Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zrekonštruovali časť meštianskeho domu na Hlavnom námestí v Kežmarku

KEŽMAROK – V Kežmarku v lete ukončili ďalšiu časť rekonštrukcie budovy meštianskeho domu v pamiatkovej rezervácii na Hlavnom námestí 25. Ide o budovu v súvislej zástavbe už prestavaných pôvodných meštianskych domov a je zapísaná v zozname nehnuteľných pamiatok.

Primátor Kežmarku Ján Ferenčák pred časom uviedol, že z poskytnutej dotácie Prešovského samosprávneho kraja (PSK) a z vlastných zdrojov mesta sa obnovilo poschodie, podkrovie a čiastočne prízemie s pivnicou. Súčasťou projektu je aj dvorná fasáda s pavlačou.

V Prešove sa zrazila motorka s autom

Mohlo by Vás zaujímať V Prešove sa zrazila motorka s autom

Z údajov zverejnených na mestskej stránke vyplýva, že v meštianskom dome vzniknú po rekonštrukcii na poschodí a v podkroví nájomné byty. Existujúcu konštrukciu krovu po obnove zosilnili a doplnili a vyrezala sa tam časť pôvodných prvkov, aby sa priestor dal optimálne využiť. Ešte v roku 2013 konštrukciu posilnili a položili novú plechovú strechu aj s podstrešnou fóliou. Neskôr chce mesto v obnove pamiatky pokračovať.

Klobúk dole pred Spartakom Trnava

Mohlo by Vás zaujímať Klobúk dole pred Spartakom Trnava


PSK podporil zo svojho rozpočtu obnovu pamiatky sumou 70 000 eur. „Išlo o účelovú dotáciu, ktorá bola rozhodnutím Zastupiteľstva PSK pridelená 17 obciam i mestám v kraji, a to na verejnoprospešné a predovšetkým investičné aktivity v celkovej výške 700 000 eur," uviedla pre TASR hovorkyňa PSK Daša Jeleňová. V žiadosti o poskytnutie dotácie mesta podľa nej zohľadnili záujem o rozvoj územia najmä v oblasti cestovného ruchu a spoločenskú hodnotu rekonštruovaného objektu.

Hrozivý nález. V lese našli zakopané telo

Mohlo by Vás zaujímať Hrozivý nález. V lese našli zakopané telo


Budova sa nachádza v pamiatkovej rezervácii v súvislej zástavbe už prestavaných pôvodných meštianskych domov. Objekt je zapísaný v zozname nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Vedúca popradského pracoviska Krajského pamiatkového úradu Prešov Iveta Bujnová pre TASR priblížila, že stavba má množstvo zachovaných historických konštrukcií a architektonických prvkov, predovšetkým z obdobia renesancie a klasicizmu.

Po doživotnom zákaze šoférovať nafúkal vodič cez štyri promile

Mohlo by Vás zaujímať Po doživotnom zákaze šoférovať nafúkal vodič cez štyri promile

„Zaujme najmä mimoriadne dekoratívna novobaroková hlavná fasáda z obdobia 2. polovice 19. storočia," zdôraznila Bujnová s tým, že renesančný dom zo 17. storočia vznikol prestavbou staršej obytnej stavby. Budova prešla viacerými zmenami a pre jej súčasný výraz bola rozhodujúca prestavba v 2. polovici 19. storočia, z ktorej pochádza aj stvárnenie hlavnej fasády.

Skejtpark v Starej Ľubovni dokončujú, stavbu ešte čaká kolaudácia

Mohlo by Vás zaujímať Skejtpark v Starej Ľubovni dokončujú, stavbu ešte čaká kolaudácia

„Podľa daňového operátu z roku 1928 bola vlastníčkou domu v tomto období Etel Markovits. V prednej časti prízemia bola obchodná prevádzka, na poschodí a vo dvorovom krídle s pavlačou boli byty," dodala Bujnová. Pri plánovanom zámere mesta a následnej obnove bolo podľa nej nevyhnutné zachovať všetky historické stavebné konštrukcie, základnú historickú stavebnú dispozíciu, historické detaily a prvky s uplatnením tradičných stavebných materiálov a technologických postupov.

