Lekári Transplantačného centra UNM sa nevenujú len transplantáciám, ale aj klinickej nefrológii a netransplantovaným pacientom. V prípade podozrenia na ochorenie vlastných obličiek (najčastejšie pri podozrení na glomerulonefritídu) u netransplantovaných pacientov je biopsia jedinou možnosťou, pomocou ktorej vedia lekári určiť presnú diagnózu a nastaviť správnu liečbu. „Biopsia je invazívny výkon, ktorý má svoje riziká, môže dôjsť ku krvácaniu, dokonca sa môže veľmi raritne skomplikovať tak, že pacient o obličku príde,“ vysvetlila primárka Ivana Dedinská. U pacientov s jednou obličkou sa z toho dôvodu biopsia spravidla neindikuje.

Možnosťou však je biopsia cez veľkú krčnú žilu (transjugulárna biopsia). „Riziko, že pacient zakrváca je pri tomto spôsobe nižšie, na druhej strane je však veľká pravdepodobnosť, že vzorka, ktorá sa pri nej odoberie, nebude reprezentatívna a patológ ju nebude vedieť vyhodnotiť,“ upozornila nefrologička Dedinská.

Lekárom Univerzitnej nemocnice Martin sa reprezentatívnu vzorku transjugulárnou formou biopsie u pacienta so solitárnou obličkou odobrať podarilo. „Pacient mal vrodené ochorenie – narodil sa len s jednou obličkou. Vyvinuli sa u neho zdravotné ťažkosti, bolo u neho podozrenie na rýchlo progresujúce autoimunitné ochorenie, pri ktorom telu vlastné bunky obličku napádali a mohla úplne zlyhať. Ochorenie mohlo napadnúť aj iné orgány, preto sme sa rozhodli biopsiu urobiť,“ priblížil prípad Karol Graňák, nefrológ z Transplantačného centra, ktorý je na tomto pracovisku zodpovedný za klinickú nefrológiu.

Odobratie vzorky transjugulárnou cestou bolo oveľa náročnejšie ako klasickou metódou biopsie. „Pri transjugulárnej biopsii je problém dostať sa cez žilový systém do žilového systému obličky. Ešte komplikovanejšie je, že vzorka sa odoberá takmer ‚naslepo'. Pri zavádzaní bioptického nástroja nie je pod röntgenom vidieť, kde bioptická ihla smeruje, tak ako pri klasickej metóde,“ vysvetlil Graňák.

V spolupráci s Martinom Vorčákom z Rádiologickej kliniky UNM sa vzorku podarilo úspešne odobrať. „Procedúra sa vykonáva pod sonografickou a skiaskopickou kontrolou zavedením zavádzača do krčnej žily, následne prechodom inštrumentácie cez srdce, cez dutú žilu do žíl obličky,“ priblížil proces zákroku Vorčák.

„Transjugulárna biopsia obličky sa štandardne vykonáva z pravej obličky. Špecifikum prípadu predstavoval stav pacienta s jedinou samostatnou ľavou obličkou, kedy je pre rozdielnu žilovú anatómiu výkon technicky náročnejší. Zákrok u pacienta prebehol bez komplikácií s úspešným odberom reprezentatívnej vzorky,“ doplnil Vorčák. Vyšetrenie patológom potvrdilo závažný typ postihnutia obličky, na základe čoho vedeli lekári pacientovi rýchlo podať správnu liečbu a ochorenie dostať pod kontrolu.

Pacientov so solitárnou obličkou podľa primárky Ivany Dedinskej nie je málo, diagnózu nemajú len ľudia s vrodenou vývojovou chybou, niektorí o obličku prišli v dôsledku tumoru či iného ochorenia. „Snažíme sa stále niekam posúvať a prinášať rôzne nové možnosti diagnostiky a liečby. Pacienti s jednou obličkou sa všeobecne v centrách ohľadne biopsie nekonzultujú, liečba im je nastavovaná prakticky naslepo a nie vždy sú liečení správne. Teraz majú u nás šancu dostať správnu liečbu,“ uzavrela Dedinská.

V Transplantačnom centre UNM tvoria pacienti s netransplantovanou obličkou až 70 percent hospitalizácií ročne. Od vzniku pracoviska spravili lekári celkovo už viac ako 90 biopsií vlastných obličiek štandardnou cestou.