Preskočiť na obsah
  |  

Nemecký koncern Rheinmetall kúpil desiatky tankov pre Ukrajinu, píše miestny denník

Nemecký denník Handelsblatt v utorok večer zverejnil nové informácie o 50 tankoch Leopard, o ktorých kúpe pre Ukrajinu informovala belgická tlač. Podľa Handelsblattu tanky kúpil nemecký vojensko-priemyselný koncern Rheinmetall.

Handelsblatt s odvolaním sa na svoje zdroje v nemeckých priemyselných kruhoch uvádza, že Rheinmetall teraz tieto tanky "prezbrojí". Ukrajine ich však po prezbrojení neodovzdá všetky, ale približne 30 z nich.

Spoločnosť Rheinmetall sa k týmto odhaleniam odmietla vyjadriť, doplnila agentúra Reuters.

Belgické médiá De Standaard a Business AM už v pondelok s odvolaním sa na anonymné zdroje uviedli, že neidentifikovaná krajina kúpila od belgickej súkromnej zbrojárskej spoločnosti OIP Land Systems pre potreby Ukrajiny 50 starých modelov tankov Leopard-1.

Tieto tanky boli spoločnosťou OIP renovované a teraz budú v Taliansku a Nemecku vybavené modernou výzbrojou.

Denník The Brussels Times v utorok napísal, že prvé dva tanky boli v pondelok odoslané Ukrajine.

Spoločnosť OIP kúpila vyradené tanky Leopard-1 od belgickej armády pred niekoľkými rokmi za cenu šrotu.

Agentúra Reuters vo svojej správe vysvetlila, že tanky Leopard nemeckej výroby boli začiatkom tohto roka v centre verejnej diskusie v Belgicku po tom, ako tamojšia ministerka obrany Ludivine Dedonderová uviedla, že vláda skúmala možnosť odkúpenia tankov, ktoré by poslala na Ukrajinu, ale boli jej ponúknuté neprimerané ceny.

Tento konflikt poukázal na ťažkú situáciu, ktorej čelia západné vlády snažiace sa nájsť zbrane pre Ukrajinu po viac ako roku intenzívnej vojny - zbrane, ktoré už vyradili ako zastarané, sú pritom teraz veľmi žiadané, ale často ich vlastnia súkromné spoločnosti.

Freddy Versluys, generálny riaditeľ obrannej spoločnosti OIP Land Systems, kúpil tanky Leopard od belgickej vlády pred viac ako piatimi rokmi. Armáda ich vtedy predala v rámci znižovania nákladov a rozhodla sa všetky ťažké pásové vozidlá nahradiť ľahšími kolesovými.

Agentúru Reuters Versluys informoval, že všetkých 50 tankov predal inej európskej vláde, ktorú nemohol menovať kvôli doložke o mlčanlivosti. Uviedol, že nemôže zverejniť ani cenu.

(tasr)

  |  

Erdogan: Západné krajiny musia dodržať sľuby týkajúce sa obilnej dohody

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok vyhlásil, že obnovenie účasti Ruska na dohode o bezpečnom vývoze ukrajinského obilia, ktorú pred vyše rokom sprostredkovala Ankara a OSN, "závisí od západných krajín, ktoré musia dodržať svoje sľuby".

Podľa agentúry AFP Erdogan dodal, že "riešenie sa dá nájsť", a pripomenul svoj nedávny telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý predtým tzv. obilnú dohodu odmietol predĺžiť.

Turecko bolo kľúčovým hráčom v teraz už zrušenej dohode, ktorá umožňovala bezpečnú plavbu lodí naložených obilím z Ukrajiny cez Čierne more.

Dohoda, ktorú vlani v júli sprostredkovali Ankara a OSN, prestala platiť v júli po tom, ako ju Moskva odmietla predĺžiť.

