Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Najväčší slovenský centrálny príjem je pred kolapsom. Chýbajú lekári

Prevádzka najväčšieho centrálneho prijímacieho oddelenia (CPO) na Slovensku v bratislavskom Ružinove je ohrozená a riešenia napriek upozorneniam neprichádzajú. Predstavitelia Lekárskeho odborového združenie (LOZ) to uviedli na dnešnej tlačovej konferencii.

Centrálny príjem (CP), ktorý vyšetrí približne 55-tisíc pacientov ročne, je podľa LOZ pred kolapsom. Napriek snahe o riešenie problému neboli lekári, ktorí na CP pracovali, podľa LOZ vyše roka vypočutí, a preto postupne odišli. Pracovisko má tak čoraz väčší problém zabezpečiť svoj personálny chod.

Na vážny stav CPO Ružinov podľa LOZ upozorňovali 14 kmeňoví lekári už vo februári 2022 v liste riaditeľstvu nemocnice, kde formulovali viacero návrhov, ako stav zlepšiť a zabrániť odchodu lekárov. LOZ začalo situáciu intenzívne riešiť na jar 2023, na alarmujúci situáciu upozornili vedenie nemocnice a neskôr aj ministerstvo.

Situácia sa vyhrotila na prelome mája a júna 2023 a vyvolala petíciu 93 lekárov ÚNB. Napriek prísľubu však k náprave na oddelení neprišlo a neriešenie sťažností viedlo až k odchodu lekárov a vážnej personálnej kríze oddelenia CPO v Ružinove.

LOZ sa obracia na dočasne povereného ministra zdravotníctva Michala Palkoviča, aby urgentne riešil túto vážnu situáciu, pretože ide o ohrozenie zdravia a života pacientov. LOZ žiada o krátkodobé účinné opatrenia na odvrátenie krízy v CPO a taktiež žiada ministerstvo, aby v krátkom čase prestavilo dlhodobú koncepciu riešenia situácie.

Podľa LOZ na začiatku minulého roka pracovalo na CPO 18 lekárov na 19 a pol úväzku, kým dnes tam pracujú lekári na sedem a pol služby a ostatné služby sú vykrývané neatestovanými lekármi, čo je nebezpečné pre lekárov aj pacientov.

Ako protiklad upozornil LOZ na situáciu na CP v Malackách, kde rovnako riešili personálnu krízu na jar tohto roka. "Nemocnica patrí finančnej skupine Medirex, výrazne zarába na slovenskom zdravotníctve. Za minulý rok mali zisk 17 mil. eur z podnikania v slovenskom zdravotníctve z tržieb 83 mil. eur," upozornili členovia LOZ. Problém z CP v Malackách sa podľa LOZ zázračne rýchlo vyriešil a urgent v Malackách funguje ďalej.

Podľa informácií LOZ dostali lekári na CP v Malackách príplatok 500 eur za službu a 1 000 eur za službu cez víkend a sviatok, čo je podľa odborárov vysoko nadštandardná odmena. Tiež upozornilo na to, že z tejto sumy 300 eur vypláca Bratislavský samosprávny kraj a nemocnica a suma 200 eur ide z rozpočtu ministerstva zdravotníctva. Preto žiadajú ministra zdravotníctva, aby ku kríze v štátnej nemocnici pristupovalo rovnako ako tomu bolo pri súkromnom zariadení. Podľa odborárov ide o personálny tunel, keďže lekári z ÚNB tak odchádzajú do súkromných zariadení.

Vedenie Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) sa ohradzuje voči tvrdeniam LOZ, že CP v Ružinove kolabuje. „Takéto tvrdenia zbytočne spôsobujú paniku medzi pacientmi a neprospievajú ani atmosfére na pracovisku. Privítali by sme od niektorých členov LOZ, aby namiesto posielania hromadných e-mailov, v ktorých nabádajú našich lekárov, aby odmietali slúžiť na pracovisku CPO, alebo aj namiesto kladenia neadekvátnych požiadaviek na skrátenie pracovného času pre lekárov, sa spolupodieľali aj na aktivitách, ktoré sú propacientske,“ uviedla hovorkyňa UNB Eva Kliská.

Podľa UNB je prevádzka na CP v Ružinove napriek záťaži zdravotníkov plne zabezpečená. „Služby sú pokryté a všetci pacienti, ktorí na tento urgent prichádzajú, sú riadne ošetrení a je im poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť,“ poznamenala Kliská.

Ako dodala, práca na CPO v Ružinove je veľmi náročná, a preto urobili niekoľko opatrení, ktoré viedli k stabilizácii personálu. „Zaviedli sme motivačný príspevok, výkonnostnú odmenu, a tiež bol zvýšený osobný príplatok pre kmeňových zamestnancov,“ dodala s tým, že časť pacientov z okresu Senec prerozdelili medzi ostatné CP.

