Preskočiť na obsah
  |  

Táto posledná fotka Vaša Patejdla trhá srdce

SLOVENSKO – Do hudobného neba odišiel veľký talent a skromný človek. Takto o ňom hovoria všetci, ktorí ho poznali. Vašo Patejdl bude chýbať nielen svojej rodine, ale aj známym, ktorí ho poznali a milovali.

Úmrtie hudobníka Vaša Patejdla veľmi ťažko doľahlo na muzikanta a speváka Petra Nagya. Ten na svojej sociálnej sieti zverejnil spoločnú fotku, ku ktorej pridal krátky komentár. „Len pred troma týždňami sme stáli na spoločnom pódiu. Toto je posledné foto zo šatne s tebou kamarát a obdivovaný kolega. Šťastný let do krásneho nekonečna. Vašo, je mi smutno… Budeš nám veľmi chýbať," napísal spevák.

Posledná fotografia pred smrťou Vaša Patejdla so spevákom Petrom Nagyom. FOTO: FB/Peter Nagy

Už na poslednej fotografii je jasné, že Vašo bojoval s chorobou. Jeho tvár je zostarnutá a vychudnutá. I napriek tomu sa vedel usmievať a nedával najavo, že jeho zdravotný stav je vážny. Nikto však netušil, že tak skoro odíde do nebeského a hudobného raja.

Vašo Patejdl náhle zomrel vo veku 68 rokov v sobotu skoro ráno. Podľa zistení Žilinského Štandardu by sa pohreb tejto legendárnej speváckej osobnosti mal konať v piatok 25. augusta.

  |  

Pri požiari bytu na Nešporovej ulici sa zranilo viacero ľudí, jeden ťažko

KOŠICE – Pri požiari bytu na Nešporovej ulici v mestskej časti Západ v Košiciach sa zranilo niekoľko ľudí, jeden z nich ťažko. Pre TASR to potvrdil operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach s tým, že požiar v bytovom dome im nahlásili v nedeľu krátko po 17. hodine.

Požiar vypukol na štvrtom poschodí na Nešporovej ulici. „Vyhlásenie poplachu bolo v čase 17.02 h. Evakuovaných bolo 49 osôb, v prípade evakuácie bola využívaná aj výšková technika," uviedla pre TASR hovorkyňa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Košiciach Jana Matis Libová.



Na pomoc vyslali sedem posádok záchrannej zdravotnej služby (ZZS). „Záchranári na mieste ošetrili deväť osôb, ktoré utrpeli najmä popáleniny alebo sa nadýchali splodín horenia a previezli ich do nemocnice. Boli medzi nimi aj maloleté osoby," povedala pre TASR hovorkyňa Operačného strediska ZZS Alena Krčová. Podľa polície 65-ročný muž, ktorý bol v byte, kde požiar vypukol, utrpel ťažké popáleniny.


„Priamo na mieste využila jedna osoba ponuku núdzového ubytovania, na ktoré má kapacity mesto Košice. Ostatní obyvatelia, ktorých byty boli po požiari ťažšie obývateľné, možnosť núdzového ubytovania nevyužili a uchýlili sa k príbuzným alebo známym," uviedol pre TASR hovorca MČ Západ Ľubomír Ferko.

Policajti v spolupráci so zisťovateľom príčin vzniku požiarov HaZZ, psovodmi so služobnými psami špeciálne vycvičenými na vyhľadávanie akcelerátorov horenia i expertíznou skupinou hasičov Ministerstva vnútra SR mali v pondelok po úplnom odvetraní priestorov urobiť obhliadku miesta činu.

(tasr)

  |  

Aj 55 rokov po okupácii sú politici, ktorí nás chcú zatiahnuť do neslobody, hovorí Remišová

Aj 55 rokov po okupácii Československa sovietskymi vojskami existujú na Slovensku politici, ktorí nás chcú opäť zatiahnuť do sféry neslobody, priemernosti a úpadku. Skonštatovala to predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová vo svojom stanovisku.

