Preskočiť na obsah
  |  

Nadácia pre podporu rodiny za päť rokov podporila 410 rodín

ŽILINA – Nadácia Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) pre podporu rodiny od júla 2018 finančne podporila 410 rodín a jednotlivcov z každého regiónu kraja.

Výška finančnej pomoci je v priemere 500 eur. Pri príležitosti piateho výročia vzniku nadácie o tom v stredu informovala hovorkyňa ŽSK Eva Lacová.

Doplnila, že nadácia poskytuje rodinám aj hmotnú pomoc a v minulom roku prerozdelila približne 3 400 eur do 110 rodín. Úzko spolupracuje aj s Rodinným centrom pomoci, v ktorom počet odborných poradenstiev počas piatich rokov presiahol 1 000 a počet klientov, ktorí potrebujú odborne poradenstvo, sa každoročne zvyšuje, uviedla.

Správkyňa nadácie Anna Verešová podotkla, že pomoc je prostredníctvom jednoduchej žiadosti dostupná každému obyvateľovi kraja. „Každý žiadateľ uvádza v žiadosti referenciu – kontaktnú osobu z radov odborníkov, s ktorými spolupracuje pri riešení svojej životnej situácie. Znamená to, že finančná pomoc od nadácie je podmienená spoluprácou s ďalšími odborníkmi a cieľom je komplexná pomoc," vysvetlila.

Mohlo by Vás zaujímať Ústavný súd netreba rešpektovať

Nadácia ŽSK vznikla s cieľom podporovať jednotlivcov a rodiny v sociálnej, ekonomickej a existenciálnej núdzi. Rodinné centrum pomoci je členom celoslovenskej Siete pomoci, ktorá vznikla ako výstup projektu Medzigeneračná solidarita a ochrana ľudskej dôstojnosti. Nadácia a Rodinné centrum sú tiež súčasťou Regionálnej platformy pre pomoc obetiam trestných činov na úrovni ŽSK, dodala Lacová.

(tasr)

  |  

Ukrajina ostreľovala univerzitu v Donecku kazetovou muníciou, tvrdia tamojší Moskvou dosadení úradníci

Budova univerzity v meste Doneck na východe Ukrajiny, ktoré je pod kontrolou Ruska, začala horieť po tom, čo ju zasiahlo ukrajinské ostreľovanie. Podľa Moskvou dosadeného starostu mesta Alexeja Kulemzina bola terčom útoku Fakulta ekonomiky a obchodu. V nedeľu to uviedla agentúra Reuters, informuje TASR.

Podľa miestnych záchranných zložiek sa vznietila celá strecha budovy. Pri jej hasení úrady nasadili 12 vodných diel a 100 požiarnikov. Plamene sa podarilo dostať pod kontrolu v nedeľu nadránom. V čase útoku sa v budove nikto nenachádzal.

Moskvou dosadený minister pre mimoriadne situácie Alexej Kostrubickij vyhlásil, že Ukrajina ostreľovala univerzitu v Donecku kazetovou muníciou. Agentúra Reuters však upozorňuje, že toto tvrdenie sa jej nepodarilo nezávisle overiť. Pripomína však, že ukrajinské i ruské jednotky tento typ munície počas 17 mesiacov prebiehajúcej invázie už použili.

Kyjev dostal v júli dodávku kazetovej munície od Spojených štátov. Ukrajinskí predstavitelia však prisľúbili, že ju použijú len na oslobodenie svojho územia.

Ukrajina sa k útoku na univerzitu v Donecku bezprostredne nevyjadrila.

Reuters tiež dodáva, že používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. Medzinárodný Dohovor o kazetovej munícii, ktorý zakazuje jej výrobu, skladovanie, použitie a transfer kazetovej munície, však nepodpísali Rusko, Ukrajina ani samotné USA.

Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo malých bômb, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov. Ak nevybuchnú, zostávajú hrozbou aj na celé desaťročia.

(tasr)

  |  

Kyjev podnikol útok na Čongarský most, ktorý spája Krym s pevninou

Ukrajinská armáda podnikla útok na Čongarský most, ktorý spája okupovaný polostrov Krym s Chersonskou oblasťou na juhu Ukrajiny. Ruské médiá uviedli, že most zasiahli tri alebo štyri explózie. Informuje o tom web Sky News.

Rusmi dosadený líder Krymu Sergej Aksionov povedal, že Ukrajina na most zaútočila raketami. „Nepriateľ podnikol raketový útok na oblasť Čongarského mosta na severe Krymu," napísal na komunikačnej platforme Telegram.

Podľa Aksionova väčšinu rakiet zostrelili, ale jedna dopadla na cieľ. „Poškodená je vozovka cestného mosta, práce na oprave sa už začínajú. Nie sú nijaké obete," napísal na Telegrame.

Čongarský most, ktorý je jedným z mála spojení medzi Krymom a pevninou, Ukrajina zasiahla už v júni. Najnovší útok prišiel po tom, ako ukrajinský bezpilotný čln zaútočil pri Krymskom moste, ktorý cez Kerčský prieliv spája polostrov s Ruskom.

(sita)

  |  

Hasiči zachránili majetok za 1,92 milióna eur

TRENČÍN – Mimoriadne udalosti spôsobili v júli v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) priame škody vo výške 344 000 eur. Zásahy hasičov uchránili majetok za viac ako 1,92 milióna eur.

