Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zastrelil 11 ľudí. Útočník z pittsburskej synagógy dostal trest smrti

Roberta Bowersa, ktorý v roku 2018 v synagóge v Pittsburghu v americkom štáte Pensylvánia zastrelil 11 Židov, v stredu odsúdili na trest smrti. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Dvanásťčlenná federálna porota jednomyseľne rozhodla, že 50-ročný Bowers by mal byť za masovú streľbu popravený. Tá istá porota ho v júni uznala za vinného vo všetkých 63 bodoch obžaloby vrátane zločinu z nenávisti, ktorý mal za následok vraždu a pokus o vraždu.

Bývalý vodič kamióna Bowers vošiel 27. októbra 2018 do Synagógy stromu života v Pittsburghu a začal strieľať.

Prokuratúra uviedla, že metodicky si vyberal obete a mnohé z nich postrelil viacnásobne a z tesnej blízkosti. Počas útoku bol vyzbrojený poloautomatickou útočnou puškou AR-15 a tromi pištoľami Glock. Počas vyčíňania vykrikoval, že "všetci Židia musia zomrieť".

Bowers ešte pred útokom prezentoval na internete vyhranené protižidovské názory.

Trest smrti pre Bowersa žiadal už vtedajší americký prezident Donald Trump. Prokuratúra oň oficiálne požiadala v roku 2019. Bowersovi právnici tvrdili, že ich klient má schizofréniu a ponúkli dohodu o priznaní viny výmenou za doživotie. Prokuratúra to odmietla.

Ide o prvý rozsudok smrti v dobe úradovania prezidenta Joea Bidena.

(tasr)

Minúta  |  

Prípadná jadrová nehoda na Ukrajine by mala vplyv aj na Slovensko, vyplýva zo štúdie

Podľa vedeckých modelov by vážna jadrová havária v Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny pravdepodobne mala vplyv na prírodu a poľnohospodárstvo v susedných krajinách. Vyplýva to zo štúdie, ktorú vo Viedni zverejnil rakúsky jadrový expert Nikolaus Müllner. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Müllnerov model naznačuje, že oblasť v okruhu 20 až 30 kilometrov od ZAES okupovanej Ruskom by bola pravdepodobne kontaminovaná céziom a museli by ju vyhlásiť za zakázanú zónu. Je menšia pravdepodobnosť, že by táto zóna mohla v určitých smeroch siahať až do vzdialenosti 200 kilometrov.

Štúdiu si objednalo medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne (IPPNW) so sídlom v Bostone (USA).

Müllner tiež vypočítal šírenie zvýšenej úrovne rádioaktivity. To síce nemusí viesť k vyhláseniu zakázaných zón, ale môže obmedziť poľnohospodárstvo a rybolov, ako aj konzumáciu húb a voľne žijúcich zvierat.

Zasiahnutá by bola Ukrajina, ale aj susedné krajiny ako Rusko či Moldavsko.

S nižšou pravdepodobnosťou v rozmedzí od jedného do troch percent by takéto následky mohli nastať aj v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku alebo Rumunsku. Model tiež naznačuje, že tomuto riziku by neboli vystavené európske krajiny ležiace ďalej na západ vrátane Nemecka.

Müllner v analýze predpokladal, že z jedného zo šiestich reaktorov ZAES sa počas bojov uvoľní pätina rádioaktívneho materiálu. Konkrétne zdravotné následky pre postihnuté obyvateľstvo zatiaľ nie sú vypočítané.

ZAES je najväčšia svojho druhu v Európe a Rusko ju obsadilo v marci 2022 krátko po začiatku invázie na Ukrajinu. Všetkých jej šesť reaktorov je odstavených od vlaňajšieho septembra.

V okolí ZAES viackrát došlo k ostreľovaniu, pričom Moskva a Kyjev sa vzájomne obviňujú, že chcú vyprovokovať jadrovú katastrofu.

(tasr)

Minúta  |  

Agentúra AFP zažalovala Muskovu platformu X za zneužívanie autorských práv

Francúzska tlačová agentúra AFP v stredu na súde zažalovala americkú spoločnosť X (donedávna Twitter) za údajné porušovanie autorských práv, informuje TASR.

AFP chce prostredníctvom žaloby od sociálnej platformy X získať údaje, na základe ktorých by odhadla primeranú výšku odškodnenia za obsah zverejnený na tejto platforme.

Mediálne spoločnosti dlhodobo argumentujú, že sociálnym platformám pridávajú hodnotu svojimi článkami a obrázkami, a teda by mali byť za tento obsah platené.

Túto snahu podporila aj Európska únia v roku 2019 v podobe zákona, ktorý umožňuje vyplácanie poplatkov za zdieľanie obsahu. Spoločnosti Google a Facebook nakoniec súhlasili s vyplatením niektorých francúzskych médií.

AFP však obvinila spoločnosť X, ktorú vlastní miliardár Elon Musk, že sa odmietla podieľať na diskusiách vyplývajúcich z európskej legislatívy.

"Agentúra bude naďalej využívať vhodné právne prostriedky v spolupráci s každou príslušnou platformou, aby zabezpečila spravodlivé rozdelenie hodnoty vytvorenej zdieľaním spravodajského obsahu," uvádza sa vo vyhlásení AFP.

