Preskočiť na obsah
  |  

Premiér Ódor: Kremeľ sa v auguste 1968 obával demokratizácie Československa, teraz demokratickej Ukrajiny

V auguste 1968 sa Kremeľ obával, že demokratizačný proces bude inšpiráciou pre ostatné štáty tzv. východného bloku a oslabí jeho moc. Dnes sa Rusko obáva, že slobodná a demokratická Ukrajina je niečo, čo je neprípustné, a snaží sa tento proces vojensky potlačiť. Uviedol to dnes pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave predseda vlády Ľudovít Ódor vo svojom príhovore počas pietnej spomienky na obete okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Zdôraznil, že vzhľadom na situáciu na Ukrajine nebol odkaz augusta ‘68 nikdy tak aktuálny a živý ako teraz, 55 rokov od okupácie.

„V tú osudnú stredu sa Československo zobudilo do trpkej reality. Do sveta, kde agresia vedená a nariadená Moskvou pošliapala všetky základné princípy medzinárodného práva základných práv a slobôd,“ uviedol premiér v príhovore.

Prízvukoval, že je neprípustné, aby cudzia štátna moc rozhodovala „o nás bez nás“ a aby niekoho ktokoľvek bezdôvodne napadol za účelom uzurpovania si moci. Ako ďalej pokračoval, následky invázie do Československa boli tragické a nedozerné. Nešlo podľa neho len o straty na životoch, ale aj o ďalšie následky, ktoré pociťujú mnohé rodiny dodnes.

„Rodiny boli rozdelené, strácali sa ľudia, slobodné myslenie sa muselo schovávať po pivniciach a disidentských bytoch, inteligencia a akademická obec boli systematicky decimované a nahrádzané bábkami poplatnými moci, ktoré sa neštítili profitovať z nešťastia ostatných a zneužívať národnú tragédiu na svoj osobný prospech a kariéru,“ pripomenul Ódor. Záverom dodal, že je našou povinnosťou pripomínať a vysvetľovať mladej generácii dôležitosť demokracie.

„Ak sa to stalo v minulosti Československu a teraz aj Ukrajine, kde máme garancie, že sa to nestane opäť alebo niekomu inému?“ pýtal sa premiér.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Sovietsky zväz rozmiestnil na území ČSSR svoje vojská, ktoré odišli až v roku 1991. Spolu so sovietskymi vojskami nastúpilo v Československu obdobie normalizácie. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 spolu 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.

(sita)

  |  

Pre jarmok budú v Bardejove uzavreté viaceré cesty

BARDEJOV – V Bardejove budú od utorka do pondelka (22. až 28. augusta) uzavreté viaceré cesty. Od štvrtka do nedele (24. až 27. augusta) sa tam totiž uskutoční 670. historický a 50. novodobý Bardejovský jarmok. Mesto o tom informuje na svojej webstránke. Cesty budú uzavreté od utorka 9:00 do pondelka 14:00, s výnimkou Komenského ulice, ktorá bude uzavretá do 21:00.

Úplne uzavretá bude cesta Dlhý rad, a to v úseku od križovatky ulica Mlynská – Dlhý rad do križovatky ulica Slovenská – Krátky rad – Dlhý rad. Čiastočne budú uzavreté viaceré cesty. Ich presný zoznam je zverejnený na webstránke mesta www.bardejov.sk.

Náhradná obchádzková trasa bude vyznačená dočasnými dopravnými značkami a povedie od Starej Ľubovne do Prešova zo Štefánikovej po Mikulovskú – Partizánsku – Ťačevskú na ulicu Kpt. Nálepku v Bardejove. Platí to aj v opačnom smere a opačnom slede, s prioritným využívaním obchvatu mesta Bardejov.

Zo smeru od Starej Ľubovne do Svidníka sa vodiči dostanú z ulice Štefánikovej po ulici T. Ševčenku – Nábrežnej – Kúpeľnej na Slovenskú ulicu. Platí to aj v opačnom smere a opačnom slede, s prioritným využívaním obchvatu mesta Bardejov.

„Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bardejove preto žiada vodičov, ktorí budú prechádzať mestom Bardejov, aby venovali zvýšenú pozornosť vedeniu motorových vozidiel a rešpektovali dočasné dopravné značenie," informuje radnica.

(tasr)

  |  

Blíži sa Banícky jarmok: Pripravte sa na dopravné obmedzenia aj zmeny v MHD

PRIEVIDZA – Banícky jarmok v Prievidzi si vyžiada viacero dopravných obmedzí. Mesto počas jeho konania od 7. do 10. septembra presmeruje linky mestskej hromadnej dopravy (MHD), ktoré vedú cez sídlisko Píly.

Zároveň doplní večerné a nočné spoje zdarma, ktoré zabezpečia rozvoz obyvateľov na sídliská Zapotôčky, Kopanice a Necpaly a do susediacich Bojníc. Informovala o tom hovorkyňa mesta Zuzana Krajčiová.

[link url = https://standard.sk/418396/rodinna-drama-brat-napadol-brata-ocielkou-na-brusenie-nozov]

Linka číslo 40 bude presmerovaná cez Gorazdovo nábrežie, autobusové zastávky Svätoplukova, Magura, S. Chalupku, M. R. Štefánika a kino Baník budú dočasne zrušené. Na sídlisko Píly nebudú zachádzať ani linky číslo 3, 50, 51 a 90, ale budú vedené po Bojnickej ceste. Dočasne zrušené budú i zastávky J. Kráľa a Duklianska. Linka číslo 10 bude premávať iba po autobusovú zastávku Zimný štadión a späť.
        