(sita)

Minúta  |  

Nemecko: Dôvera občanov v demokraciu výrazne klesá, ukázal prieskum

Dôvera nemeckých občanov v demokraciu podľa nového prieskumu klesá. Kým na jeseň 2021 len necelá tretina opýtaných uviedla, že majú menšiu alebo malú dôveru v demokraciu v Nemecku, toto leto s takýmto tvrdením súhlasila už viac než polovica Nemcov (54 percent). Vyplýva to zo štvrtkových výsledkov prieskumu, o ktorých TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Ešte výraznejší je pokles dôvery občanov k politickým stranám. V roku 2020 im dôverovalo 29 percent Nemcov, v roku 2021 to bolo 20 percent a aktuálne ide o dosiaľ najnižšiu úroveň deviatich percent.

Na reprezentatívnom prieskume inštitútu policy matters pre Körberovu nadáciu sa v júni a júli zúčastnilo 1113 dospelých.

Približne 90 percent z nich deklarovalo, že je pre nich dôležité žiť v štáte, kde vládne sloboda, rovnosť pred zákonom a právo na slobodu prejavu a slobodné a tajné voľby.

Zároveň sa však 71 percent respondentov domnieva, že vedúce osobnosti v politike a médiách žijú vo svojom vlastnom svete, z ktorého sa na zvyšok obyvateľstva pozerajú zhora.

Veľká väčšina Nemcov (86 percent) si tiež želá väčšiu účasť na rozhodovaní, a to na komunálnej (93 percent), krajinskej (91 percent) i spolkovej úrovni (85 percent).

Viac ako polovica opýtaných (56 percent) odpovedala kladne na otázku, či sú na riešenie problémov potrební politici, „ktorí majú väčšiu moc a vôľu presadiť sa, aby mohli rozhodovať rýchlo a dôrazne".

(tasr)

Minúta  |  

Španielsko: Premiér Sánchez zrejme zostane pri moci, v hodine dvanástej získal podporu katalánskych separatistov

Pedro Sánchez sa napriek neúspechu v nedávnych parlamentných voľbách pravdepodobne udrží vo funkcii španielskeho premiéra. Krátko pred štvrtkovým ustanovujúcim zasadnutím novozvoleného zákonodarného zboru získal podporu menších strán a hoci júlové voľby priniesli patovú situáciu, opakované hlasovanie je v tejto chvíli čoraz menej pravdepodobné.

V spomenutých voľbách zvíťazila Ľudová strana pred Sánchezovou Španielskou socialistickou robotníckou stranou. Socialisti však v ostatných týždňoch po voľbách zaznamenali pokroky v budovaní podpory medzi menšími stranami a nakoniec získali na svoju stranu i katalánskych separatistov. S podporou Kataláncov tak Sánchezova strana získala tesnú väčšinu v 350-člennom parlamente, kým konzervatívna Ľudová strana, krajne pravicová strana Vox a jedna menšia strana majú dohromady 171 hlasov.

Sánchez vyhlásil predčasné voľby po tom, čo jeho ľavicovo orientovaná koalícia prehrala v tohtoročných miestnych a regionálnych voľbách. Hlasovanie bolo ostro sledované, keďže Španielsku momentálne patrí polročné rotujúce predsedníctvo Európskej únie.

(sita)

Minúta  |  

Národný bezpečnostný úrad potvrdil, že príslušníci NAKA boli ráno na podateľni úradu

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) nebol oboznámený s procesnými úkonmi Policajného zboru. Úrad zároveň potvrdil, že príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) boli vo štvrtok ráno na podateľni NBÚ.

"Národný bezpečnostný úrad nebol oboznámený s procesnými úkonmi Policajného zboru. Môžeme iba potvrdiť, že príslušníci NAKA boli dnes ráno na podateľni úradu," uviedol pre TASR hovorca NBÚ Peter Habara.

Príslušníci NAKA mali počas zásahu vo štvrtok ráno zadržať minimálne dve osoby. Má ísť o členov bývalého tímu Oblúk z policajnej inšpekcie. Zasahovať mali aj v dome riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Michala Aláča a bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Policajti sa mali nachádzať v budove SIS aj Národného bezpečnostného úradu. Informovali o tom viaceré slovenské médiá.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarské organizácie vyzvali na zákaz dovozu ukrajinskej hydiny do Európskej únie

Maďarská poľnohospodárska komora a záujmové združenie hydinárskeho priemyslu BTT vyzvali vo štvrtok na zastavenie dovozu ukrajinskej hydiny a vajec do Európskej únie. Neobmedzené dovozy poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny ohrozujú budúcu výrobu v Únii a znepokojujúce sú aj z pohľadu bezpečnosti potravín, uviedli organizácie v spoločnom stanovisku.

Nedávne opatrenia EÚ umožnili výrazné zvýšenie dovozu z Ukrajiny, tamojší výrobcovia ale nepodliehajú prísnym európskym normám v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, upozornili organizácie.

Zatiaľ čo EÚ pôvodne obmedzila dovoz ukrajinskej hydiny na 90-tisíc ton ročne, od júna minulého roka sa do bloku podľa iniciátorov výzvy doviezlo viac ako 218-tisíc ton.

