Z niekdajších liberálov sa v tejto otázke stávajú konzervatívci. Legalizácia a dekriminalizácia marihuany totiž nielenže nepriniesla očakávané výsledky, ona znamená niečo, čo jej niekdajších zástancov začína strašiť. Tento prerod zachytil v pútavej eseji Charles Fain Lehman z Manhattanského inštitútu.
Najskôr však pár čísel z Ameriky: marihuana je na zdravotné účely legálna v 38 štátoch USA, legalizovaná v 23 štátoch, v dvoch ďalších je dekriminalizované jej užívanie (de facto legalizácia), ostáva desiatka štátov, kde neplatí nič z toho.
Spotreba marihuany je obrovská. Vyše 35 percent mladých vo veku 18-25 rokov drogu užila v roku 2021, z celkovej populácie nad 12 rokov marihuanu v tom istom roku užilo vyše 52 miliónov Američanov, čo je 18,7 percenta. Vysoká je spotreba medzi žiakmi a tínedžermi, priznáva sa k tomu 8,3 percenta 13- a 14-ročných, 19,5 percenta vo veku 15 a 16 rokov a vyše 30 percent 17- a 18-ročných.
Ani marihuana na lekárske účely nie je bez spoločenského rizika
Spomínaný Fain Lehman upozorňuje, že už neplatí argument, že legalizácia marihuany je prospešná, lebo nahrádza tvrdšie drogy, ktoré v najväčšej miere spôsobujú úmrtia z predávkovania. Odvoláva sa na vedecký článok publikovaný v Journal of Health Economics, ktorý preukázal, že legálna lekárska marihuana, najmä ak je dostupná prostredníctvom maloobchodných výdajní, sa spája s vyššou úmrtnosťou na opiáty. Aj komerčný predaj marihuany na „rekreačné účely“ je spojený s vyššou mierou úmrtnosti v porovnaní so situáciou, keď je marihuana nelegálna.
Otázka znie: Prečo tieto výskumy neplnia prvé stránky novín? Prečo sa o tom nehovorí? Podľa analytika tomu pomáhajú dva všeobecne rozšírené argumenty. Po prvé, ľudia by mali mať možnosť robiť si so svojím telom, čo chcú a po druhé, marihuana je zábava a zábavné veci sú dobré.
Už menej sa podľa neho hovorí o tom, že táto zábava si vyberá svoju daň rovnako ako iné omamné látky. V krátkodobom horizonte napríklad zhoršené kognitívne funkcie na viacerých úrovniach, problémy najmä so sústredením, pamäťou a učením sa nových vecí.
Potvrdzuje to aj lekárska prax ľudí, ktoré so závislými pracujú desiatky rokov. „Mám skúsenosť, že čo alkohol narobí v priebehu 15 – 20 rokov, marihuana zvládne s deťmi za 5-10 rokov. Nechcel by som obísť problém, že mnohí liečia svoje úzkosti a depresie marihuanou. To sú tí najväčší ,bojovníci‘, ktorí sa nechcú podrobiť psychiatrickej liečbe a liekom a myslia si, že zvládnu fungovať na tejto droge. Ľudia majú pocit, že sú skvelí, lebo marihuana navodí tento pocit, ale dôležitý je názor okolia. Často sú to nefungujúci ľudia,“ opísal v rozhovore pre Štandard psychiater Ľubomír Gábriš, ktorý zakladal prvé resocializačné zariadenie na Slovensku a v tejto brandži sa pohybuje takmer tri desaťročia.
Ešte výraznejšie negatíva spôsobuje táto droga v dlhodobom horizonte. U denných konzumentov napríklad o 34 percent zvyšuje pravdepodobnosť vzniku koronárnej choroby srdca (CAD) v porovnaní s ľuďmi, ktorí túto drogu nikdy neužívali. To znamená bolesť na hrudníku, dýchavičnosť, únavu a v tom najhoršom prípade infarkt.