„Smer, Republika, Hlas aj SNS majú plné ústa národných záujmov, no v skutočnosti len používajú strašenie ľudí ako prostriedok na získanie moci, rozsievajú nenávisť a udupávajú národnú hrdosť a sebavedomie Slovákov. 21. august zaviedla naša vláda ako pamätný deň práve preto, aby sme nezabudli, že slobodu a suverenitu musíme vždy brániť a bojovať za ňu,“ uviedla. Najlepšou cestou k suverenite je podľa nej úcta k vlastným dejinám, vzdelanosť a ekonomická prosperita.

Remišová zdôraznila, že okupácia Československa sovietskymi vojskami predĺžila zločinecký komunistický režim v našej krajine o ďalších dvadsať rokov. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. „Okupanti nám zobrali to najcennejšie – slobodu a základné právo rozhodovať o osude svojej vlastnej krajiny. Bol to obrovský zásah do suverenity štátu a pokorenie našej národnej hrdosti a svojbytnosti,“ poukázala Remišová. Ako ďalej prízvukovala, vpád sovietskych vojsk zničil životy ľudí a po okupácii nasledovala normalizácia, kedy sa na dôležité funkcie v štáte dostali častokrát neschopní no zločineckému režimu lojálni ľudia. Tento režim potláčal náboženskú slobodu, zatváral kňazov, rehoľné sestry, obmedzoval základné ľudské slobody a práva. Zatiaľ čo pred nástupom komunizmu sme boli jednou z najvyspelejších krajín, okupácia prehĺbila ekonomické zaostávanie krajiny, pripomína bývalá vicepremiérka.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Spolu so sovietskymi vojskami nastúpilo v Československu obdobie normalizácie. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 spolu 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.

(sita)

  |  

Pohyb na Pieninskej ceste bude do konca mesiaca obmedzený

ČERVENÝ KLÁŠTOR – Turisti v Pieninskom národnom parku (PIENAP) by mali od utorka 22. augusta počítať so zvýšenými obmedzeniami na Pieninskej ceste vrátane jej uzávery, a to v úseku od Lesníckeho potoka po most v Červenom Kláštore. Tie budú platiť až do konca mesiaca z dôvodu finalizácie rekonštrukčných prác na ceste v Prielome Dunajca, ktorá slúži ako turistický chodník. Upozornila na to návštevníkov i podnikateľov v turistickom sektore na sociálnej sieti Správa Pieninského národného parku na sociálnej sieti.

Uzávera chodníka bude trvať v uvedených dňoch podľa požiadaviek realizátora rekonštrukčných prác. „Dôvodom obmedzení je aj arogancia a častokrát urážlivé správanie mnohých turistov voči pracovníkom stavby. Ignorovanie doterajších obmedzení a absencia slušného správania niektorých turistov vedie k ohrozeniu ich vlastnej bezpečnosti, ale aj k ohrozeniu bezpečnosti ostatných návštevníkov a k celkovému zdržiavaniu rekonštrukčných prác,“ zdôvodnila správa národného parku.

Pracovníci Správy PIENAPu budú počas uzávery turistov navigovať na obchádzkovú trasu. Návštevníkom územia odporúčajú využiť turistickú trasu Červený Kláštor – Cerla – Targov – Lesnica. „Po tejto trase je rovnako možné pohybovať sa na bicykloch, avšak je vhodná len pre pokročilých cyklistov,“ informovali. Rovnako je podľa nich možné použiť štátnu cestu Červený Kláštor – Haligovce – Veľký Lipník – Lesnica.

Správa národného parku zároveň prosí aj prevádzkovateľov ubytovacích zariadení a poskytovateľov ďalších služieb v turistike, aby klientov o daných obmedzeniach na Pieninskej ceste informovali a odporúčali im alternatívne trasy. „Prosíme návštevníkov o pochopenie, ohľaduplnosť, trpezlivosť, rešpektovanie obmedzení a slušné správanie,“ apeluje správca územia.

S prácami na Pieninskej ceste spájajúcej obce Červený Kláštor, Lesnica a mesto Szczawnica spolu s poľským národným parkom, začali vlani. Ide na ne viac ako 1,9 milióna eur s DPH. Projekt s názvom „Zvýšenie atraktivity poľsko-slovenského pohraničia v Pieninách prostredníctvom modernizácie existujúcej turistickej infraštruktúry“ je financovaný z fondov Európskej únie v rámci programu Interreg Poľsko – Slovensko. Zahŕňa stavebné úpravy samotnej cesty v celkovej dĺžke 7 980 metrov, rovnako aj sanáciu 27 oporných múrov a dvoch mostov. Okrem toho pribudne deväť prístreškov a informačných tabúľ a 22 zrubových lavičiek.

