Preskočiť na obsah
  |  

Prigožin bol na palube havarovaného lietadla, potvrdil ruský letecký úrad

Ruský letecký úrad Rosaviacia v noci na štvrtok informoval, že podľa údajov leteckej spoločnosti sa šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin nachádzal na palube lietadla, ktoré sa v stredu zrútilo v Tverskej oblasti. Úrady už predtým oznámili, že nehodu nikto neprežil. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP a televízie Sky News.

"Podľa aerolínií boli na palube lietadla Embraer-135 nasledujúci pasažieri:... Prigožin, Jevgenij," napísala Rosaviacia v aplikácii Telegram. Okrem šéfa vagnerovcov sa na zozname pasažierov nachádzali aj Dmitrij Utkin, Valerij Čekalov, Sergej Propustin, Jevgenij Makarjan, Nikolaj Matusejev a Aleksander Totmin, ako aj traja členovia posádky.

Lietadlo, ktoré malo patriť Prigožinovi, smerovalo z Moskvy do Petrohradu, kde majú sídlo jeho firmy. Telegramový kanál Grey Zone blízky vagnerovcom v stredu uviedol, že stroj bol cielene zostrelený protivzdušnou obranou nad Tverskou oblasťou. Na zozname pasažierov sa nachádzalo aj Prigožinovo meno; kanál však najprv spochybnil, či je skutočne mŕtvy.

V rovnakom čase sa totiž vo vzduchu mali nachádzať dve lietadlá vagnerovcov. Druhé lietadlo sa podľa Grey Zone otočilo a pristálo na letisku Ostafjevo južne od Moskvy, pričom nebolo bezprostredne jasné, na palube ktorého stroja sa vodca vagnerovcov nachádzal.

Spravodajská stanica BBC informovala, že podľa miestnych záchranných zložiek sa na mieste zrútenia lietadla našlo všetkých desať tiel a pátracie práce tak boli ukončené.

(tasr)

  |  

Rakúsko: Najvyšší súd zamietol všetky žaloby v kauze šírenia covidu v Ischgli

Rakúsky najvyšší súd zamietol všetkých 130 žalôb jednotlivcov, ako aj hromadnú žalobu na spolkovú krajinu Tirolsko za údajné nezabezpečenie ochrany dovolenkárov pred koronavírusom v známom lyžiarskom stredisku Ischgl v roku 2020. Potvrdila to v stredu hovorkyňa zmieneného súdu, informovala agentúry DPA odvolávajúca sa na rakúske médiá.

Rakúske stredisko Ischgl v Tirolsku sa stalo v marci 2020, na začiatku prvej vlny pandémie, ohniskom nákazy koronavírusom SARS CoV-2. Infikovali sa tam tisíce turistov a koronavírus sa tak rozšíril po Rakúsku aj do viacerých európskych krajín. Prvé prípady infekcie sa zistili už začiatkom marca 2020, stredisko však uzavreli až 13. marca.

Tamojšie úrady tvrdia, že vzhľadom na to, čo bolo v tom čase o nákaze známe, konali zodpovedne. Žalobcovia ich však vinili zo zlyhania pri varovaní pred nebezpečenstvom vírusu.

Rakúsky najvyšší súd sa v júni priklonil na stranu súdu nižšej inštancie a rozhodol, že tirolské úrady nemôžu byť zodpovedné za škody, o akých hovorili nakazení dovolenkári.

(tasr)

  |  

Podľa maďarskej prezidentky sa ruská agresia skončí až oslobodením Krymu

Maďarská prezidenta Katalin Nováková uznáva pozíciu Ukrajiny, že vojna, ktorú rozpútalo Rusko, sa skončí až oslobodením Krymu. Vyjadrila sa takto v stredu na samite Krymskej platformy, ktorá je medzinárodným konzultačným a koordinačným formátom usilujúcim sa o návrat polostrova pod kontrolu Ukrajiny. Krymská platforme vznikla v roku 2021. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Musíme jasne stáť na strane Ukrajiny a odsúdiť nevyprovokovanú agresiu zo strany Ruskej federácie ... Suverenita a teritoriálna integrita Ukrajiny nie je spochybňovaná," uviedla maďarská prezidentka.

Litovský prezident Gitanas Nausėda tiež zdôraznil, že ruská agresia proti Ukrajine sa začala na Kryme a samozrejme Krym bude miestom, kde sa skončí.

(sita)

  |  

EÚ chystá 50-milardový balík finančnej pomoci pre Kyjev, oznámil predseda Európskej rady

Predseda Európskej rady Charles Michel v stredu oznámil, že Európska únia pripravuje ďalší balík finančnej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 50 miliárd eur, z ktorého sa bude čerpať niekoľko rokov. Povedal to vo vopred nahratom videozázname odvysielanom na zasadnutí Krymskej platformy, ktoré sa konalo v Kyjeve. TASR o tom informuje na základe správy televízie Sky News.

Michel tiež povedal, že EÚ stojí za Ukrajinou v jej boji za slobodu a bude jej pomáhať pri obnove.

"Odkedy Rusko napadlo vašu krajinu, zažili ste už takmer 550 dní smrti a ničenia, pričom Krym je (Ruskom) využívaný ako strategický odrazový mostík na jeho brutálne útoky," povedal Michel vo svojom príhovore adresovanom ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a ukrajinskému ľudu.

