Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinská armáda získava kontrolu nad Robotyne. Videá ukazujú, ako vojaci evakuujú civilistov

Príslušníci 47. brigády ukrajinskej armády vstúpili do oslobodenej obce Robotyne v Záporožskej oblasti na juhu krajiny. Na komunikačnej platforme Telegram to uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

„Vojaci zo 47. brigády, ktorí vstúpili do obce Robotyne, organizujú evakuáciu civilistov v obrnených vozidlách Bradley,“ oznámila Maľarová. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany ďalej povedala, že ruskí vojaci reagujú nepretržitým bombardovaním s použitím delostrelectva. Ukrajinci podľa jej slov pokračujú v plánovaných bojových akciách a ničia Rusov.

"Naši vojaci v Robotyne," uviedol veliteľ ukrajinských južných síl generál Oleksandr Tarnavskyj na sociálnej sieti Telegram pod fotografiu vojaka v tanku.

Na dobytie obce upozornili aj viacerí vojenskí blogeri. Nemecký reportér Julian Röpcke v utorok na sociálnej sieti uviedol, že "celá dedina je už pod ukrajinskou kontrolou".

Množia sa tiež audiovizuálne záznamy zachytávajúce civilistov evakuovaných ukrajinskými jednotkami.

Robotyne leží asi desať kilometrov južne od mesta Orechov (Orichiv) v Záporožskej oblasti, ktoré sa nachádza na frontovej línii. Zároveň obec leží aj na ceste k mestu Tokmak. Dobytie Tokmaku by pomohlo ukrajinským snahám v postupe k Azovskému moru.

(sita, sak, tasr)

  |  

Horskí záchranári pomáhali zablúdenému hubárovi

BUDIŠ – V dopoludňajších hodinách bola Horská záchranná služba (HZS) požiadaná o pomoc pre 73-ročného hubára, ktorý zablúdil v katastri obce Budiš.

HZS o tom informovala na sociálnej sieti.

Muž poskytol pri komunikácii so záchranármi HZS súradnice svojej polohy a sám zostupoval po zvážnici k zaparkovanému motorovému vozidlu. Keďže bol vyčerpaný a následne sa stratil zo signálu mobilného operátora a nebolo možné ho spätne kontaktovať, oproti mu išli záchranári HZS oblastného strediska Veľká Fatra.

Muž zišiel v ich sprievode k služobnému terénnemu vozidlu HZS a transportovali ho k automobilu, ktorým pokračoval ďalej samostatne.

  |  

Po doživotnom zákaze šoférovať nafúkal vodič cez štyri promile

VEĽKÁ LOMNICA – Po doživotnom zákaze viesť motorové vozidlá nafúkal vodič z Veľkej Lomnice v okrese Kežmarok viac ako štyri promile. Informovala o tom krajská policajná hovorkyňa z Prešova Jana Ligdayová s tým, že 62-ročný muž už čelí obvineniu. Policajná hliadka ho zadržala v pondelok popoludní po tom, ako sa na Jilemnického ulici vo Veľkej Lomnici zrazil s iným autom.

„Muž počas jazdy prešiel do protismeru a narazil do druhého auta. Policajná hliadka po príchode na miesto podrobila oboch vodičov kontrole, okrem iného aj dychovej skúške. V prípade 62-ročného vodiča bol výsledok šokujúci, presiahol hodnotu 4,1 promile," priblížila hovorkyňa. Hliadka následne zistila, že tomuto mužovi už v roku 2019 okresný súd uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na doživotie, a to za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

„Nenapraviteľný vodič skončil v cele policajného zaistenia. Pri dopravnej nehode vznikla škoda na motorových vozidlách vo výške 900 eur. Prípad vyšetruje Okresný dopravný inšpektorát v Kežmarku," dodala Ligdayová s tým, že muž bol obvinený z trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a marenia výkonu úradného rozhodnutia.

(tasr)

  |  

Slovensko v rámci indexu prosperity obsadilo nelichotivé miesto

Slovensko v indexe prosperity obsadilo 23. miesto z 27 krajín Európskej únie. Ako rebríček okomentovala analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová, patríme skôr k tým horším krajinám EÚ. V porovnaní s Českom sme na tom horšie, Česká republika skončila na 14. mieste. Od roku 2009 sa naše dobiehanie EÚ podľa analytičky zastavilo, resp. spomalilo.

Pracovná sila medzi rokmi 2010 a 2030 klesne v Českej republike podľa odhadov o 7 percent, na Slovensku o 10 percent. Rovnosť príjmov v rámci kategórie spoločnosť je podľa Valachyovej na Slovensku jedna z najvyšších. Absolútne však zlyhávame v indexe demokracie a indexe ľudského rozvoja. V porovnaní s ostatnými krajinami sme teda chudobná krajina.

