Preskočiť na obsah
  |  

EÚ chystá 50-milardový balík finančnej pomoci pre Kyjev, oznámil predseda Európskej rady

Predseda Európskej rady Charles Michel v stredu oznámil, že Európska únia pripravuje ďalší balík finančnej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 50 miliárd eur, z ktorého sa bude čerpať niekoľko rokov. Povedal to vo vopred nahratom videozázname odvysielanom na zasadnutí Krymskej platformy, ktoré sa konalo v Kyjeve. TASR o tom informuje na základe správy televízie Sky News.

Michel tiež povedal, že EÚ stojí za Ukrajinou v jej boji za slobodu a bude jej pomáhať pri obnove.

"Odkedy Rusko napadlo vašu krajinu, zažili ste už takmer 550 dní smrti a ničenia, pričom Krym je (Ruskom) využívaný ako strategický odrazový mostík na jeho brutálne útoky," povedal Michel vo svojom príhovore adresovanom ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a ukrajinskému ľudu.

"Rusko zdokonaľuje svoje nástroje teroru a prenasledovania, ktoré počas dlhých deviatich rokov uplatňovalo na Kryme, a teraz pácha zverstvá v mestách i dedinách po celej Ukrajine, pričom mnohé z nich sa rovnajú vojnovým zločinom," dodal.

Michel uviedol, že EÚ bude naďalej žiadať, aby sa Rusko za svoje činy zodpovedalo a Ukrajinu bude ďalej podporovať vo forme sankcií, munície a humanitárnej pomoci.

Na záver prejavu povedal, že nejde o to, či Ukrajina vstúpi do EÚ, ale kedy sa tak stane. "Môžete sa spoľahnúť na moju osobnú podporu, môžete sa spoľahnúť na EÚ. Budeme po vašom boku stáť tak dlho, ako bude potrebné," prisľúbil Michel.

(tasr)

  |  

Duda: Nelegálna okupácia Krymu je globálnym problémom

Poľský prezident Adrzej Duda ocenil v stredu medzinárodné spoločenstvo za to, že pochopilo závažnosť nelegálnej okupácie Krymského polostrova a všetkých ostatných oblastí, ktoré Rusko obsadilo na Ukrajine. Informovala o tom agentúra PAP.

"Naša dnešná schôdzka je dôkazom toho, že medzinárodné spoločenstvo pochopilo dôsledky nelegálnej okupácie Krymského polostrova a všetkých ďalších území Ruskom pre celý svet," uviedol Duda vo videopríhovore na konferencii tzv. Krymskej platformy, ktorá sa konala v Kyjeve.

Okupácia Krymu je podľa poľského prezidenta zlovestným znamením pre svet, ktoré sa môže stať skutočnosťou, keď sa nerešpektujú medzinárodné právo, ľudské práva a Charty OSN.

Varšava stojí pri Ukrajine od nelegálnej anexie Krymu v roku 2014. "Udalosti z marca a apríla 2014 boli pre nás signálom o skutočných plánoch Ruska s Ukrajinou, teda anexie jej územia a likvidácie jej štátnosti, kultúry a jazyka," povedal Duda.

Ako dodal, nik by sa v súčasnosti nemal domnievať, že okupácia Krymu je len regionálnym problémom. "Toto je globálny problém. Ak ho nevyriešime spoločne, de facto to bude znamenať, že začneme akceptovať novú architektúru medzinárodnej bezpečnosti a nový svetový poriadok založený na práve použiť silu," podotkol poľský prezident.

Ukončenie okupácie Krymského polostrova a obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny sú podľa neho nevyhnutnými podmienkami pre stabilitu regiónu i globálnu bezpečnosť.

"(Ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi nemôžeme dovoliť, aby na Ukrajine dosiahol svoje ciele," povedal Duda s tým, že treba urobiť všetko pre to, aby sa Krym opäť stal súčasťou Ukrajiny.

"Moskva musí vrátiť všetky územia, ktoré okupuje, a za svoje činy musí niesť zodpovednosť," uzavrel poľský prezident.

(tasr)

  |  

Exprezidenta Brazílie Bolsonara hospitalizovali. Má podstúpiť bežné vyšetrenia

Brazílskeho exprezidenta Jaira Bolsonara hospitalizovali v stredu v súkromnej nemocnici v Sao Paule. Absolvovať má "bežné vyšetrenia" súvisiace so zdravotnými problémami, ktoré ho trápia od vtedy, ako ho v roku 2018 pobodali nožom počas predvolebnej kampane. Médiá o hospitalizácii informoval Bolsonarov právny zástupca, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

"Cieľom je posúdiť jeho klinický stav, hlavne jeho tráviaci systém, črevný trakt, zrasty, brušnú prietrž a reflux," uviedol Bolsonarov právnik Fabio Wajngarten na platforme X, predtým známej ako Twitter. Nemocnica Vila Nova Star, v ktorej sa exprezident liečil už v minulosti, dosiaľ bližšie podrobnosti neposkytla.

