Preskočiť na obsah
  |  

Putinova strana nominovala do regionálnych volieb menovca Zelenského

Politická strana ruského prezidenta Vladimira Putina Jednotné Rusko nominovala v stredu do regionálnych volieb v Smolenskej oblasti muža s priezviskom Zelenskij. V stredu o tom informoval portál britskej televízie Sky News.

Vo voľbách začiatkom budúceho roka tak bude kandidovať Alexander Zelenskij, ktorý je už členom jednej mestskej rady v Smolenskej oblasti. Zhodou okolností sa otec ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského volá Olexandr.

Vidiecke stretnutie ruskej vládnucej strany s voličmi len málokedy vyvoláva celoštátnu pozornosť. Ale presne to sa v stredu stalo, komentuje situáciu Sky News. Náhodná zhoda priezvisk ukrajinského prezidenta a ruského lokálneho politika bola neprijateľná pre staršieho voliča. Preto podľa ruských médií žiadal, aby si kandidát zmenil priezvisko alebo aby ho odstránili z kandidátnej listiny.

Rozhorčený volič údajne kričal, že zhoda mien "uráža účastníkov špeciálnej vojenskej operácie (takto Rusi stále nazývajú inváziu na Ukrajine) a vlastencov".

Oblastná pobočka strany Jednotné Rusko zamietla jeho sťažnosť, pretože priezvisko nie je dôvod na stiahnutie z volieb.

"Ten muž nie je zodpovedný za svojich menovcov," vyhlásil predstaviteľ straníckej pobočky v Smolenskej oblasti.

(tasr)

  |  

Nového nemeckého veľvyslanca v Rusku privítali obvineniami z rusofóbie Berlína

Nový nemecký veľvyslanec v Rusku, Alexander Graf Lambsdorff, bol v stredu pri odovzdávaní svojich poverovacích listín na ministerstve zahraničných vecí v Moskve privítaný obvineniami z "nerozumnej rusofóbie" Nemecka. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

Po príchode bol Lambsdorff konfrontovaný s kritikou "útočného a nepriateľského charakteru" nemeckej politiky v bilaterálnych vzťahoch, uviedol Berlín.

Protiruská politika Nemecka ničí desaťročia vzájomne prospešnej spolupráce a panuje v nej "nerozumná rusofóbia", tvrdí ruská diplomacia.

Nemecko výrazne obmedzilo svoje vzťahy s Ruskom po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári minulého roka. Ruské ministerstvo zahraničných vecí novému veľvyslancovi oznámilo, že Moskva považuje nemeckú podporu Ukrajiny vrátane dodávok zbraní za nebezpečnú.

Lambsdorff preberá funkciu po Gézovi Andreasovi von Geyrovi, ktorý ju vykonával od roku 2019. Nemecká ambasáda má v Moskve aktuálne málo zamestnancov, keďže obe krajiny si v uplynulom čase recipročne vyhostili veľký počet diplomatov.

Politická situácia je mimoriadne zložitá a názory na Ukrajinu "nemôžu byť už odlišnejšie", povedal Lambsdorff pre nemeckú verejnoprávnu stanicu ZDF.

Vyjadril však nádej, že profesionálny kontakt s ruskou vládou bude napriek tomu možný. Jeho hlavnou úlohou bude "poskytovať nemeckej vláde dôkladnú analýzu ruskej politiky", dodal.

Alexander Graf Lambsdorff (56) pochádza z aristokratickej rodiny, jeho otec bol od roku 1991 prvým nemeckým veľvyslancom v Lotyšsku. Je vplyvným členom Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorú od roku 2004 ako poslanec zastupoval v Európskom parlamente a Bundestagu. V minulosti tiež pôsobil v nemeckej diplomacii.

(tasr)

  |  

Na predmestí bulharskej Sofie za bieleho dňa zastrelili vplyvného podnikateľa

Popredného bulharského podnikateľa Alexeja Petrova v stredu za bieleho dňa zastrelili na predmestí Sofie. Informovala o tom polícia, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AP.