V ten istý mesiac Erdogan počas spoločnej tlačovej konferencie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v rámci jeho návštevy v Istanbule oznámil, že Putin v auguste navštívi Turecko.

Moskvu však vzápätí nahnevalo, keď sa Zelenskyj z Istanbulu vrátil s piatimi najvyššími veliteľmi ukrajinského pluku Azov, ktorí mali na základe dohody o výmene zajatcov s Moskvou zostať v Turecku až do ukončenia vojny rozpútanej Ruskom proti Ukrajine.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vtedy v reakcii na tento vývoj povedal, že ide o "priame porušenie" spomínanej dohody o prominentných zajatcoch uzavretej s Tureckom.

Turecku, ktoré je členom NATO, sa počas vojny darí udržať dobré vzťahy s Ruskom aj Ukrajinou: Ankara sa vyhýba západným sankciám uvaleným na Rusko, ale dodáva zbrane Ukrajine.

(tasr)

  |  

ĽSNS hovorí, že rešpektuje rozhodnutie súdu k Biháriovej a ukazuje prstom na Uhríka

Strana ĽSNS rešpektuje rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici k podpredsedníčke mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Irene Bihariovej. Pre TASR to v utorok uviedol poslanec parlamentu Martin Beluský z ĽSNS.

"Rozhodnutie súdu rešpektujeme. Jeho výsledok pošleme autorovi článkov - Milanovi Uhríkovi," povedal.

ĽSNS sa musí podľa rozhodnutia súdu Bihariovej ospravedlniť za nepravdivé informácie, ktoré o nej publikovala vo svojich novinách a na webe. Rovnako sa musí zdržať obdobných konaní a uhradiť jej náhradu nemajetkovej ujmy 5000 eur. TASR o tom v utorok informoval riaditeľ komunikačného oddelenia PS Radovan Choleva.

(tasr)

  |  

Belgická firma posiela Ukrajine 50 tankov Leopard, sponzor je neznámy

Belgická súkromná zbrojárska spoločnosť OIP Land Systems v pondelok odoslala Ukrajine prvé dva tanky typu Leopard 1. Celkovo ich má poslať 50. Nie je však známe, kto tieto tanky zaplatil. TASR o tom informuje na základe utorkového článku internetového denníka The Brussels Times.

"Tanky pôjdu najprv do Nemecka a Talianska, kde im urobia generálku a vybavia ich modernými zbraňovými systémami. Potom sa presunú na bojisko," uviedol majiteľ spoločnosti OIP Land Systems a obchodník so zbraňami Freddy Versluys. Podľa neho však dodávky tankov istý čas potrvajú, keďže iba preprava zaberie niekoľko týždňov a modernizácia tankov sa môže pretiahnuť až na pol roka.

Versluys nakúpil všetky tanky Leopard 1 od belgickej armády približne pred desiatimi rokmi. Armáda ich vtedy predala v rámci znižovania nákladov a rozhodla sa nahradiť všetky ťažké pásové vozidlá ľahšími kolesovými vozidlami.

Začiatkom tohto roka prejavila záujem o spätné odkúpenie tankov belgická vláda. Versluys však za ne údajne žiadal priveľa peňazí na to, že išlo o zastaranú techniku bez náležitých úprav.

Všetky tanky ale teraz kúpil neznámy záujemca a daroval ich Kyjevu. Vzhľadom na klauzulu o mlčanlivosti v kúpnej zmluve nie je známa jeho totožnosť a ani suma, ktorú zaplatil.

The Brussels Times uvádza, že zatiaľ len Nemecko, Dánsko a Holandsko oznámili, že Kyjevu darujú tanky Leopard 1.

Ako poznamenáva belgický denník, v dôsledku vysokého dopytu a dlhých čakacích lehôt u výrobcu sa trhová cena tankov Leopard 1 v ostatnej dobe vyšplhala na pol milióna eur za kus.