Bolsonaro (68) bol brazílskym prezidentom v rokoch 2019-2022. Početné zdravotné problémy má odvtedy, čo ho v roku 2018 - počas predvolebnej kampane - pobodali do brucha. Útočníka vyhlásil súd za duševne chorého a nariadil jeho umiestnenie do psychiatrického ústavu.

Bolsonaro bezprostredne po útoku absolvoval štyri operácie. Odvtedy bol viackrát hospitalizovaný, a to pre rôzne problémy zapríčinené pobodaním vrátane nepriechodných čriev či závažného chronického čkania.

Brazílskeho exprezidenta, ktorého pre jeho názory prirovnávajú k americkému exprezidentovi Donaldovi Trumpovi, vystriedal v januári na poste hlavy štátu ľavičiar Luiz Inácio Lula da Silva. Bolsonaro v súčasnosti čelí v Brazílii mnohým vyšetrovaniam súvisiacim s podozreniami z korupcie či zneužitia svojej moci. V júni dostal súdny zákaz uchádzať sa nasledovných osem rokov o volenú politickú funkciu, a to pre nepreukázané tvrdenia o rozsiahlych podvodoch v brazílskom volebnom systéme, pripomína AFP.

Najnovšie čelí - spolu so svojou manželkou Michelle -obvineniam z toho, že sa snažili nelegálne si ponechať a predávať drahé dary, ktoré dostal Bolsonaro počas svojho funkčného obdobia. Patria k nim aj luxusné hodinky, súprava šperkov od švajčiarskej spoločnosti Chopard a ďalšie drahé predmety.

(tasr)

  |  

Rusko zablahoželalo Indii k úspešnému pristátiu sondy na Mesiaci

Ruská vesmírna agentúra Roskosmos v stredu zablahoželala Indii k úspešnému pristátiu modulu indickej vesmírnej sondy Čandraján-3 (Mesačná loď 3) na Mesiaci. Informovala o tom agentúra AFP.

„Roskosmos blahoželá indickým kolegom k úspešnému pristátiu Čandrajánu-3," uviedol Roskosmos vo vyhlásení zverejnenom štyri dni po tom, čo ruská lunárna sonda Luna-25 narazila do povrchu Mesiaca.

Podľa Roskosmosu je „skúmanie Mesiaca dôležité pre celé ľudstvo" a v budúcnosti sa môže stať „platformou pre hlbšie preniknutie do vesmíru".

India sa v stredu po Sovietskom zväze, Spojených štátoch a Číne stala štvrtou krajinou, ktorej sa podarilo pristáť na Mesiaci. Zároveň je historicky prvou krajinou, ktorej modul mäkko pristál v oblasti málo preskúmaného mesačného južného pólu.

Sonda Čandraján-3 s orbitálnym modulom, pristávacím modulom Vikram a lunárnym roverom Pragján odštartovala 14. júla z vesmírneho strediska na ostrove Šríharikóta v Bengálskom zálive.

(tasr)

  |  

Kysuckí policajti zachránili mladíkovi život

KRÁSNO NAD KYSUCOU – Policajti z Krásna nad Kysucou zachránili to najcennejšie – život.

Hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Krásno nad Kysucou po dôkladnom pátraní našla dezorientovaného 21-ročného muža v lesnom poraste.

Policajti Darina Poništová a Jozef Žák mužovi okamžite skontrolovali základné životné funkcie, zviezli ho do prístupného terénu a odovzdali posádke Rýchlej zdravotnej pomoci do lekárskej starostlivosti.

„Pre citlivosť tohto prípadu nie je možné uviesť viac informácií," dodala polícia na sociálnej sieti.

  |  

V Nórsku za prvých šesť mesiacov tohto roka zaistili rekordné množstvo kokaínu

Nórske úrady zaistili počas prvých šiestich mesiacov tohto roka vyše 1 700 kilogramov kokaínu. Informuje o tom tamojšia polícia, podľa ktorej ide o rekordné množstvo, píše agentúra DPA.

Z oficiálnych údajov vyplýva, že počas prvého polroka 2023 zaistili v Nórsku 1 753 kilogramov kokaínu vrátane troch prípadov skonfiškovania rekordných 803, 712 a 150 kilogramov. Na porovnanie, za rovnaké obdobie počas minulého roka zaistili celkovo 85 kilogramov tejto drogy.

V dvoch rekordných prípadoch zhabania kokaínu v Nórsku sa táto látka nachádzala v ovocných debnách v sklade v hlavnom meste Oslo. V jednom prípade sa kokaín podarilo odhaliť na základe tipu z Nemecka. Tento prípad podľa DPA úzko súvisel s veľkým množstvom približne 1 200 kilogramov kokaínu, ktoré našli v debnách na banány vo veľkoobchode s ovocím v nemeckom Brandenbursku krátko predtým.

Nórski vyšetrovatelia uviedli, že mimoriadne veľké množstvá kokaínu zaistili aj v iných európskych štátoch.

Tento trend podľa DPA pokračuje aj v druhej polovici tohto roka, keď colníci v holandskom Rotterdame v júli zhabali približne 8-tisíc kilogramov kokaínu. V Česku sa v auguste podarilo nájsť 646 kilogramov, ktoré sa nachádzali v zásielke bio banánov.

(tasr)