Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trumpov bývalý spolupracovník Meadows sa usiluje o zrušenie obvinení

Niekdajší šéf kancelárie Bieleho domu a spolupracovník exprezidenta Donalda Trumpa Mark Meadows v utorok pred súdom v štáte Georgia žiadal postúpenie svojho prípadu na federálny súd. Cieľom je pokúsiť sa dosiahnuť zrušenie prípadu na základe federálnych zákonov. TASR správu prevzala z agentúry DPA a webovej stránky stanice CNN.

Trumpa v noci na utorok v štáte Georgia obžalovali z vydierania a celého radu volebných podvodov. Spolu s ním bolo obžalovaných ďalších 18 ľudí vrátane Meadowsa. Ten čelí obvineniu z vydierania a navádzania predstaviteľa verejných úradov na porušenie prísahy.

Meadowsovi právnici však uviedli, že trestným činom nie je nič, čoho sa ich klient mal podľa textu obžaloby dopustiť. Právnici tiež súd požiadali, aby prípad postúpil federálnemu súdu. Tvrdia, že voči predstaviteľovi federálnych úradov, ktorým Meadows v predmetnom období bol, nemôže byť na štátnom súde vedené trestné konanie za činnosť spojenú s jeho oficiálnymi povinnosťami. Takisto žiadali súd, aby obžalobu stiahol.

Prokurátorka okresu Fulton Fani Willisová obvinila Meadowsa, že spolu s Trumpom naviedli exprezidentovho poradcu Johna McEnteeho, aby vytvoril plán s cieľom narušiť a posunúť zasadnutie oboch komôr amerického Kongresu 6. januára 2021. Na tomto zasadnutí Kongres potvrdil volebné víťazstvo súčasného prezidenta Joea Bidena.

(tasr)

Minúta  |  

Americký vojak uviedol, že do KĽDR prebehol aj pre neľudské zaobchádzanie v armáde USA

Severná Kórea oznámila, že americký vojak Travis King, ktorý v júli do KĽDR prebehol z Južnej Kórey, ako dôvod svojho činu uviedol neľudské zaobchádzanie a rasovú diskrimináciu v americkej armáde. TASR správu prevzala v utorok z agentúr AP, Jonhap a Reuters.

King podľa severokórejskej tlačovej agentúry KCNA vyšetrovateľom povedal, že sa rozhodol prísť do KĽDR z dôvodu nepríjemných pocitov z neľudského zaobchádzania a rasovej diskriminácie v americkej armáde.

Takisto vyjadril ochotu žiadať o ochranu v KĽDR alebo v tretej krajine. Povedal, že je rozčarovaný z nerovností v americkej spoločnosti, píše AP. KĽDR uviedla, že vyšetrovanie začaté voči tomuto americkému vojakovi bude pokračovať.

Kinga 10. júla prepustili z juhokórejského väzenia, kde strávil takmer dva mesiace pre obvinenia z fyzického napadnutia. Následne sa mal vrátiť do USA, kde by mu mohlo hroziť vojenské disciplinárne konanie a následné prepustenie z armády.

V pondelok 17. júla ho eskortovali na letisko v Južnej Kórei, odkiaľ mal odletieť naspäť na svoju domovskú základňu Fort Bliss v americkom štáte Texas.

Vojak však do lietadla smerujúceho do USA napokon nenastúpil, opustil letisko a následne sa pridal k účastníkom exkurzie do pohraničnej obce Pchanmundžom, kde prebehol na druhú stranu hranice.

KĽDR v utorok 15. augusta podľa Reuters po prvý raz potvrdila, že Kinga na svojom území zadržala. Stal sa prvým Američanom zadržaným v tejto izolovanej krajine za takmer päť rokov, pripomína AP.7

(tasr)

Minúta  |  

Rusko zatiaľ nenaplnilo varovania a nepresunulo vojakov k hranici s Fínskom

Rusko zatiaľ nesplnilo hrozbu, že po vstupe Fínska do NATO presunie k jeho hranici viac vojakov. Uviedla to v utorok pre agentúru AFP fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová, informuje TASR.