V rámci kategórie domácnosti sme sa ocitli na predposlednom mieste. Česká republika na ôsmom mieste. V rámci dostupnosti bývania nevychádzame podľa analytičky dobre, úspory domácností tiež na tom nie sú pozitívne. Z indexu zároveň vyplynulo, že žijeme kratšie a nie úplne v zdraví. Ľudia v západných krajinách žijú oveľa dlhšie. Ide skôr o obraz bohatstva, bohatstvo krajiny totiž vplýva aj na zdravie obyvateľstva.

V kategórii vzdelávanie sa Slovensko ocitlo na 24. mieste, Česká republika na desiatom. Aj toto hodnotenie je pre Slovensko podľa Valachyovej jedno z tých smutnejších. Absolútnym lídrom tohto rebríčka je Švédsko, ktoré obsadilo prvú priečku v rámci 27 krajín EÚ. A celkovo sa na prvých priečkach ocitli severské krajiny. V rámci udržateľnosti sa Česká republika ocitla na poslednom mieste, Slovensko na osemnástom.

Ak sa chce Slovensko pohnúť vpred, je potrebné podľa analytičky zvýšiť výdavky na vzdelávanie a na výskum a vývoj. To je podľa nej cesta, ako sa pohnúť ďalej v rámci indexu prosperity.

(sita)

  |  

Ruský mesačný program bude pokračovať aj po havárii sondy Luna-25

Rusko napriek nedávnej havárii sondy Luna-25 plánuje pokračovať vo svojom lunárnom programe, uviedol v pondelok šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Jurij Borisov. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

"Mesačný program by sa v žiadnom prípade nemal prerušiť - to by bolo to najhoršie rozhodnutie," povedal Borisov pre ruskú štátnu televíziu. Prvá ruská lunárna sonda za takmer 50 rokov sa počas uplynulého víkendu zrútila na povrch Mesiaca.

Borisov vysvetlil, že sa nepodarilo včas vypnúť motor, ktorý mal korigovať polohu sondy na obežnej dráhe Mesiaca pre pristátie plánované na pondelok. Namiesto plánovaných 84 sekúnd pracoval 127 sekúnd.

"K nehode došlo, pretože motor pracoval 43 zbytočných sekúnd. Z tohto dôvodu sa zariadenie presunulo na otvorenú obežnú dráhu Mesiaca a potom sa zrútilo na povrch tohto satelitu Zeme," povedal Borisov. Odborná komisia prešetrí príčiny poruchy. Pozemná kontrola stratila kontakt so sondou v sobotu.

Borisov vyjadril nádej, že ďalšie plánované lunárne misie budú úspešné. Práce na nich by sa mali urýchliť, tvrdí. Aj napriek neúspechu misie Luna-25 získalo Rusko z najnovšieho letu na Mesiac dôležité poznatky.

Luna-25 bola súčasťou ruského lunárneho programu, ktorý predpokladá vybudovanie vlastnej vesmírnej stanice na Mesiaci do roku 2040.

Roskosmos už oznámil ďalšie bezpilotné misie Luna-26 do roku 2027, Luna-27 do roku 2028 a Luna-28 do roku 2030. V stredu chce Rusko vypustiť kozmickú nákladnú loď Progress na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).

(tasr)

  |  

Plus 7 dní sa pýta, či bude Vladimír Palko kandidovať na prezidenta

Bývalý minister vnútra a pravidelný komentátor Štandardu poskytol rozhovor týždenníku Plus 7 dní, reč bola o Ukrajine, Hamranovi či Ficovi, aj úvahách o kandidatúre na prezidenta a hlavnej úlohe, ktorú by mal budúci slovenský prezident splniť.

Rozhovor s Vladimírom Palkom vyšiel najskôr v tlačenom vydaní, v uplynulých dňoch ho v dlhšej podobe publikoval portál týždenníka Plus 7 dní v dvoch častiach.

„Vraví sa, že by ste sa na budúci rok mohli uchádzať o kreslo prezidenta,“ pýta sa Palka Lívia Černická. „Niet dymu bez ohňa, nejaké zrnko pravdy na tom je. Píšem pre denník Štandard a v poslednom čase sa mi stávalo, že ma čitatelia začali vyzývať, aby som kandidoval za prezidenta. Ne­urobil som však žiadne zásadné rozhodnutie,“ odpovedá jej Vladimír Palko.