(tasr, foto: FB Mesto Kežmarok)

Minúta  |  

Nový hraný dokument prinesie príbeh košického chrámu

KOŠICE – Košické televízne štúdio RTVS počas týchto prázdninových dní nakrúcalo nový hraný dokument s názvom Katedrála zázrakov. Dokument divákom odhalí zrodenie košickej Katedrály – najväčšieho chrámu na Slovensku – cez zabudnutý príbeh relikvie Svätej krvi. Tá bola po stáročia nosným duchovným pilierom Košičanov i pútnikov z celej strednej Európy.

Jednou z hraných sekvencií je scéna zázraku. Ten sa udial v polovici 14. storočia v starom farskom kostolíku. Na jeho mieste dnes stojí veľkolepá Katedrála sv. Alžbety. Scéna divákovi priblíži dobu, v ktorej sa zázrak Svätej krvi stal i udalosť, ktorá následne odštartovala zrod katedrály.

Obnova kaštieľa v Jelšave nebude v auguste ukončená, zo stavby odišiel dodávateľ

Mohlo by Vás zaujímať Obnova kaštieľa v Jelšave nebude v auguste ukončená, zo stavby odišiel dodávateľ

Dokumentárny film, ktorý vzniká pod režisérskou taktovkou Silvie Košťovej, bude odvysielaný v novembri na obrazovkách RTVS. Za hlavnú kameru sa postavil Viktor Herrgott, zvuk Marián Pizner, strih Ján Haraksim a historické i duchovné fakty a udalosti odborne konzultuje cirkevný historik prof. Peter Zubko.

Klobúk dole pred Spartakom Trnava

Mohlo by Vás zaujímať Klobúk dole pred Spartakom Trnava

Mesto Košice je partnerom projektu. „Sme radi, že sme mohli byť súčinní pri potrebných povoleniach, zaujatí priestranstva a technicky zabezpečiť nakrúcanie. Ďakujeme aj občianskemu združeniu Život na Hradovej – Castellum Cassovia, ktoré sa výraznou mierou podieľalo na natáčaní dokumentu. Bolo nielen základom komparzu, ale na nakrúcanie zapožičalo množstvo artefaktov, ktoré boli pre dokument nevyhnutné,“ uvádza mesto vo svojom statuse na sociálnej sieti.

(zdroj a foto: FB Mesto Košice)

Minúta  |  

Hlas-SD: Jednou z priorít je vytvorenie podmienok pre mladých, aby zostali študovať a neskôr i pracovať na Slovensku

Strana Hlas - sociálna demokracia (Hlas-SD) považuje za jednu zo svojich priorít vytvorenie podmienok pre mladých ľudí, aby zostali študovať a neskôr i pracovať na Slovensku, prípadne aby sa sem chceli zo zahraničia vrátiť. Mladí ľudia z prostredia Hlasu prichádzajú s myšlienkou takzvaného „vysokoškolského duálu“, čiže intenzívneho prepojenia vysokých škôl s reálnou praxou. Na tlačovej besede to uviedol predseda strany Hlas - SD Peter Pellegrini.

Vysoké školy by sa podľa neho nemali sústrediť len na počet študentov, ale na kvalitu a vychovávanie ľudí, ktorí budú bezprostredne po skončení vysokej školy pripravení začať pracovať. Poznamenal, že na niektoré profesie máme veľkú prekvalifikovanosť a mnoho vysokoškolákov pracuje na stredoškolských pozíciách. Výrazne podľa predsedu Hlasu treba podporiť podnikové štipendiá, malo by ísť nielen o lepšie uplatnenie absolventa na trhu, ale i o záväzok pre študenta, aby odpracoval určitý čas vo firme, ktorá mu štipendium zaplatí. Súčasný systém, ktorý umožňuje firmám takéto štipendiá prideľovať, je podľa Pellegriniho nedostatočný a nefunkčný, a potrebuje zjednodušiť. Pellegrini tiež uviedol, že štipendium by malo byť paušálnou dávkou, bez daní či odvodov. Dodal, že uvažovať by sa malo i o odmene pre podnikateľov, ktorí sa do štipendijného programu zapoja, napríklad v podobe daňových úľav.

