Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slováci, ktorí odmietli mimoriadnu službu, už dostávajú rozhodnutia z úradov

V dôsledku dezinformačnej kampane o údajnej mobilizácií na začiatku tohto roka sa mnohí Slováci rozhodli podať vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby. Vznikli tak snahy odrieknuť prípadnú účasť na aktívnej obrane štátu. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Mária Precner s informáciou, že občanom, ktorí podali dané vyhlásenie, sú v súlade so zákonom doručované rozhodnutia príslušných okresných úradov.

Ako rezort obrany informoval, vo väčšine prípadov úrad vyhláseniam vyhovie, pričom rozhodne o zaradení do evidencie občanov, ktorí majú povinnosť v čase vojny alebo vojnového stavu vykonať inú službu namiesto mimoriadnej služby, teda alternatívnu.

Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Juraj Smatana začiatkom roka uverejnil na sociálnej sieti informáciu, v ktorej uvádza, že vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby podalo tento rok vyše 40-tisíc Slovákov.

MO SR však opäť zdôraznilo, že na Slovensku sa neplánovala a ani neplánuje žiadna mobilizácia. „Je potrebné opäť upresniť, že podaním spomínaného vyhlásenia branná povinnosť nezaniká. V praxi tak podanie vyhlásenia o odopretí mimoriadnej služby znamená len zmenu formy služby, ktorou by v prípade potreby občan prispieval k obrane SR," vysvetlilo ministerstvo. „Na túto skutočnosť sme už upozorňovali, čo podčiarkuje zraniteľnosť spoločnosti v oblasti overovania a selekcie informácií. Aj napriek snahe o informovanie verejnosti totiž množstvo občanov podľahlo falošným správam a propagande bez overovania faktov,“ uviedol minister obrany Martin Sklenár.

Rezort obrany vysvetlil, že branná povinnosť vzniká každému občanovi SR, mužovi, a to 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 19 rokov veku a zaniká 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 55 rokov. To neplatí v prípade, že branná povinnosť zanikla z iných dôvodov, ako napríklad pre zdravotné dôvody.

„Alternatívnu službu, teda službu bez zbrane, predstavuje napríklad pomoc v nemocniciach, pri kopaní zákopov, civilnej ochrane obyvateľstva, či ďalšie služby v prospech Ozbrojených síl SR. Podrobnosti o výkone alternatívnej služby upravuje zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny alebo vojnového stavu," vysvetlilo MO SR s dôvetkom, že pripravilo aj zoznam najčasnejších otázok a odpovedí na túto tému s cieľom predchádzať dezinformáciám.

(tasr, sita, luc)

Minúta  |  

Ružovým vodičským preukazom čoskoro odzvoní. Ako ich vymeníte?

ŽILINA/SLOVENSKO – Raritným ružovým vodičským preukazom už čoskoro skončí platnosť. Ak taký vlastníte, máte čas požiadať o nový už len do konca roka. Od 1. januára 2024 budú ružové „vodičáky“ neplatné.

Polícia na sociálnej sieti pripomína vodičom, ktorí vlastnia takýto doklad, že jeho platnosť sa končí 31. decembra 2023. Ružové vodičské preukazy boli vydávané od vzniku Slovenskej republiky do roku 2004. Ak ste vlastníkom takéhoto preukazu, je potrebné ho čo najskôr vymeniť.

Ranč pri Žiline. Hrozí šelmám smrť?

Mohlo by Vás zaujímať Ranč pri Žiline. Hrozí šelmám smrť?

O výmenu môžete požiadať už teraz na ktoromkoľvek oddelení dokladov, žiadosť o výmenu je spoplatnená správnym poplatkom 6,50 eura. Od poplatku sú oslobodené osoby nad 65 rokov veku. Doba spracovania dokladu je 30 dní.

VIDEO Ukrajinci sľubujú Rusom bolesť a tragédiu. Zverejnili záhadné video o pomste načasovanej na 24. augusta

Mohlo by Vás zaujímať VIDEO Ukrajinci sľubujú Rusom bolesť a tragédiu. Zverejnili záhadné video o pomste načasovanej na 24. augusta

„Ak si vodič doklad nevymení, od 1. 1. 2024 bude mať neplatný doklad na vedenie vozidla, ktorý nie je možné použiť v cestnej premávke. Žiadame občanov, aby si výmenu vodičského preukazu nenechávali na posledný mesiac v roku, december a žiadosti si podávali na oddelenia dokladov priebežne," uviedla polícia.

Minúta  |  

Lukašenko tvrdí, že jeho slová o exkurzii vagnerovcov do Poľska boli žart

Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v utorok označil za žart svoje slová o tom, že žoldnieri Vagnerovej skupiny, ktorí sa nachádzajú v Bielorusku, majú v pláne „vyraziť na exkurziu“ do Poľska.

Tento citát si viacerí komentátori - aj na Západe - vysvetlili ako náznak ozbrojenej provokácie voči Poľsku, uviedla stanica Rádio Sloboda.