Spoločnosť X sa k žalobe bezprostredne nevyjadrila.

(tasr)

Minúta  |  

Zbrojárskym firmám v strednej Európe chýbajú noví zamestnanci

Spoločnosti vyrábajúce zbrane v strednej Európe sa zo všetkých síl snažia nájsť nových zamestnancov a bývalých pracovníkov na dôchodku prilákať, aby sa vrátili. Vojna na Ukrajine si totiž vyžaduje nové zásielky zbraní. TASR cituje stredajší článok portálu britskej televízie Sky News.

Zbrojársky priemysel v Poľsku a Českej republike chrlí zbrane, muníciu a ďalšie vojenské vybavenie najrýchlejšie od pádu Berlínskeho múru v roku 1989. Zrýchlila sa výroba pre zásobovanie Ukrajiny a uspokojenie celosvetového dopytu, pretože krajiny zvyšujú výdavky na obranu.

Česká republika poslala Ukrajine za prvých 12 mesiacov ruskej invázie vojenský materiál v hodnote 1,67 miliardy eur.

Firmy však zápasia s nedostatkom zamestnancov a hľadaním nových na malých či nedostačujúcich trhoch práce. Český výrobca munície STV Group stavia byty pre nových zamestnancov a ponúka bývalým pracovníkom na dôchodku bezplatné stravovanie v jedálňach, len aby sa podelili o svoje odborné znalosti.

Poľská spoločnosť na vojenské technológie WB Group začala vlani rozsiahlu kampaň zameranú na ženy, aby doplnili zamestnancov pri montážnych linkách, kde predtým pracovali väčšinou muži.

Česká vláda sa začala zaujímať aj o zamestnávanie určitého počtu zo státisícov ukrajinských utečencov, ktorí by mohli pomôcť zbrojárskym firmám zápasiacim s náborom nových zamestnancov. Prevažnú väčšinu ukrajinských utečencov tvoria ženy a deti.

(tasr)

Minúta  |  

Poľský prezident Duda podpísal pozmenenú verziu zákona o ruskom vplyve

Poľský prezident Andrzej Duda v stredu oficiálne podpísal pozmenenú verziu zákona, ktorý zriadi výbor na vyšetrenie ruského vplyvu. TASR správu prevzala z agentúr PAP a DPA.

V pôvodnej verzii zákona, ktorú okrem opozície kritizovala aj EÚ a USA, mal mať výbor právomoc vylúčiť z verejných funkcií politikov, ktorí konali pod ruským vplyvom medzi rokmi 2007 a 2022.

Podľa pozmeňujúcich návrhov poľského prezidenta môže výbor konštatovať, že osoba konala pod ruským vplyvom, a teda nie je zárukou riadneho výkonu povinností vyplývajúcich z verejnej funkcie.

Výbor tiež nebude môcť vyšetrovať poslancov či zamedziť komukoľvek verejnú funkciu vykonávať. Upravená verzia zákona umožňuje aj odvolanie prostredníctvom súdu vo Varšave.

Zákon, ktorý nadobudol účinnosť už koncom mája, vyvolal kontroverzie pre obavy, že by mohol byť zneužitý proti opozícii, napríklad bývalému premiérovi Donaldovi Tuskovi, a znemožniť jej kandidátom účasť v jesenných parlamentných voľbách. Tusk čelí kritike, že ako premiér urobil Poľsko príliš závislým od ruských surovín.

Dolná snemovňa poľského parlamentu (Sejm) schválila prezidentove pozmeňujúce návrhy v pomere 238 ku 214, čím prekonal opozičné hlasovanie v Senáte.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko zámerne ohrozuje svetovú potravinovú bezpečnosť, tvrdí Francúzsko

Paríž v stredu obvinil Moskvu zo zámerného ohrozovania svetovej potravinovej bezpečnosti. Reagoval tak na ruské útoky proti infraštruktúre v ukrajinskom prístave na Dunaji. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

"Rusko zasa zámerne ohrozilo svetovú potravinovú bezpečnosť ničením infraštruktúry nevyhnutnej pre vývoz obilia," uviedlo francúzske ministerstvo zahraničných vecí. Zároveň obvinilo Moskvu, že "len presadzuje vlastné záujmy na úkor najzraniteľnejších obyvateľov" a vyháňa do výšky ceny poľnohospodárskych produktov.

Rusko v júli odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody, ktorú sprostredkovali OSN a Turecko a umožňovala aj počas vojny bezpečne vyvážať obilie z ukrajinských prístavov po mori. Rusko po stiahnutí sa z dohody zintenzívnilo útoky na zariadenia dôležité pre zásielky ukrajinského obilia.

Vďaka dohode sa dovtedy bezpečne vyviezlo z ukrajinských prístavov približne 33 miliónov ton obilia, čo zmiernilo obavy z celosvetového nedostatku potravín.

Keďže vývoz po Čiernom mori bol zablokovaný, životne dôležité pre export obilia sa stali dovtedy menej významné ukrajinské prístavy Izmajl a Reni na Dunaji v Odeskej oblasti.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.