Informoval o tom hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Trenčíne Marián Petrík.


Profesionálni hasiči v TSK absolvovali v júli 252 výjazdov, najčastejšie vyrážali k technickým zásahom, ktorých bolo 78. „Nasledovalo 77 výjazdov k dopravným nehodám, 70 výjazdov k požiarom a desať ekologických zásahov. Okrem toho hasiči v priebehu uplynulého mesiaca vykonali 17 požiarno-previerkových cvičení," doplnil Petrík.

(tasr)

  |  

Na štít obrovskej sochy Matka Vlasť v Kyjeve umiestnili ukrajinský znak - trojzubec

Viac ako 17 mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bol v nedeľu štátny znak bývalého Sovietskeho zväzu, umiestnený na štíte obrovskej sochy Matka Vlasť v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, nahradený ukrajinským — trojzubcom. Informovala o tom agentúra DPA.

Trojzubec začali robotníci osadzovať v sobotu, práce však prerušili pre začínajúcu tmu. Z nedávneho prieskumu vyplynulo, že demontáž sovietskeho znaku z pamätníka si želalo 85 percent Ukrajincov.

Demontáž starého a výroba aj umiestnenie nového znaku bude stáť v prepočte 680-tisíc eur, ktoré zaplatili súkromní darcovia. Renovácia má byť dokončená do 24. augusta, keď si bude Ukrajina pripomínať 32. výročie vyhlásenia nezávislosti.

K osadeniu trojzubca sa na platforme Telegram v nedeľu vyjadrila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. "Toto je celá podstata kyjevského režimu a ním vedených kyborgov. Matku nie je možné premenovať. Ona je len jedna. A jediné, čo s ňou môžete urobiť, je ju milovať. A to oni nevedia," napísala.

Odstraňovanie komunistických symbolov zo sovietskych čias sa zrýchlilo po ruskej invázii, ktorá sa začala 24. februára 2022. Toto leto tiež vstúpil do platnosti zákon o dekolonizácii. Aj meno sochy Matka Vlasť by sa malo zmeniť na Matka Ukrajina.

Nový trojzubec meria 7,6 metra na výšku a 4,56 metra na šírku. Umiestnený je na štíte s rozmermi 13 krát osem metrov.

Socha sa pozerá na sever smerom od mesta, pripomenul jeho autor Olexij Pergamenščyk. "Matka Ukrajina sa vlastne pozerá priamo na nepriateľa a drží štít, drží meč. To je veľmi symbolické," dodal.

Celá socha z nerezovej ocele váži 560 ton. Zobrazuje ženskú postavu so zdvihnutými rukami, ktorá v pravej ruke drží meč a v ľavej štít pôvodne so sovietskym znakom. Bez podstavca meria 62 metrov, s podstavcom 102 metrov. Je najvyššou v Európe a o 16 metrov prevyšuje Sochu slobody v New Yorku.

Nový ukrajinský trojzubec bude z európskej ocele, keďže oceľ od domáceho výrobcu zo Záporožskej oblasti nespĺňala požiadavky.

Socha stojí na návrší pri Dnepri je súčasťou múzea druhej svetovej vojny. S jej stavbou sa začalo v roku 1979, dokončená a slávnostne odhalená bola v roku 1981 v rámci otvorenia múzea. Odstránený sovietsky znak sa má stať jedným z jeho exponátov.

(tasr)

  |  

V meste Kežmarok vyhlásili druhý stupeň povodňovej aktivity

POPRAD – V Kežmarku platí druhý stupeň povodňovej aktivity. V skorých ranných hodinách o 3:30 ho vyhlásil primátor mesta Ján Ferenčák. Pre intenzívne zrážky sa tam v priebehu soboty zdvihli hladiny všetkých vodných tokov, pričom majú tendenciu aj naďalej stúpať.

Možné je tiež ich vybreženie či vyliatie do obytných častí mesta. Informuje o tom mesto na sociálnej sieti. Vodný stav rieky Poprad tam podľa samosprávy dosiahol a následne prekročil hladinu II. stupňa povodňovej aktivity, ktorá je určená v povodňovom pláne. Samospráva zároveň upozornila, že na nedeľu 6. augusta je vyhlásená výstraha 3. stupňa pred dažďom a 2. stupňa pred povodňovými aktivitami.

Operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Prešove pre agentúru SITA uviedol, že najviac zásahov mali hasiči práve v okresoch Kežmarok a Poprad. Väčšinou sa týkali čerpania vody z objektov či rodinných domov.

Od soboty od 18:00 do nedeľného rána (6. 8.) do 6:00 zasahovali profesionálni hasiči v okrese Poprad trinásťkrát a v okrese Kežmarok sedemkrát. Okrem toho boli v teréne aj členovia dobrovoľných hasičských zborov.

Vo Vysokých Tatrách v nedeľu (6. 8.) zároveň očakávajú výskyt intenzívneho dažďa s úhrnom zrážok 100 až 180 milimetrov. Horskí záchranári v tejto súvislosti upozorňujú na pravdepodobnosť zvýšenej hladiny vodných tokov a rozvodnenia horských potokov. Z tohto dôvodu neodporúčajú pohyb v horskom prostredí.

(sita)