(sita)

  |  

Sociálne dávky dostáva viac ľudí ako pred rokom, pribudli tisíce ich poberateľov

Počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi na Slovensku v júli medziročne stúpol o 5,7 tisíca. Kým v júli minulého roka sociálne dávky dostávalo 58,7 tisíca osôb, v júli tohto roka to už bolo 64,4 tisíca ľudí. Oproti júnu tohto roka pritom počet poberateľov týchto dávok klesol o 458. Vyplýva to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Na dávky v hmotnej núdzi bolo v júli po zohľadnení ostatných členov rodiny celkovo odkázaných 136,4 tisíca osôb, čo je 2,51 percenta z celkového počtu obyvateľov na Slovensku. V porovnaní s júnom išlo o pokles o 513 ľudí, resp. o 0,01 percentuálneho bodu.

Sociálne dávky na konci júla najviac dostávali ľudia v okresoch Revúca, Rimavská Sobota a Gelnica, najmenej v okresoch Púchov, Ilava a Nové Mesto nad Váhom. Kým v okresoch Revúca, Rimavská Sobota a Gelnica išlo o viac ako 10 percent z celkového počtu obyvateľov tohto okresu, v okresoch Púchov, Ilava a Nové Mesto nad Váhom podiel ľudí v hmotnej núdzi na celkovom počte obyvateľov nepresiahol 0,5 percenta.

(sita)

  |  

Pamätník na augustové udalosti z roku 1968 je po 20 rokoch v zlom stave

POPRAD – Pri Pamätníku obetiam okupácie na Námestí sv. Egídia v Poprade si v pondelok popoludní pripomenú augustové udalosti z roku 1968. Pietnu spomienku, ktorá sa začne o 14. hodine, organizuje každoročne Svetové združenie bývalých politických väzňov (SZBPV). Tento rok uplynulo 55 rokov od okupácie Československa.Združenie pri tejto príležitosti upozorňuje, že pamätník, ktorý ako stále jediný na Slovensku nahrádza centrálny pamätník obetiam okupácie, je po vyše 20 rokoch v havarijnom stave. „Múr na ktorom je umiestnený, sa rozpadáva a hrozí jeho poškodenie. Aj to symbolizuje postoj verejnosti k udalostiam z augusta 1968 a obdobiu tzv. normalizácie," skonštatovalo združenie s tým, že po mnohých peripetiách sa v Poprade podarilo pamätník odhaliť v roku 2002. Je na ňom meno Jozef Bonk, práve jeho totiž pri invázii vojsk Varšavskej zmluvy nešťastne zasiahla guľka a zranenie neprežil. Každoročne sa na tomto mieste stretávajú tí, ktorým nie sú ľahostajné obete vpádu alebo spomínajú na svojich blízkych.

„Každý národ by si mal pripomínať svoje obete, či už sú to obete druhej svetovej vojny, obete koncentračných táborov, stalinských gulagov alebo totalitných režimov," dodáva SZBPV. Upozorňuje tiež, že Československo bolo ešte v roku 1966 ekonomicky na úrovni Rakúska a malo všetky predpoklady stať sa opäť hospodársky vyspelým štátom, z ktorého by ľudia neutekali za hranice.
Jozef Bonk bol v najväčšom meste pod Tatrami jedinou obeťou streľby do davu ľudí, zranených však bolo ďalších 14 obyvateľov. Pred 55 rokmi pritom 19-ročný mladík vôbec nemal byť v Poprade a jeho rodina dlho neverila, že obeťou streľby je práve on.
Vojská piatich socialistických krajín v roku 1968 vstúpili na územie vtedajšieho Československa v snahe potlačiť úsilie reformných komunistov na čele s Alexandrom Dubčekom o socializmus s ľudskou tvárou. Práve vtedy sa začalo obdobie tzv. normalizácie s tvrdými straníckymi čistkami proti všetkým, ktorí podporovali tzv. Pražskú jar.

(tasr)