"Rusko zdokonaľuje svoje nástroje teroru a prenasledovania, ktoré počas dlhých deviatich rokov uplatňovalo na Kryme, a teraz pácha zverstvá v mestách i dedinách po celej Ukrajine, pričom mnohé z nich sa rovnajú vojnovým zločinom," dodal.

Michel uviedol, že EÚ bude naďalej žiadať, aby sa Rusko za svoje činy zodpovedalo a Ukrajinu bude ďalej podporovať vo forme sankcií, munície a humanitárnej pomoci.

Na záver prejavu povedal, že nejde o to, či Ukrajina vstúpi do EÚ, ale kedy sa tak stane. "Môžete sa spoľahnúť na moju osobnú podporu, môžete sa spoľahnúť na EÚ. Budeme po vašom boku stáť tak dlho, ako bude potrebné," prisľúbil Michel.

(tasr)

  |  

Duda: Nelegálna okupácia Krymu je globálnym problémom

Poľský prezident Adrzej Duda ocenil v stredu medzinárodné spoločenstvo za to, že pochopilo závažnosť nelegálnej okupácie Krymského polostrova a všetkých ostatných oblastí, ktoré Rusko obsadilo na Ukrajine. Informovala o tom agentúra PAP.

"Naša dnešná schôdzka je dôkazom toho, že medzinárodné spoločenstvo pochopilo dôsledky nelegálnej okupácie Krymského polostrova a všetkých ďalších území Ruskom pre celý svet," uviedol Duda vo videopríhovore na konferencii tzv. Krymskej platformy, ktorá sa konala v Kyjeve.

Okupácia Krymu je podľa poľského prezidenta zlovestným znamením pre svet, ktoré sa môže stať skutočnosťou, keď sa nerešpektujú medzinárodné právo, ľudské práva a Charty OSN.

Varšava stojí pri Ukrajine od nelegálnej anexie Krymu v roku 2014. "Udalosti z marca a apríla 2014 boli pre nás signálom o skutočných plánoch Ruska s Ukrajinou, teda anexie jej územia a likvidácie jej štátnosti, kultúry a jazyka," povedal Duda.

Ako dodal, nik by sa v súčasnosti nemal domnievať, že okupácia Krymu je len regionálnym problémom. "Toto je globálny problém. Ak ho nevyriešime spoločne, de facto to bude znamenať, že začneme akceptovať novú architektúru medzinárodnej bezpečnosti a nový svetový poriadok založený na práve použiť silu," podotkol poľský prezident.

Ukončenie okupácie Krymského polostrova a obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny sú podľa neho nevyhnutnými podmienkami pre stabilitu regiónu i globálnu bezpečnosť.

"(Ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi nemôžeme dovoliť, aby na Ukrajine dosiahol svoje ciele," povedal Duda s tým, že treba urobiť všetko pre to, aby sa Krym opäť stal súčasťou Ukrajiny.

"Moskva musí vrátiť všetky územia, ktoré okupuje, a za svoje činy musí niesť zodpovednosť," uzavrel poľský prezident.

(tasr)

  |  

Exprezidenta Brazílie Bolsonara hospitalizovali. Má podstúpiť bežné vyšetrenia

Brazílskeho exprezidenta Jaira Bolsonara hospitalizovali v stredu v súkromnej nemocnici v Sao Paule. Absolvovať má "bežné vyšetrenia" súvisiace so zdravotnými problémami, ktoré ho trápia od vtedy, ako ho v roku 2018 pobodali nožom počas predvolebnej kampane. Médiá o hospitalizácii informoval Bolsonarov právny zástupca, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

"Cieľom je posúdiť jeho klinický stav, hlavne jeho tráviaci systém, črevný trakt, zrasty, brušnú prietrž a reflux," uviedol Bolsonarov právnik Fabio Wajngarten na platforme X, predtým známej ako Twitter. Nemocnica Vila Nova Star, v ktorej sa exprezident liečil už v minulosti, dosiaľ bližšie podrobnosti neposkytla.

Bolsonaro (68) bol brazílskym prezidentom v rokoch 2019-2022. Početné zdravotné problémy má odvtedy, čo ho v roku 2018 - počas predvolebnej kampane - pobodali do brucha. Útočníka vyhlásil súd za duševne chorého a nariadil jeho umiestnenie do psychiatrického ústavu.

Bolsonaro bezprostredne po útoku absolvoval štyri operácie. Odvtedy bol viackrát hospitalizovaný, a to pre rôzne problémy zapríčinené pobodaním vrátane nepriechodných čriev či závažného chronického čkania.

Brazílskeho exprezidenta, ktorého pre jeho názory prirovnávajú k americkému exprezidentovi Donaldovi Trumpovi, vystriedal v januári na poste hlavy štátu ľavičiar Luiz Inácio Lula da Silva. Bolsonaro v súčasnosti čelí v Brazílii mnohým vyšetrovaniam súvisiacim s podozreniami z korupcie či zneužitia svojej moci. V júni dostal súdny zákaz uchádzať sa nasledovných osem rokov o volenú politickú funkciu, a to pre nepreukázané tvrdenia o rozsiahlych podvodoch v brazílskom volebnom systéme, pripomína AFP.

Najnovšie čelí - spolu so svojou manželkou Michelle -obvineniam z toho, že sa snažili nelegálne si ponechať a predávať drahé dary, ktoré dostal Bolsonaro počas svojho funkčného obdobia. Patria k nim aj luxusné hodinky, súprava šperkov od švajčiarskej spoločnosti Chopard a ďalšie drahé predmety.

(tasr)