Preskočiť na obsah
  |  

Navaľnyj: Súd mi udelí dlhý stalinistický trest, chcú ma zastrašiť

Väznený kritik Kremľa Alexej Navaľnyj očakáva, že mu súd v Rusku udelí v novom procese dlhý „stalinistický" trest. Ruský opozičný líder sa takto vyjadril vo štvrtok – len deň pred očakávaným vynesením rozsudku.

Bude to dlhé väzenie. To, čo nazývajú stalinistické," uviedol Navaľnyj. Očakáva odsúdenie na asi 18 rokov.

Ruská prokuratúra požaduje v rámci najnovšieho procesu pre Navaľného 20-ročné väzenie v špeciálnom režime za údajné financovanie a verejné podnecovanie extrémistických aktivít. Navaľného stúpenci to vnímajú ako trest za jeho politické aktivity.

Podľa neho je hlavným cieľom takto dlhého väzenského trestu zastrašovanie.

Navaľného na sociálnych sieťach sleduje množstvo ľudí a prostredníctvom svojich spolupracovníkov na nich informuje o údajnej korupcii ruskej elity a zvoláva na protivládne protesty.

V najnovšom príspevku ruský opozičník opäť vyzval Rusov, aby bojovali proti represii. „Keď bude oznámený rozsudok, prosím myslite len na jednu dôležitú vec čo iné môžem ešte ja osobne urobiť, aby som vzdoroval?... Nie je hanba vybrať si ten najbezpečnejší spôsob vzdoru. Hanba je neurobiť nič," uviedol.

Navaľnyj si v súčasnosti odpykáva deväťročný trest za spreneveru a pohŕdanie súdom.

(tasr)

  |  

Putin môže pykať za vagnerovcov. Medzinárodný trestný súd možno naňho vydá ďalší zatykač

Medzinárodný trestný súd (ICC) by mohol vydať ďalší zatykať na ruského vodcu Vladimira Putina. Ako referuje web rmf24.pl, v rozhovore pre Hlas Ameriky to povedal predseda ICC Piotr Hofmański. Prípadný zatykač by súvisel s vojnovými zločinmi spáchanými súkromnou žoldnierskou Vagnerovou skupinou.

Napriek tomu, že právny štatút skupín ako vagnerovci zostáva nejasný a podľa ruskej legislatívy sú dokonca nelegálne, ich členovia sa zúčastňovali a zrejme stále zúčastňujú na bojoch na Ukrajine po boku ruskej armády.

„Prokurátor Medzinárodného trestného súdu môže sudcov ICC požiadať o vydanie zatykača. Tí rozhodnú, či existujú dôvody na vydanie ďalších zatykačov. Prokurátor jasne uviedol, že aktívne vedie nové vyšetrovanie na Ukrajine, ako aj v iných krajinách, a v tomto smere očakávame ďalšie kroky,“ povedal Hofmański.

ICC vydal 17. marca tohto roka zatykač na Putina a komisárku pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Mariu Ľvovú-Belovú za nelegálne deportácie tisícok detí z Ukrajiny.

(sita)

  |  

Koho by Slováci po Čaputovej najradšej videli v Prezidentskom paláci

Bývalý minister zahraničia Ivan Korčok získal podporu prezidentky Zuzany Čaputovej po tom, čo súčasná hlava štátu 20. júna ohlásila, že v ďalších prezidentských voľbách nebude kandidovať. Napriek tomu ho Slováci zatiaľ nepreferujú, vyplýva z prieskumu agentúry Ipsos.

Podľa prieskumu, ktorý si objednal Denník N, by ho predbehol Peter Pellegrini, ktorého by určite volilo alebo bol by jedným z kandidátov pre 37 percent opýtaných. Korčoka predbehol aj Robert Fico, ktorý má podporu 33 percent opýtaných. Exminister Korčok by bol prijateľný pre 30 percent respondentov.

Na ďalších miestach sa umiestnili generálny prokurátor Maroš Žilinka (22 percent), sudca Štefan Harabin (21 percent), vedec Robert Mistrík (21 percent), diplomat Ján Kubiš (17 percent), ústavný právnik Ján Drgonec (16 percent) a europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann (10 percent).

V rámci druhého kola by však okrem Pellegriniho Korčoka neporazil nikto. Otázka však bola špecificky nastavená na prípad, keď by sa Ivan Korčok dostal do druhého kola. Odpovede boli rozčlenené do štyroch kategórií: „vyzývateľ,“ „neviem,“ „nevolil by“ a „Korčok“. V prípade, že by došlo k prvej verzii, Pellegrini by získal 53 percent hlasov.

Metodika prieskumu nie je založená na skutočne ohlásených prezidentských kandidátoch, namiesto toho sa agentúra Ipsos pýtala aj na možných alebo čisto teoretických kandidátov. Odpovede boli radené do troch kategórií, „volil by som,“ „nevolil by som,“ „zvažoval by som“, takže respondenti mohli označiť aj viacerých kandidátov.

(sb)

  |  

Trump obvinil súperov, že "zo súdnictva urobili zbraň"

Bývalý americký prezident Donald Trump vo štvrtok uviedol, že jeho súperi urobili z "justície zbraň", a označil to za bezprecedentný prípad. Toto tvrdenie napísal na sociálnej sieti len niekoľko hodín pred tým, ako má prísť do súdnej siene vo Washingtone a vypočuť si obvinenia zo sprisahania zameraného na zvrátenie výsledkov prezidentských volieb z roku 2020.