„Mimoriadne spoje budú premávať od 18:00 až do 1:00 v polhodinových, respektíve 20-minútových intervaloch a umožnia obyvateľom pohodlný návrat domov vďaka trase vedenej od zimného štadióna cez Zapotôčky, Necpaly, Kopanice i Staré mesto. Budú zdarma, cestujúci môžu nastupovať všetkými dvermi," upresnil referent dopravy mestského úradu Branislav Michalík.

[link url = https://standard.sk/418519/madari-mali-okupaciu-ceskoslovenska-vyuzit-na-anektovanie-casti-slovenska-navrhol-tamojsi-provladny-dennik]

Mesto Prievidza podľa neho nezabudlo ani na obyvateľov Bojníc, linky MHD a prímestskej dopravy posilní o dva mimoriadne spoje v čase o 23:15 a o polnoci vypravené od športovej haly.

(tasr)

  |  

Počas 42 rokov pomohla priniesť na svet tisíce detí

ŽILINA – Posledný pracovný deň odslúžila pôrodná sestra Helena Šubíková. Na oddelení pracovala neuveriteľných 42 rokov. Jej rukami prišli na svet desaťtisíce detí.

Žilinská nemocnica sa lúči s pôrodnou sestrou Helenkou, ktorá na žilinské oddelenie gynekológie a pôrodníctva nastúpila 9. júla 1981. Odvtedy svoj život zasvätila najkrajšej práci, a to prinášaniu nového života na svet. „Najprv síce vyštudovala gymnázium, no potom absolvovala dvojročnú nadstavbu ženská sestra v Ružomberku a tiež pomaturitné špecializačné štúdium v Bratislave sestra špecialistka," napísala nemocnica na sociálnu sieť.

Posledný deň ešte pomáhala pri pôrode svojej kolegyne Zuzky, ktorá s bábätkom prišla na spoločnú fotku.

Zdroj: Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina

  |  

Dánsko: Ukrajina bude môcť používať stíhačky F-16 len na svojom území

Ukrajina môže používať stíhačky F-16, ktoré jej dodajú Dánsko a Holandsko, len na svojom vlastnom území. Uviedol to v pondelok dánsky minister obrany Jakob Ellemann-Jensen, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

"Zbrane dodávame pod podmienkou, že budú použité na vyhnanie nepriateľa z ukrajinského územia a nie ďalej," uviedol Ellemann-Jensen podľa tlačovej agentúry Ritzau.

"Také sú podmienky, či už ide o tanky, bojové lietadlá alebo niečo iné," povedal Ellemann-Jensen.

Dánsko a Holandsko v nedeľu oznámili, že Ukrajine dodajú stíhačky F-16 americkej výroby. Prvých šesť by jej mali doručiť niekedy okolo Nového roka. Dánsko pošle Ukrajine celkovo 19 stíhačiek. Holandské letectvo ich má vo svojej výzbroji 42, no ešte nerozhodlo, či ich Kyjevu daruje všetky.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského posilnia stíhačky F-16 ukrajinskú vzdušnú obranu a pomôžu aj ukrajinskému protiútoku na oslobodenie okupovaných území.

(tasr)

  |  

Demokrati: Národ, ktorý na svoju históriu zabudne, je odkázaný ju prežiť znova

Je nevyhnutné pripomínať si historické udalosti. Národ, ktorý na svoju históriu zabudne, je odkázaný ju prežiť znova. Pri príležitosti 55. výročia okupácie vtedajšieho Československa vojskami Varšavskej zmluvy to vyhlásil predseda mimoparlamentnej strany Demokrati Eduard Heger.

"Nikdy nezabudnime na časy, keď sa nám po uliciach premávali tanky a z korby auta na nás mierili vojaci so samopalmi. Vážme si, že Slovensko je dnes súčasťou medzinárodného spoločenstva, ktoré garantuje našu slobodu a bezpečnosť," zdôraznil Heger.

Strana pripomína, že aj v 21. storočí je vidieť, že žiť slobodu, demokraciu a mier nie je samozrejmosť. Útoky na tieto hodnoty zažíva napríklad Ukrajina, objavujú sa však aj medzi politickými predstaviteľmi na Slovensku. Aj v súčasnosti existujú politické sily, ktoré chcú Slovensko mentálne vrátiť pred rok 1968. Strana dôrazne odmieta návrat normalizačných dôb.

Podľa podpredsedu strany Jaroslava Naďa sa význam udalosti z augusta 1968 stáva obeťou prekrúcania a prispôsobovania politickým záujmom. "Niektorí, najmä z extrémistického spektra, sa snažia presvedčiť, že okupant bol spojenec a že tí ozajstní, dnešní spojenci, sú okupanti. Je to však naopak, a preto o tom budeme hovoriť," podotkol Naď.

Podľa strany netreba zabúdať na to, že komunistický režim vzal Slovensku možnosť byť súčasťou vyspelej Európy oveľa skôr. Ľuďom zobral nielen slobodu voliť, ale slobodu rozhodnúť sa, ako prežijú svoj život. Pripomína, že komunistický režim bol zločinecký režim, a to nielen preto, lebo o tom rozhodol súd.

(tasr)