"Žartoval som, že vagnerovci si medzi sebou hovoria: Poďme na exkurziu do Rzeszówa," povedal Lukašenko v utorok v príhovore v Brestskej oblasti na západe Bieloruska.

Ako je známe, v poľskom meste Rzeszów je letisko, kam sa dodáva vojenská technika a zbrane vyčlenená Západom pre Ukrajinu, kam následne putujú pozemnou cestou.

Neskôr však Lukašenko v tom istom príhovore vyjadril presvedčenie, že vagnerovci by skutočne mohli zaútočiť na Poľsko a že od tohto zámeru ich zdržiavajú len bieloruské úrady a bezpečnostné zložky.

"Keby nás nebolo, už by tam prenikli a prevalcovali by ten Rzeszów a Varšavu...Preto mne nemajú čo vyčítať, ďakovať by mi mali," povedal bieloruský vodca.

Lukašenko sa vyjadril aj k nedávnemu vyhláseniu poľského premiéra Mateusza Morawieckého, že viac ako 100 žoldnierov sa presunulo na hranice Poľska a Litvy, do tzv. koridoru Suwalki, a pripravujú provokácie.

"Žiadne oddiely Vagnerovej skupiny v počte 100 ľudí sa sem nepresunuli. A ak aj, tak len preto, aby odovzdali bojové skúsenosti brigádam, ktoré sú sústredené v Breste a Hrodne," povedal Lukašenko s tým, že vagnerovci cvičia bieloruských vojakov zadarmo a že Bielorusko koridor Suwalki "ani nepotrebuje".

Suwalský koridor je oblasť spájajúca Poľsko a Litvu, široká necelých 100 kilometrov. Na severozápade od neho sa nachádza ruská Kaliningradská oblasť, na juhovýchode územie Bieloruska.

V rôznych publikáciách o hypotetickom ozbrojenom konflikte medzi Ruskom a NATO sa často uvádza, že Rusko by odrezaním tohto koridoru mohlo izolovať pobaltské štáty od Poľska, a tým vo všeobecnosti aj od celej západnej Európy.

Bieloruský líder tiež uviedol, že do Bieloruska už bola privezená viac ako polovica ruských jadrových zbraní, ktoré sa plánujú rozmiestniť na jeho území.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Kyjev a Odeská oblasť čelili útokom dronov

Dronový útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev spôsobil škody vo viacerých mestských častiach, oznámil v noci na stredu starosta Kyjeva Vitalij Kličko. Drony pritom útočili i na Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny.

Na Kyjev zaútočila v noci na stredu skupina najmenej desiatich dronov, uviedol šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko. "Všetky vzdušné ciele... boli zachytené a zničené včas," dodal.

"V dôsledku útoku nepriateľa na hlavné mesto a pádu trosiek (drona) bola poškodená nerezidenčná budova v mestskej časti Solomianka," uviedol Kličko na sociálnej sieti Telegram. V tejto mestskej časti sa pritom nachádza medzinárodne letisko.

Starosta Kyjeva okrem toho informoval o požiari stromu v štvrti Sviatošinskyj. Dodal, že pri útoku nikto nezomrel ani neutrpel zranenia.

V mestskej časti Holosijivkyj spadli časti dronu na ihrisko a vypukol požiar v nerezidenčnej budove, uviedla kyjevská vojenská administratíva. Dodala, že na mieste sú záchranné zložky.

Vojenská administratíva mesta už skôr počas noci vydala varovanie pred útokom dronov a vyzvala obyvateľov, aby zostali v úkrytoch. Spravodajca AFP v Kyjeve počul okolo 3.00 h miestneho času v meste najmenej tri výbuchy.

Dronovému útoku čelila v noci i Odeská oblasť, uviedla na Telegrame tamojšie regionálna vojenská správa. Pri útoku bola poškodená infraštruktúra prístavu i premyslená infraštruktúra, oznámil tamojší gubernátor Oleh Kiper.

K útokom prišlo asi deň po tom, čo Rusko uviedlo, že zostrelilo ukrajinské drony vyslané na Moskvu, Krym a ruské plavidlá v Čiernom mori. Behom niekoľkých dní bola pritom v Moskva poškodená v dôsledku útokov už druhýkrát výšková budova.

V pondelok Moskva oznámila, že zintenzívni svoje útoky na ukrajinskú vojenskú infraštruktúru v reakcii na dronové útoky na územe Ruska, z ktorých Moskva viní Kyjev.

(tasr)

Minúta  |  

Je rozhodnuté, problémového medveďa ochranári odstránia z populácie

SLOVENSKO – Problémového medveďa, ktorého v Detve a v jej okolí eviduje Zásahový tím pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody (ŠOP), v najbližších dňoch odstránia z populácie. TASR to v utorok potvrdila hovorkyňa ŠOP SR Kristína Bocková.