Okrem tankov plánuje firma OIP Land Systems dodať Ukrajine aj 90 obrnených transportérov M113, ktoré zaplatilo Spojené kráľovstvo.

(tasr)

  |  

Počet prípadov velezrady v Rusku sa môže tento rok desaťnásobne zvýšiť

Rusko údajne smeruje k tomu, že bude mať desaťnásobne viac prípadov velezrady ako vlani. Informuje o tom spravodajský portál Sky News s odvolaním sa na ruský nezávislý web Cholod, ktorý analyzoval verejne dostupné záznamy. Od januára do júla našiel 82 otvorení takýchto trestných prípadov.

Miera pribúdania prípadov vlastizrady sa však zrýchľuje. Súčasným tempom by do konca roka mohli v Rusku otvoriť až 250 prípadov. Bolo by to viac ako za ostatných 20 rokov dohromady.

Webstránka vo svojej analýze zistila, že 59 obžalovaných v 82 známych prípadoch je obvinených z konania v prospech Ukrajiny. Traja sú obvinení z práce pre Čínu, dvaja pre USA, jeden pre Spojené kráľovstvo a jeden pre Nemecko.

Ruský ľudskoprávny projekt Pervij Otdel varuje, že skutočný počet je oveľa vyšší, keďže niektoré vyšetrovania ruské úrady nikdy nezverejnia. Projekt tiež upozornil, že obžalovaní sú čoraz viac vystavovaní mučeniu. „Mučili mladých, starých aj chorých. Máme dokonca informácie o mučení svedkov,“ vyjadril sa právnik Jevgenij Smirnov.

(sita)

  |  

Bielorusko uskutočnilo vojenské manévre pri hraniciach s Poľskom

Bielorusko v ostatnom posilňuje čase svoju vojenskú prítomnosť pri hraniciach s Poľskom a v uplynulých hodinách tam uskutočnilo viacero manévrov, informuje TASR na základe správy televízie Sky News.

Bieloruské ministerstvo obrany v utorok zverejnilo nové fotografie zachytávajúce 6. mechanizovanú brigádu pozemných síl, ako cvičí ostrú streľbu na vojenskej strelnici Gožskij vzdialenej približne 15 kilometrov od mesta Hrodna, ktoré leží pri poľských hraniciach.

Poľské ministerstvo obrany preto v utorok súhlasilo so žiadosťou pohraničnej stráže o vyslanie ďalších 1000 vojakov k bieloruským hraniciam. Pohraničná stráž o takého posilnenie žiadala najmä v súvislosti s narastajúcim počtom pokusov o nelegálne prekročenie hraníc z Bieloruska do Poľska.

Prispelo k tomu aj viacero incidentov, ktoré sa v ostatnom čase odohrali na hraniciach. Podľa námestníka poľského ministra vnútra Macieja Wasika pribúdajú prejavy agresie voči príslušníkom pohraničnej stráže. Pri jednom z takýchto incidentov ktosi cez hranicu hodil bližšie nešpecifikovaný predmet, ktorý rozbil okno na aute pohraničnej stráže.

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v júli oznámil, že začal s výcvikom bieloruskej armády v snahe spraviť z nej "druhú najlepšiu armádu na svete".

Poľské ministerstvo obrany už v uplynulých týždňoch vyslalo k hraniciam vyše 1000 vojakov, a to práve pre obavy z prítomnosti vagnerovcov v Bielorusku.

Prigožin pokúsil koncom júna zorganizovať ozbrojenú vzburu voči veleniu ruskej armády. Ukončenie vzbury pomohol vyjednať bieloruský líder Alexandr Lukašenko a v rámci uzavretej dohody dostal Prigožin a jeho žoldnieri možnosť presunúť sa práve do Bieloruska.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) tvrdí, že vagnerovci nedávno vykonali výcvik vojakov aj v tábore v bieloruskom Breste, ktorý leží len niekoľko stoviek metrov od hraníc s Poľskom.

(tasr)