Moskva v apríli označila členstvo Fínska v NATO za "útok na bezpečnosť" Ruska a vyhlásila, že "podnikne protiopatrenia... v taktickej a strategickej rovine".

Fínsko má s Ruskom 1340-kilometrovú hranicu. Jeho vstupom do NATO sa celková dĺžka hraníc Aliancie s Ruskom zdvojnásobila.

"Rusko oznámilo vojenské reformy a vytvorenie nových jednotiek na severozápade Ruska už v decembri minulého roka s odkazom na rozšírenie prítomnosti NATO," uviedla Valtonenová.

"Nezdá sa, že by tieto aktivity postupovali veľmi rýchlo," konštatovala v e-maile. "Zdá sa, že ruské zdroje sú momentálne viazané inde," doplnila v súvislosti s Ukrajinou. Situácia na východnej hranici Fínska je podľa nej pokojná.

Ofenzíva Kremľa na Ukrajine zmenila bezpečnostnú situáciu v Európe a podnietila Fínsko, aby po desaťročiach vojenskej neutrality požiadalo o členstvo v NATO. Severská krajina v súčasnosti buduje oplotenie na 200-kilometrovom úseku hranice s Ruskom. Dokončiť by ho mali v roku 2026.

Valtonenová uviedla, že Fínsko bolo vždy dobre pripravené na rôzne situácie vrátane terajšej. "NATO je obranná aliancia a neohrozuje Rusko o nič viac, ako by ho ohrozovalo Fínsko... Kritika NATO zo strany Ruska je dlhodobým postojom a nie je to nič nové," dodala.

(tasr)

Minúta  |  

Blinken: Nadviazanie vzťahov s Talibanom závisí od jeho prístupu k právam žien

Nadviazanie akéhokoľvek väčšieho vzťahu s afganskými vládcami z hnutia Taliban je podmienené zlepšením zaobchádzania so ženami. Zopakoval to v utorok, dva roky prevzatí moci v Afganistane Talibanom americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. TASR správe prevzala od agentúry AFP.

Nijaká krajina neuznala vládu Talibanu. Spojené štáty sa pritom vyhýbajú aj priamej ekonomickej zaangažovanosti vzhľadom na diskrimináciu žien v Afganistane.

"Stále pracujeme na tom, aby sa Taliban zodpovedal za množstvo záväzkov, ktoré prijal a nesplnil, predovšetkým v súvislosti s právami žien a dievčat," uviedol Blinken.

Spojené štáty a mnohé ďalšie krajiny dali podľa Blinkena Talibanu jasne najavo, že cesta k normálnym vzťahom bude zablokovaná, kým nebudú podporované práva žien a dievčat.

Taliban sa dostal rýchlo späť k moci po tom, čo americký prezident Joe Biden stiahol v roku 2021 z Afganistanu amerických vojakov.

V uplynulých dvoch rokoch pritom Taliban zaviedol v Afganistane prísnu interpretáciu islamu, ktorá výrazne diskriminuje ženy a dievčatá a Organizácia Spojených národov ju označila za "rodový apartheid".

Taliban od nástupu k moci zakázal ženám a dievčatám vzdelávanie na stredných a vysokých školách, zamedzil im prístup do parkov či telocviční a nariadil im, aby si na verejnosti zahaľovali celé telo.

Bidenova administratíva si v utorok nepripomenula druhé výročie návratu Afganistanu k moci. Blinken však pred novinármi bránil stiahnutie amerických vojsk z Afganistanu. "Rozhodnutie stiahnuť sa z Afganistanu bolo neuveriteľne zložité, no správne," povedal šéf americkej diplomacie.

(tasr)

Minúta  |  

NATO: Ukrajina by sa mohla vzdať časti svojho územia výmenou za členstvo

Ukrajina sa možno bude musieť vzdať časti svojho územia okupovaného Ruskom, ak chce vstúpiť do NATO, vyhlásil v utorok vysokopostavený činiteľ Severoatlantickej aliancie. TASR informáciu prevzala zo spravodajskej stanice Sky News.