Dovoz ukrajinských vajec sa v roku 2022 v porovnaní s predchádzajúcim rokom podľa ich údajov zvýšil zhruba štvornásobne, pričom len v marci 2023 malo prísť asi 100 miliónov vajec, teda takmer toľko, ako za celý rok 2021.

Ani vojna na Ukrajine nemôže ospravedlniť, že Únia poskytuje Ukrajine výhody, prostredníctvom ktorých by sa do spoločenstva mohli dostať výrobky nespĺňajúce jej požiadavky, uvádza sa ďalej vo výzve. Liberalizácia ukrajinského dovozu zo strany európskeho spoločenstva by navyše podľa nich priniesla prospech skôr niektorým oligarchom než ukrajinskému ľudu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina chce oživiť a posilniť svoje vzťahy so štátmi v Afrike, vyhlásil Kuleba

Ukrajina sa začala systematicky usilovať o oživenie svojich vzťahov s Afrikou a o zníženie vplyvu Ruska na tomto kontinente. V rozhovore pre agentúru AFP zverejnenom vo štvrtok to uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Kuleba konštatoval, že "v Afrike začíname od nuly". Tento kontinent podľa neho „potrebuje systematickú a dlhodobú prácu" a výsledky neprídu "zo dňa na deň".

AFP pripomenula, že Kremeľ má dlhodobé partnerstvá s viacerými krajinami v Afrike, ktoré siahajú až do sovietskej éry. Odkedy sa však Moskva po rozpútaní vojny na Ukrajine dostala do izolácie, zvýšila úsilie o upevnenie väzieb na africkom kontinente.

Avizovanú snahu Kyjeva o posilnenie vzťahov s vládami v Afrike Kuleba v rozhovore pre AFP prirovnal k diplomatickej "protiofenzíve". Vysvetlil, že stratégia Ukrajiny nespočíva v nahradení Ruska, ale v oslobodení Afriky "z ruského zovretia". Ukrajina chce k tomu pristupovať s "rešpektom a na princípe vzájomnej výhodnosti".

Táto pozícia Ukrajiny je podľa Kulebu v protiklade s prístupom Ruska. Hlavným exportným artiklom Kremľa do Afriky sú žoldnieri z Vagnerovej skupiny a "propaganda". Tvrdí, že Rusko sa veľmi snaží udržať si vplyv v afrických krajinách "prostredníctvom nátlaku, podplácania a strachu".

Nasadenie žoldnierov Vagnerovej skupiny vo viacerých štátoch Afriky, vrátane Mali a Stredoafrickej republiky, malo za následok obvinenia z porušovania ľudských práv a vojnových zločinov zo strany skupín na ochranu práv a západných vlád.

Zbližovanie Ruska s Afrikou, a to aj prostredníctvom služieb poskytovaných vagnerovcami, Moskva prezentuje ako "hrádzu proti západnému imperializmu" a "neokolonializmu", poznamenal denník La Libre Belgique, keď citoval z rozhovoru AFP s Kulebom.

Na spoluzakladateľa vagnerovcov Jevgenija Prigožina — bývalého spojenca Kremľa, ktorý sa dostal do nemilosti ruského vedenia po tom, ako sa pokúsil zvrhnúť najvyššie ruské vojenské vedenie —, Západ uvalil sankcie. Reagoval nimi na deštruktívnu rolu, ktorú vagnerovci zohrávajú na africkom kontinente.

Kuleba v rozhovore odmietol aj verejne vyjadrené obavy ruského prezidenta Vladimira Putina o potravinovú bezpečnosť v Afrike a označil ich za klamstvá.

"Ľudia v Afrike vidia, že všetky Putinove rozprávky o tom, ako mu záleží na afrických krajinách, sú lži," povedal Kuleba.

Za hlavné obete rozhodnutia Moskvy odstúpiť od tzv. obilnej dohody o bezpečnej preprave obilia z ukrajinských prístavov Kuleba označil ukrajinských poľnohospodárov a ľudí v Afrike závislých od dostupnosti obilia a iných potravinárskych komodít.

"Putin rieši svoje vlastné problémy na úkor Afričanov a Ukrajincov," konštatoval Kuleba v rozhovore pre AFP.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bol Kuleba v Afrike trikrát. Delegácia hláv afrických štátov vedená juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom v júni zavítala do Kyjeva a pred presunom do Moskvy navrhla, že bude sprostredkovateľom medzi bojujúcimi stranami, čo však Ukrajina odmietla.

Ak "väčšina afrických krajín" stále prejavuje svoju "neutralitu" vo vzťahu k vojne na Ukrajine, svedčí to o tom, že v Afrike "prebieha pomalá erózia ruských pozícií", vyhlásil v rozhovore Kuleba, pričom Libériu, Keňu, Ghanu, Pobrežie Slonoviny, Mozambik, Rwandu a Rovníkovú Guineu zaradil medzi nových partnerov Kyjeva na africkom kontinente.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.