Príčiny migrácie vysokoškolákov predseda Hlasu vníma najmä v zanedbanej infraštruktúre slovenských vysokých škôl, považuje za potrebné dobudovať a zmodernizovať ju. Ďalšiu príčinu odchodu mladých vníma v perspektíve ich uplatnenia sa na Slovensku. „Súhlasím aj s tým, že aj politická a spoločenská situácia na Slovensku je jedným z dôvodov, prečo mladý človek hovorí, že sa nevráti naspäť, pretože sa mu nechce prísť do takej rozvrátenej spoločnosti, alebo do takej napätej spoločnosti, alebo nekultúrnej v niektorých oblastiach. Ale to už je úloha nás politikov a pevne verím, že po 30. septembri sa situácia na Slovensku upokojí, a aj spoločenská a politická situácia nebude dôvodom na to, aby sa ľudia odmietali vrátiť domov, alebo aby to bolo výrazným dôvodom odchodov do zahraničia,“ uviedol Pellegrini. Považuje za potrebné motivovať študentov ostať na vysokých školách a po štúdiu ostať aj pracovať na Slovensku. Preto je podľa Pellegriniho potrebné čo najväčšmi prepojiť vysoké školstvo s reálnou praxou a firmami.

Predseda Hlasu pripomenul, že každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí, pričom na Slovensko sa podľa odhadov vracia približne polovica z nich. Tak podľa Pellegriniho dochádza k odlivu mozgov, čiže vysokokvalifikovanej pracovnej sily. Ako uviedol, najžiadanejšími študentskými destináciami sú Česká republika, Maďarsko a Spojené kráľovstvo, ale čoraz viac aj Holandsko a Dánsko. Dodal, že asi 70 percent všetkých slovenských vysokoškolákov sa nachádza v Česku. Šéf Hlasu tiež upozornil, že odliv mozgov súvisí i so starnutím populácie. „V dôsledku aj starnutia, aj odlivu ľudí do zahraničia bude Slovenská republika vystavená vážnemu problému, pretože podľa Európskej komisie príde Slovensko do roku 2070 až o 30 percent všetkej pracovnej sily,“ vraví Pellegrini. S týmto hrozivým číslom podľa neho treba niečo robiť. Odliv vzdelaných ľudí podľa neho poškodzuje slovenský ekonomický rast a konkurencieschopnosť. Doplnil, že je to nielen odchod ľudí, ale aj kapitálu, a vzhľadom na náklady na základné a stredoškolské vzdelanie je to tiež finančná strata pre Slovensko.

(tasr)

Minúta  |  

Rezort obrany: Neutralita Slovenska by bola hazardom, znamenala by aj viac peňazí na obranu

Neutralita Slovenska by bola hazardom s bezpečnosťou. Znamenala by aj obrovské navyšovanie financií na obranu. Ministerstvo obrany (MO) SR na to upozornilo v reakcii na niektorých verejných aktérov volajúcich po neutralite SR a vystúpení z NATO. Podotklo, že neutralita ako možnosť pre Slovensko neexistuje.

„Takýto scenár by bol priamym ohrozením nášho bezpečia a potenciálne aj hrozbou pre existenciu nášho štátu," skonštatovalo MO SR na sociálnej sieti. Ako argumentovalo, Severoatlantická aliancia je najväčšou, najsilnejšou a najúspešnejšou obrannou alianciou na svete a spolu s Ozbrojenými silami SR je hlavným garantom bezpečnosti.

Členstvo v NATO podľa ministerstva dáva istotu, že si na Slovensko netrúfne zaútočiť potenciálny agresor. „Rusko si dovolilo napadnúť Ukrajinu, lebo bola neutrálna a priamo ju nechránil aliančný dáždnik," poznamenalo MO SR. Pripomenulo aj udalosti z roku 1968.