Žena, ktorá ho sprevádzala, utrpela strelné poranenie a previezli ju do nemocnice. Petrov (61) už bol terčom najmenej dvoch pokusov o atentát.

Bývalý majster v karate a agent štátnej bezpečnosti po páde komunizmu opustil políciu a založil si úspešnú súkromnú firmu. Do roku 2002 sa stal spoločníkom vo vyše 50 ďalších spoločnostiach.
V roku 2010 ho zatkli pre vytvorenie zločineckej skupiny zapojenej do vydierania, výpalníctva, obchodovania s drogami, prania špinavých peňazí a daňových únikov. Prepustili ho na kauciu a neskôr zbavili obvinení, nasledujúci rok dokonca kandidoval v prezidentských voľbách.

V posledných rokoch viedol Petrov jednu z najväčších poisťovacích spoločnosti v krajine. Pracoval aj ako poradca šéfa Štátneho úradu pre národnú bezpečnosť a na univerzite prednášal v odbore ekonomické vedy.

V 90. rokoch 20. storočia boli vraždy verejne známych osôb v Bulharsku bežné, najnovší atentát na verejnosti spoločnosť šokoval.

Petrova sa pokúsili zavraždiť už v roku 2002 a 2015. Za druhý pokus bol odsúdený Ukrajinec Roman Logvinenko, ktorého na podmienku prepustili v máji, uviedlo Radio Bulgaria.

(tasr)

  |  

Škody pre počasie na východe Slovenska z 19. júla dosahujú vyše dva milióny eur

KOŠICE – Škody z 19. júla, keď sa časťou východného Slovenska prehnala veterná smršť a krupobitie, odhadlo päť oslovených poisťovní na dokopy viac ako dva milióny eur. Celkovo zaznamenali približne 900 poistných udalostí na majetku a vozidlách, a to hlavne v okresoch Sobrance a Michalovce. Predpokladajú, že väčšinu škôd už majitelia nahlásili.

Od júla poisťovne Allianz, Uniqa, Kooperativa, Generali a Wüstenrot zaznamenali na východe spolu asi 2 000 poistných udalostí v súvislosti s prírodnými živlami, pričom škody predstavujú približne štyri milióny eur. Okrem uvedených okresov škody zaevidovali aj v okresoch Poprad, Kežmarok, Bardejov, Prešov či v Košiciach.

„Naozaj registrujeme, že v posledných rokoch narastá počet škôd, ktoré súvisia s klimatickou zmenou. Ide najmä o dážď, povodne, víchrice a krupobitia," uviedla pre TASR hovorkyňa poisťovne Uniqa Beáta Lipšicová.

„Od začiatku júla evidujeme 1 582 poistných udalostí na privátnom majetku a vozidlách našich klientov v hodnote 2,47 milióna eur v rámci celého Slovenska. V rámci Košického a Prešovského kraja evidujeme 878 škôd v celkovej hodnote takmer 1,39 milióna eur," uviedla za Allianz Helena Kanderková s tým, že z rizika krupobitia evidujú z 19. júla celkovo 160 škôd za 419 000 eur v okrese Sobrance a 103 škôd za 417 000 eur v Michalovskom okrese.

Kooperativa poisťovňa zaznamenala na východe od minulého mesiaca viac ako 350 hlásení pre nepriaznivé počasie, pričom očakávaná výška poistného plnenia predstavuje takmer 700 000 eur. Viac ako polovica z toho je práve z 19. júla.

Generali následkom živlov v uvedený deň zaznamenala 80 nahlásených poistných udalostí z poistenia majetku a 33 poistných udalostí z havarijného poistenia. „Najčastejšie nám škody hlásili z obcí Veľké Revištia, Porostov, Blatné a Hnojné. Najväčšiu škodu v hodnote 20 000 eur nám nahlásil klient 19. júla, kedy mu krupobitie na východe Slovenska zničilo novú strechu s fotovoltikou na rodinnom dome a tiež strechu na garáži," spresnila hovorkyňa poisťovne Katarína Ondra.

