných dodávok bojových bezpilotných lietadiel pomáha Moskve aj pri budovaní továrne na ich výrobu. Irán však takúto vojenskú spoluprácu s Ruskom dlhodobo popiera a oficiálne tvrdí, že vo vojne na Ukrajine nepodporuje žiadnu z bojujúcich strán.

Lukašenko síce neposlal bieloruských vojakov na Ukrajinu, ale dovolil Rusku začať inváziu na Ukrajinu aj zo svojho územia. Bielorusko a Rusko pritom od začiatku invázie usporiadali viacero spoločných vojenských cvičení.

(tasr)

  |  

Konečne! Prvý zdieľaný gril na Slovensku nájdete v Košiciach

KOŠICE – Ako v Austrálii, kde sú zdieľané grily samozrejmosťou, sa môžete cítiť i v Čermeľskom údolí, kde nainštalovali prvý zdieľaný gril na Slovensku.

Obľúbené Čermeľské údolie pri Košiciach odjakživa patrilo rekreácii. Aj preto tu Košičania trávili príjemné víkendové vychádzky, opekačky alebo posedenia v prírode.

Ochrana pred požiarmi

Zmena klímy aj správanie ľudí však spôsobilo, že v snahe predísť riziku vzniku požiarov, tradičných ohnísk v posledných rokoch ubudlo. Problémom nie je iba bezpečnosť, ale aj nekorektné správanie niektorých návštevníkov či znečisťovanie okolitej prírody odpadkami. „Po minuloročnej skúsenosti s extrémnym suchom, kedy platil zákaz vstupu do lesov, sme prišli s myšlienkou grilovania v meste bez otvoreného ohňa, dreveného uhlia či nutnosti prenášať malé grily na drevené uhlie do prírody. Košičanom a návštevníkom ponúkame smart riešenie v podobe verejných a zdieľaných grilov, na ktorých si môžu záujemcovia chutne a bezpečne pripraviť piknik vonku,“ hovorí autorka nápadu Martina Turoňová.

Malý poplatok

„Na Slovensku zatiaľ verejné služby „zadarmo“ nie sú bežné, a tak aj my musíme kalkulovať s malým poplatkom. Ak si to verejnosť spočíta, aj tak ušetrí.“ Prvé z pripravovaných grilovacích miest už aktuálne nájdu Košičania a rodiny s deťmi v blízkosti konečnej stanice Alpinka na Detskej železnici Umiestnili ho v areáli Občerstvenia na rázcestí.

„Po skúšobnej zimnej prevádzke na stanici detskej železnice sme gril preniesli do blízkosti hlavnej cesty tak, aby ho vedeli lepšie využiť aj cyklisti a motoristi. Urobiť si nízkonákladovú BARBEQUE PÁRTY stlačením jedného tlačidla je odteraz možné už za cenu 4,90 eur za jedno použitie. Gril za poplatok môžete používať jednu hodinu, jedlo však konzumujete ako dlho sa vám ráči a to hneď vedľa pri stole. A ešte niečo... nemusíte po sebe čistiť gril,“ dodáva Martina Turoňová.

Grilovacia platňa sa približne po 30 minútach automaticky vypne, no môžete ju opäť spustiť. Poplatok zahŕňa cenu spotrebovanej elektrickej energie a čistenia grilu po použití.

(mik)