Taktiež je potvrdený vznik schizofrénie, vážnej duševnej choroby, ktorá ovplyvňuje to, ako človek myslí, cíti a správa sa. Potvrdzuje to dánska štúdia publikovaná v Psychological Medicine. Výskumníci potvrdili, že skoré a závislostné užívanie tejto drogy súvisí so zvýšeným rizikom vzniku schizofrénie – obzvlášť u mužov. Až pätnástim percentám prípadov schizofrénie u mužov vo veku 16 – 49 rokov bolo možné predísť, keby často neužívali marihuanu. V rovnakej vekovej skupine sa dali ochrániť štyri percentá žien. U mužov vo veku 21 až 30 rokov by sa vyvarovaním tejto droge dalo predísť až tridsiatim percentám prípadov schizofrénie.
Autori výskumu konštatujú, že za posledných päť desaťročí kontinuálne rastie podiel nových prípadov schizofrénie, ktoré možno pripísať častému užívaniu marihuany. Droga sa legalizuje v čoraz väčšom počte štátov, takže verejnosť stráca schopnosť posúdiť jej škodlivosť.
A práve o to podľa Lehmana ide. Kanabis je spoločenský problém a my si to neuvedomujeme.
„Ak marihuana zanechá podstatnú časť populácie závislú, spôsobí jej ujmu na zdraví a živobytí, tak ,mnohých ľudí sa to ,baví‘ nezdá adekvátny argument. Mali by sme prinajmenšom chcieť, aby bola nejakým spôsobom kontrolovaná, ak nie priamo zakázaná,“ píše Lehman.
Prosperujúci nezákonný trh s miliónmi poškodených
Spojené štáty slúžia ako odstrašujúci príklad, kam môže legalizácia kanabisu zájsť. Čierny trh tam zlikvidoval akúkoľvek možnosť legálneho podnikania. Nelicencovaná „tráva" je ekvivalent tej pravej, ale o polovicu lacnejší. Podľa Výskumného centra drogovej politiky spoločnosti RAND Corporation je až tretine užívateľov jedno, či obsahuje nejaké kontaminanty. Kúpia si to, čo je lacnejšie.
Keďže proti nelegálnym distribútorom a výrobcom nikto nezakročí, ostáva len jedna možnosť – znižovať aj cenu licencovanej marihuany, hoci legálny trh mal spôsobiť pravý opak. „Dostaneme to najhoršie z oboch svetov: prosperujúci nezákonný trh a tiež dostatočne široko dostupnú drogu, ktorá poškodí milióny ťažkých užívateľov," píše Lehman. Dodáva, že to už je lepší úplný zákaz, lebo ten aspoň zvýši ceny a tým zníži dostupnosť a aj minimalizuje škodlivé užívanie drog.
V otázkach Slovenska si musíme klásť dôležitú otázku: budeme vedieť pomôcť tým, ktorí „hurá systém" nezvládnu?
Duševné ochorenia u detí a mládeže sa za posledných desať rokov zvýšili o viac ako sto percent. „Narastá nielen počet detí s duševnými poruchami, ale aj ich závažnosť. Máme veľmi veľa detí po samovražedných pokusoch, detí s depresiami, narastá počet autistických porúch. Je veľa prípadov porúch príjmu potravy – anorexie, riešime transgenderovú populáciu, množstvo sebapoškodzovania, deti liečime zo závislosti od sociálnych sietí," opisuje hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pedopsychiatriu Terézia Rosenbergerová.
Deti aj dospelých so psychiatrickými diagnózami dnes nemá kto a ani kde liečiť. Upozorňujú na to psychiatri, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím aj Liga za duševné zdravie.
Ak sa človek pozrie na to, čo dostupná marihuana spôsobila v USA, je jasné, že to všetko sa môže výrazne viac zhoršiť. Americký experiment by nás mal varovať a pred dekriminalizáciou vystríhať. Odkaz z USA znie, že najlepší je úplný zákaz a tresty.