Wüstenrot z tohto dňa eviduje najmä poškodenia áut. „K škodám došlo na zaparkovaných vozidlách, ale aj počas jazdy v obciach Závadská pri Sobranciach, Lúčky, Klokočovce či Fekišovce," uviedla. Poisťovne pripomínajú, že akúkoľvek škodu treba nahlásiť čo najskôr. Odporúčajú odfotiť poškodenia, ako aj každú zmenu, ktorú musia urobiť, aby zabránili ďalším škodám. Pomôcť môžu aj fotografie ešte pred poškodením.

Za najčastejšiu chybu považujú, keď klienti nemajú poistený majetok komplexne, teda poisteniu podlieha len nehnuteľnosť a nie aj domácnosti, vrátane zariadenia. Druhým problémom je podpoistenie. „Všeobecne platí, že klient by si mal optimálne raz za dva až tri roky overiť, či poistná suma uvedená v zmluve zodpovedá aktuálnym nákladom na opätovnú stavbu domu či kúpu bytu," dodala Lipšicová.

(tasr)

  |  

Zomrel generálplukovník Židko, ktorý v roku 2022 velil okupačnej armáde na Ukrajine

Ruský generálplukovník Gennadij Židko, ktorý v máji až júli 2022 velil okupačným jednotkám na Ukrajine, zomrel v Moskve vo veku 57 rokov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruské médiá, podľa ktorých generálplukovník zomrel po dlhej chorobe.

V máji 2022 Židko nahradil šéfa ruského Južného vojenského okruhu Aleksandra Dvornikova na poste veliteľa okupačnej armády na Ukrajine. Z tejto pozície ho odvolali v júli.

(sita)

  |  

Ruská sonda Luna-25 dosiahla obežnú dráhu Mesiaca. Pristáť by mala v pondelok

Ruská lunárna sonda Luna-25 v stredu úspešne dosiahla obežnú dráhu Mesiaca, oznámila ruská vesmírna agentúra Roskosmos. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Moskva minulý týždeň spustila svoju prvú lunárnu misiu za uplynulých takmer 50 rokov – posledná sa konala ešte v roku 1976. Rusko sa touto misiou snaží reštartovať a prebudovať priekopnícky vesmírny program Sovietskeho zväzu.

"Prvýkrát v modernej histórii Ruska bola o 12.03 h moskovského času na obežnú dráhu Mesiaca umiestnená automatická stanica," povedal pre AFP hovorca Roskosmosu.

Sonda bude obiehať 100 kilometrov nad povrchom Mesiaca pred plánovaným pondelkovým (21. augusta) pristátím na mesačnom južnom póle. "Všetky systémy (sondy) Luna-25 fungujú normálne a komunikácia s nimi je stabilná," dodal hovorca. Kamery nainštalované na module zachytili zábery Zeme a Mesiaca z vesmíru.

Sondu Luna-25 vážiacu približne 800 kilogramov vyniesla do vesmíru raketa Sojuz, ktorá minulý týždeň v piatok odštartovala z kozmodrómu Vostočnyj na východe Ruska.

Ruský modul má na Mesiaci zotrvať rok, jeho úlohou bude odoberať vzorky a analyzovať mesačnú pôdu, ako aj vykonávať dlhodobý vedecký výskum.

Na Mesiaci sa zatiaľ podarilo pristáť iba trom krajinám – Sovietskemu zväzu, Spojeným štátom a Číne. India a Rusko chcú byť prvými krajinami, ktorým sa podarí pristáť v oblasti málo preskúmaného južného pólu Mesiaca. Indická misia Čandraján-3 (Mesačná loď 3) odštartovala 14. júla a pokus o pristátie na Mesiaci sa očakáva okolo 23. augusta.

(tasr)