Stian Jenssen, vedúci súkromnej kancelárie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, vystúpil v panelovej diskusii pre nórske médiá.

Stoltenberg sa dlhodobo vyhýba otázkam o tom, čo by Ukrajina mohla urobiť pre skončenie vojny. Jeho postoj je dôsledný v tom, že nie niekto iný, ale iba Ukrajina rozhodne, ako a kedy by sa mali začať mierové rokovania s Ruskom.

Hoci Jenssen túto líniu zopakoval, zároveň naznačil, že Ukrajina naozaj môže mať otvorenú cestu do NATO.

"V otázke budúceho členstva Ukrajiny v NATO došlo k výraznému posunu. Je v záujme všetkých, aby sa vojna neopakovala. Rusko má obrovské vojenské problémy a zdá sa nereálne, že by mohlo zabrať nové územia. Teraz ide skôr o to, čo sa Ukrajine podarí získať späť," povedal Jenssen.

Na otázku nórskeho denníka Verdens Gang, či musí Ukrajina odstúpiť územie, aby dosiahla mier a získala za to členstvo v NATO, Jenssen naznačil, že táto možnosť už bola v rámci Aliancie prednesená.

"Nehovorím, že to tak musí byť, ale mohlo by to byť možné riešenie," dodal Jenssen.

To by však bolo v priamom rozpore s mierovými cieľmi, ktoré deklaroval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Jeden z desiatich bodov jeho takzvaného mierového vzorca totiž zahŕňa obnovenie ukrajinských hraníc na úroveň spred invázie z februára 2022. Zelenskyj dal jasne najavo, že o tom nemožno vyjednávať.

Na Jenssenove vyjadrenie pobúrene reagoval poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak, ktorý tento návrh označil za "absurdný".

"To znamená úmyselne sa rozhodnúť pre porážku demokracie, podporovať globálneho zločinca, zachovať ruský režim, zničiť medzinárodné právo a preniesť vojnu na ďalšie generácie," napísal Podoljak na sociálnej sieti X (niekdajší Twitter).

"Ak (ruský prezident) Putin neutrpí zdrvujúcu porážku, ak sa politický režim v Rusku nezmení a ak vojnoví zločinci nebudú potrestaní, vojna sa určite vráti, pričom Rusko bude mať ešte väčšie chúťky," dodal Zelenského poradca.

(tasr)

Minúta  |  

Od začiatku vojny na Ukrajine eviduje OSN takmer 9500 zabitých civilistov

Od začiatku vojny na Ukrajine bolo hlásených takmer 10.000 zabitých civilistov, uviedol v utorok Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR). TASR informácie prevzala od agentúry DPA.

V správe OHCHR sa píše, že od ruskej invázie z februára 2022 bolo potvrdených 9444 civilných obetí na životoch vrátane 500 detí. Počet zranených dosiahol 16.940. Skutočné čísla sú však pravdepodobne vyššie.

OHCHR upozornil, že bilancia nie je úplná, pretože z mnohých oblastí chýbajú údaje. Týka sa to najmä miest ako Mariupol, Lysyčansk alebo Severodoneck, ktoré po dlhých bojoch obsadili ruské jednotky. V Kyjeve sa údajne obávajú, že počet mŕtvych je v porovnaní s úradnými záznamami o tisíce alebo desaťtisíce vyšší.

Potvrdené údaje OSN ukazujú, že 7339 civilistov zomrelo v oblastiach Ukrajiny ostreľovaných Ruskom a bránených ukrajinskou armádou. V oblastiach okupovaných ruskými silami zahynulo 2105 ľudí.

Výrazne vyšší počet obetí na oboch stranách frontu registrujú v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny než v hlavnom meste Kyjev a v strednej alebo západnej časti krajiny.

Zo správy OSN tiež vyplýva, že najviac civilistov zahynulo počas prvých mesiacov vojny. Na jar a v lete tohto roka (2023) evidujú 170 až 180 zabitých civilistov za mesiac.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.