Trump je pravdepodobným nominantom Republikánskej strany na prezidenta vo voľbách v roku 2024. Prezidenta z Demokratickej strany Joea Bidena obvinil, že nariadil ministerstvu spravodlivosti, aby ho obvinili z "čo možno najväčšieho množstva zločinov, aké sa dajú vymyslieť", lebo potom by musel míňať čas a peniaze na vlastnú obhajobu namiesto predvolebnej kampane.

"Demokrati nechcú (vo voľbách) súperiť so mnou, inak by takto bezprecedentne nerobili z justičného systému zbraň. Ale čoskoro, v roku 2024, budeme mať karty v rukách my," uviedol Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Trumpa v utorok 2. augusta obvinili v rámci vyšetrovania jeho snáh o zvrátenie výsledkov volieb z roku 2020.

V obžalobe predloženej osobitným vyšetrovateľom Jackom Smithom je Trump obvinený v štyroch bodoch. Obžaloba zahŕňa obvinenie zo sprisahania s cieľom vykonať podvod voči Spojeným štátom či z bránenia úradného výkonu - zasadnutia amerického Kongresu 6. januára 2021, na ktorom mali potvrdiť víťazstvo Bidena vo voľbách. V tento deň vtrhli Trumpovi podporovatelia do budovy Kapitolu.

"Cieľom sprisahania bolo zvrátiť legitímne výsledky prezidentských volieb z roku 2020 vedomým tvrdením o volebnom podvode," uvádza sa v obžalobe.

(tasr)

  |  

Mikloško k dianiu v trnavskom centre: Vieru nemožno deťom zakázať, ale ani ich k nej nútiť

Komisára pre deti Jozefa Mikloška znepokojili udalosti v Centre pre deti a rodiny v Trnave týkajúce sa praktík náboženskej výchovy. Obracia sa na všetky štatutárne orgány zariadení, v ktorých sú umiestnené deti, aby slobody a práva detí plne rešpektovali a aby nevynucovali od detí akýkoľvek postoj v otázkach náboženskej slobody.

"Komisár upozorňuje na to, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery je základným ľudským právom každej osoby, a teda aj dieťaťa. Do tohto práva patrí aj prejavovanie viery slobodne sám alebo aj s inými a tiež účasť na náboženských aktoch a náboženská výchova. Do pojmu slobody myslenia patrí aj právo nemať vieru," pripomenuli z úradu.

Dané práva a slobody sú garantované systémom medzinárodných zmlúv a Ústavou SR. "Nie je prípustné nútiť kohokoľvek, aby vieru prejavoval, alebo naopak, zakázať, aby tak nečinil," dodali v stanovisku.

Generálna prokuratúra SR vo štvrtok informovala o tom, že zasiahla proti vynucovaniu náboženského vyznania a viery u detí v trnavskom centre a že prokurátorka tam 1. augusta s okamžitou platnosťou zrušila "duchovný program". Ako zdôvodnila, nemal oporu v zákone a neprípustným spôsobom zasahoval do slobody náboženského vyznania a viery.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) uviedlo, že na základe podnetov namietajúcich intenzitu a niektoré časti výchovy k viere preverilo chod Centra pre deti a rodiny v Trnave a nastavený duchovný program operatívne zrušilo ešte začiatkom júla.

(tasr)

  |  

Rusko verbuje do armády inzerátmi na internete aj v susednom Kazachstane

Inzeráty ponúkajúce odmenu vyše 4800 eur za vstup do ruskej armády sa začali objavovať na obrazovkách kazašských užívateľov internetu. TASR informuje podľa štvrtkovej správy agentúry Reuters.

V bývalej sovietskej republike Kazachstan žijú vyše tri milióny etnických Rusov a už tradične je jedným z najbližších spojencov Ruska. Vláda v Astane však nepodporuje „špeciálnu vojenskú operáciu" Ruska na Ukrajine, ako Moskva vojnu nazýva. Zapojenie do vojenských konfliktov v zahraničí je tiež podľa kazašského zákona ilegálne.

V inzerátoch sú ruské a kazašské vlajky a heslo "Plece pri pleci". Sľubujú jednorazové vyplatenie 495-tisíc rubľov (vyše 4800 eur) po podpise zmluvy s ruskou armádou. Mesačný žold bude najmenej 190-tisíc rubľov (asi 1800 eur) a nespresnené mimoriadne výhody.

Inzeráty vedú k webovej stránke organizácie Agentúra pre rozvoj ľudského kapitálu Sachalinskej oblasti na ruskom Ďalekom Východe, ktorú zriadila tamojšia regionálna vláda. Organizácia na otázky Reuters neregovala.

Obyvatelia ďalších bývalých sovietskych republík v Strednej Ázii pre Reuters povedali, že niektorí ich krajania sa už pridali k ruskej armáde alebo k súkromným žoldnierskych skupinám. Tento nábor obvykle prebehol v Rusku. Žijú tam milióny Uzbekov, Tadžikov a Kirgizov, ktorí do Ruska odišli z ekonomických príčin.

„Bývalý manžel mojej sestry zahynul vlani v októbri v Lysyčansku (na východe Ukrajiny)," povedal nemenovaný obyvateľ Tadžikistanu. „Jeden z mojich synovcov sa pridal k Vagnerovej skupine, dovtedy bol v ruskom väzení," doplnil.

V prípade Kazachstanu v zahraničí pracuje oveľa menej jeho obyvateľov, pretože ich krajina je bohatá na ropu. Na kazašských weboch sa však objavujú inzeráty ponúkajúce prácu v stavebníctve na ukrajinskom území okupovanom Ruskom.

(tasr)