Ako ďalej uviedla, údaje tímu svedčia o rýchlo postupujúcej strate plachosti tohto problémového medveďa a nízkej senzitivite na plašenie. „Jeho správanie bolo po monitorovaní vyhodnotené ako reálne riziko ohrozenia zdravia a života," objasnila s tým, že sa to týka ľudí, ktorí sa pohybujú a žijú v predmetných lokalitách.

Pri biznis centre na Moldavskej ulici v Košiciach má vyrásť takmer 200 bytov

Mohlo by Vás zaujímať Pri biznis centre na Moldavskej ulici v Košiciach má vyrásť takmer 200 bytov

Podľa medializovaných informácií sa totiž medveď počas júlového víkendu (22. až 23. 7.) v noci prechádzal v okolí autobusovej stanice a obchodného centra v Detve. Šelma sa pôvodne z detvianskej miestnej časti Kostolná presunula do časti Malý Sliač pri Vígľaši. „Opäť sme však dostali hlásenia o jej výskyte v intraviláne Detvy. Je to medveď, ktorý nejaví známky plachosti ani pri použití averznej terapie," spresnila Bocková koncom júla. Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poľana dlhodobo upozorňuje na to, že s populáciou sa niečo deje. „Zmena správania je prudká. Medvedice sa približujú k ľudským sídlam, čo pre ne nie je charakteristické," zdôraznila.

Nedostatok zdravotných špecialistov: Pacienti sú zúfalí, obracajú sa aj na poisťovne

Mohlo by Vás zaujímať Nedostatok zdravotných špecialistov: Pacienti sú zúfalí, obracajú sa aj na poisťovne

Riaditeľka Správy CHKO Vladimíra Fabriciusová doplnila, že na Poľane bola regulácia medveďov naposledy pred šiestimi rokmi. Podľa nej je potrebná legislatívna podpora i úprava smernice o druhoch tak, aby chránené druhy mohli byť riadené.

Minúta  |  

Tuniský prezident odvolal premiérku Búdinovú, prvú ženu na čele tuniskej vlády

Tuniský prezident Kajs Saíd v utorok večer odvolal z funkcie premiérku Nadžlu Búdinovú, vôbec prvú ženu na čele vlády v tejto severoafrickej krajine. Príčinu jej odvolania neuviedol.

Saíd vzápätí za premiéra vymenoval Ahmada Hašáního, ktorý doteraz pracoval v tuniskej centrálnej banke. Podľa profilu na sociálnej sieti Facebook študoval Hašání právo na tuniskej univerzite, kde Saíd svojho času vyučoval.

Nový predseda vlády, ktorý je pre širokú verejnosť neznámou osobou, podľa videozáznamu z prezidentského úradu už aj zložil prísahu do rúk prezidenta.

Búdinová bola vymenovaná za premiérku 11. októbra 2021 - dva a pol mesiaca po tom, ako si Saíd 25. júla udelil rozsiahle právomoci odvolaním svojho vtedajšieho premiéra a pozastavením činnosti parlamentu.

Od tohto prevzatia moci Saíd vládne na základe prezidentských výnosov.

Ústava, ktorú Saíd dal v lete 2022 zmeniť v referende, výrazne obmedzila právomoci parlamentu, ale prezidentský úrad získal de facto neobmedzené kompetencie.

Nový parlament zasadá od jari. Vzišiel z parlamentných volieb konaných koncom roka 2022. Opozičné strany tieto voľby bojkotovali a voliči o ne tiež neprejavili veľký záujem - účasť bola približne 10-percentná.

Saíd v posledných mesiacoch niekoľkokrát nariadil odvolanie rôznych ministrov vrátane ministra zahraničných vecí, a to bez uvedenia dôvodu.

Od februára minulého roka bolo v rámci vlny zatýkania, ktorá sa dotkla aj Rášida Ghannúšího, vodcu islamistickej Strany obnovy (an-Nahda) a jedného z najznámejších prezidentových kritikov, vzatých do väzby približne 20 predstaviteľov opozície, médií a podnikateľov. Obvinení sú zo "sprisahania proti bezpečnosti štátu", pričom Saíd o nich hovorí ako o "teroristoch".

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International označila toto zatýkanie za "politicky motivovaný hon na čarodejnice".

Strana obnovy bola súčasťou vládnych koalícií, ktoré v Tunisku vznikli v desaťročí nasledujúcom po demokratickej revolúcii v roku 2011, ktorá vyvrcholila pádom diktátora Zína Ábidína bin Alího a spustila povstania tzv. arabskej jari v celom regióne.

Politická kríza, ktorou Tunisko prechádza už dva roky, je znásobená vážnymi ekonomickými ťažkosťami: krajina je veľmi zadlžená, a to na úrovni 80 percent HDP, pričom rast je pomalý a dosahuje dve percentá, k čomu sa pridáva rastúca miera chudoby a vysoká nezamestnanosť - na úrovni 15 percent.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.