Na podotázku, doplní: „Ani som to neodmietol, to je pravda.“ Na otázku, či ho neláka návrat do politiky, povie: „Politika to je taká pani, ktorá sa vás nepýta, či budete alebo nebudete v politike. Keď chce, tak vás vsaje, a ak chce, tak vás vypľuje. To nezávisí odo mňa.“

Palko tiež hovorí, že sa „zmenila skladba politiky po personálnej stránke, pribúdajú exotickí ľudia.“ Tento problém opisuje ako príchod politikov, ktorí „rozmaznávajú voličov (...) a sú schopní sľúbiť čokoľvek. Politický priestor sa často zahlcuje nezmyslami, niekedy nechutnosťami a politici sa čoraz viac snažia voličov určitým spôsobom zabávať. Je to taký špecifický úpadkový typ marketingu. Nejde o serióznu politiku. Ide o upútanie voliča, získanie hlasov. A vládnutie, to už nejako bude. Veľa sa o tom dopredu nepremýšľa.“

Keď sa redaktorka týždenníka Vladimíra Palka spýtala, či pod tým myslí nejaké vízie a vizionárstvo, ten to odmietol:  „Viete, možno ani nejaké veľké vízie potrebné nie sú. Nám chýbajú v politike také veci, ktoré sú ešte nevyhnutnejšie ako nejaké vizionárstvo.“ A dodal: „Niekedy taká základná schopnosť zvýšiť dôstojnosť našej krajiny. Prežívam teraz dosť emotívne časy okolo vojny. A vidím, že politici – nielen slovenskí, ale aj európski, v podstate nie sú schopní pomenovať veci pravdivo. Máme tu situáciu, keď je problematické, ak chcete pomenovať korene tejto vojny. Kto sa na to odváži, tak je obviňovaný, že je proruský, prokremeľský a tak ďalej. Politici nie sú schopní hovoriť slobodne niečo iné ako hovoria súčasné mocenské centrá v našom priestore, to znamená Washington, Brusel,“ hovorí.

Práve s odkazom na vojnu na Ukrajine sformuluje Vladimír Palko v závere rozhovoru zásadnú požiadavku smerom k budúcemu prezidentovi:

„Pred dvadsiatimi rokmi, keď bolo Slovensko vtiahnuté do iného konfliktu, som si všimol taký paradox. Do Iraku sme išli aj my, neskôr sa ukázalo, že dôvody, pre ktoré sa tam išlo, boli nezmyselné. Ale bolo to ďaleko. Netrápilo nás to. Teraz je konflikt bližšie, trošku nás to znepokojuje, ale berieme to, akoby sa nič nedialo. No ten konflikt stále eskaluje. Pred rokom nebolo mysliteľné, aby na Ukrajinu išli americké stíhačky alebo kazetová munícia. A teraz sa to deje. Rusi rozmiestnili jadrové zbrane v Bielorusku a vyšla správa, že aj Poliaci si pýtajú jadrové zbrane. Preto sa pýtam, kde sa to skončí? Moje presvedčenie je, že ak by hrozilo, že sa staneme účastníkmi otvorenej vojny, tak sa tu musia nájsť politici, ktorí povedia otvorene: Nie. Musia sa nájsť politici, ktorí ochránia Slovensko, lebo v takom prípade treba konať jednoznačne,“ povedal na záver.

Lívia Černická sa spýtala: „Mala by slovenská hlava štátu vôbec takú silu, aby si ju niekto vypočul?“ Palko jej odpovedal: „Je nevyhnutné, aby toto začali slovenskí politici hovoriť. Keď to dokáže povedať Viktor Orbán a chorvátsky prezident, bulharský prezident, tak prečo nie aj slovenský?

Súčasná prezidentka Čaputová tento prístup nepestuje, novinárka sa preto spýta, či „je to slabosť osoby prezidenta alebo neskúsenosť, nevzdelanosť?“  Palko: „To sa týka samej slovenskej politiky. Politik je určený na zápas a niekedy treba zápasiť s presilou. A niekedy treba aj padnúť. Ale veď nás nevešajú! Nanajvýš to niekoho vyhodí mimo politickej scény.“

Rozhovor sa týkal aj jeho hodnotenia situácie v policajnom zbore, zvlášť kriticky zhodnotil správanie polície, ktorá sa podľa neho „stala politickým hráčom“. Palko sa vyjadril aj o stíhaní Roberta Fica, prístupe k paragrafu 363 a kritike generálnej prokuratúry, respektíve k správaniu politikov ako Roman Mikulec a Ivan Šimko a ich zodpovednosti za stav policajného zboru.

Celý rozhovor si možno prečítať tu a tu. (fed)