Rezort upozorňuje aj na obrovské navýšenie financií na obranu, ktoré by neutralita priniesla. Ako načrtol, napríklad neutrálne Švajčiarsko investuje do obrany približne 6 miliárd eur, kým Slovensko v roku 2023 vynakladá na obranu 2,45 miliardy eur. „Miliardy eur, ktoré by sme v prípade neutrality museli navyše investovať do našej obrany, by tak chýbali v iných dôležitých rezortoch, ako sú zdravotníctvo či školstvo," vysvetlil rezort.

Líder Republiky Milan Uhrík v televíznej relácii potvrdil, že hnutie chce v najbližších štyroch rokoch zorganizovať referendum o vystúpení z NATO. Strana Hlas-SD po tomto výroku reagovala, že nikdy nepôjde do žiadnej volebnej koalície s Republikou. Smer-SD zdôraznil potrebu zachovať zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska a zotrvať v organizáciách, ako sú NATO a EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Belgicko je ďalšou krajinou, ktorá poskytne výcvik ukrajinským bojovým pilotom na stíhačky F-16

Belgicko v pondelok potvrdilo, že začalo prípravy na výcvik ukrajinských bojových pilotov pre stíhačky F-16 americkej výroby. Informuje o tom spravodajca TASR.

Podľa tlačovej agentúry Belga federálna ministerka obrany Ludivine Dedonderová túto možnosť pripustila už koncom mája tohto roku.

"Ministerstvo obrany odobrilo ich výcvik. Prípravy prebiehajú," uviedla v pondelok tlačová služba belgickej armády pre francúzsky denník Le Soir. Dátum začiatku výcviku však zatiaľ nebol spresnený.

Belgicko sa tak zaraďuje k ďalším krajinám EÚ a NATO, ktoré podporia Ukrajinu buď dodávkami stíhačiek F-16 alebo výcvikom pilotov pre tieto lietadlá.

Spojené štáty koncom minulého týždňa (18.8) súhlasili s tým, aby Ukrajina získala stíhačky F-16, ktoré sa vyrábajú v USA. Následne, v nedeľu (19.8), Holandsko a Dánsko potvrdili ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, že Kyjevu dodajú stíhačky F-16. Grécko v pondelok ponúklo Ukrajine výcvik jej pilotov pre stíhačky F-16 a rovnaký postoj má aj Belgicko.

Belgicko sa tak stane súčasťou takzvanej "koalície F-16". Tvorí ju jedenásť členských štátov NATO, ktoré prisľúbili, že Ukrajina bude mať moderné stíhačky, aby jej armáda v krátkej budúcnosti mohla lepšie čeliť ruskej invázii. Belgická vláda však zatiaľ neplánuje dodať Ukrajine svoje lietadlá F-16, ponúka len výcvik ukrajinských pilotov.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko chce zvýšiť výrobu leteckých dronov pre armádu i civilné využitie

Rusko chce zvýšiť výrobu bezpilotných lietadiel pre potreby armády i civilné využitie, uviedol pre ruské médiá námestník ruského ministra priemyslu Vasilij Špak. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Špak oznámil, že Rusko potrebuje na civilné využitie 30-tisíc dronov a v súčasnosti ich vyrába približne 6-tisíc ročne. Dodal, že v spojitosti s vojenským využitím sú požiadavky oveľa vyššie.

Výrobná kapacita by sa mala podľa Špaka do roku 2024 zvýšiť na 18-tisíc dronov ročne a v roku 2030 by mala dosiahnuť 30-tisíc kusov. Zahŕňa to všetky typy bezpilotných lietadiel či vrtuľníkov vrátane tzv. multikoptér s viacerými rotormi. Budú mať využitie v poľnohospodárstve, výstavbe či v doprave v neprístupných oblastiach.

Rusko na svoje letecké útoky na Ukrajine využíva tzv. kamikadze drony iránskej výroby, ktoré sa po zásahu cieľa zničia. Medzičasom ich začalo aj samo vyrábať a svoje bojové drony vyvíja aj Ukrajina.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.