Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruského aktivistu odsúdili na 8 rokov za šírenie "dezinformácií" o ruskej armáde

Ruského opozičného blogera a aktivistu Maxima Kaca odsúdili vo štvrtok v neprítomnosti na osem rokov väzenia za šírenie údajných "dezinformácií" o ruskej armáde. Maxim Kac po vlaňajšej ruskej invázii na Ukrajinu odišiel do exilu. Na svojom youtubovom kanáli však naďalej kriticky informuje o tomto konflikte a jeho príspevky aktuálne odoberá viac než 1,5 milióna užívateľov.

Aktivista figuruje na ruskom zozname hľadaných osôb aj v registri tzv. zahraničných agentov, a to so zdôvodnením, že jeho "protiruské" aktivity údajne financuje Ukrajina.

Proces s Kacom prebehol v neprítomnosti pred moskovským súdom. Napokon ho uznali za vinného z toho, že pod zámienkou poskytovania dôveryhodného spravodajstva verejne šíril "dezinformácie" o ruskej armáde, za čo mu hrozilo až desať rokov väzenia.

Obžaloba sa podľa správ ruských štátnych médií konkrétne týkala videa z apríla 2022, v ktorom vraj Kac obvinil ruskú armádu z útokov a zločinoch voči civilistom na Ukrajine.

Rusko po vlaňajšej totálnej invázii na Ukrajinu spustilo bezprecedentné represie voči kritikom vlády. Na väzenské tresty alebo pokuty boli odsúdené už desiatky ľudí, ktorí sa kriticky vyjadrili k ruskej agresii na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Nehodu Prigožinovho lietadla spôsobila úmyselná explózia, tvrdia americké spravodajské služby

Letecké nešťastie, v súvislosti s ktorým sa predpokladá, že pripravilo o život šéfa žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, bolo podľa amerických a západných predstaviteľov spôsobené úmyselnou explóziou. Takéto je predbežné hodnotenie amerických spravodajských služieb. Viaceré správy pritom predtým naznačovali zostrelenie lietadla.

Nemenovaný predstaviteľ, ktorý nebol oprávnený komentovať prípad a hovoril pod podmienkou anonymity, uviedol, že výbuch by bol v súlade s „dlhou históriou ruského prezidenta Vladimira Putina v snahe umlčať svojich kritikov“. Predstavitelia neposkytli žiadne podrobnosti o tom, čo spôsobilo výbuch, o ktorom sa predpokladá, že zabil Prigožina a niekoľkých jeho spolupracovníkov.

Lietadlo s desiatimi ľuďmi na palube, pravdepodobne vrátane Prigožina, havarovalo v stredu v Tverskej oblasti severne od Moskvy. Nikto nehodu neprežil. Incident sa stal pár mesiacov po tom, čo Prigožin viedol krátku vzburu voči ruskému vojenskému veleniu.

(tasr)

Minúta  |  

Pád Prigožinovho lietadla mohol spôsobiť výbuch na palube, píše americký denník

Stredajší pád ruského lietadla, v ktorom zrejme cestoval a zahynul vodca ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, mohol zapríčiniť výbuch na jeho palube. Uviedli to nemenovaní americkí aj západní predstavitelia na základe predbežných informácií tajných služieb, informuje denník New York Times (NYT).

Existujú však aj iné teórie, pričom k definitívnemu záveru podľa citovaných zdrojov tajné služby ešte nedospeli. Explózia je však údajne ich hlavnou teóriou príčiny, ktorá spôsobila zrútenie lietadla medzi Moskvou a Petrohradom. Samotný výbuch pritom mohla zapríčiniť bomba či iné zariadenie umiestnené v lietadle. Podľa citovaných predstaviteľov sa však v tejto súvislosti skúmajú aj iné možnosti, ako napríklad riedené palivo.

Podobnú teóriu priniesol aj denník The Wall Street Journal, ktorý napísal, že pád lietadla mohla spôsobiť bomba na palube lietadla alebo iná sabotáž. Agentúra AP taktiež - odvolávajúc sa na nemenovaných amerických aj západných predstaviteľov - informovala, že podľa predbežného hodnotenia informácií amerických tajných služieb zapríčinil haváriu lietadla úmyselný výbuch.

Agentúra Reuters už skôr priniesla inú hypotézu. Pod podmienkou zachovania anonymity citovala dvoch iných amerických predstaviteľov oboznámených so situáciou, ktorý tvrdili, že lietadlo pravdepodobne zostrelila raketa zem-vzduch odpálená z územia Ruska. Taktiež pritom upozorňovali na to, že tieto informácie sú predbežné a preverujú sa. Reuters neskôr taktiež informovala aj o ďalších teóriách pádu lietadla. Citovala aj tretieho amerického predstaviteľa, ktorý uviedol, že možných verzií je viac a k nijakému definitívnemu záveru sa zatiaľ nedospelo.

(tasr)

Minúta  |  

Nórsko daruje Kyjevu stíhačky F-16

Nórsky premiér Jonas Gahr Störe vo štvrtok potvrdil medializované informácie, že jeho krajina daruje Kyjevu stíhačky F-16. Nórsko sa tak po Holandsku a Dánsku stane treťou krajinou, ktorá Kyjevu tieto stíhačky dodá.

"Plánujeme darovať Ukrajine nórske stíhačky F-16 a v pravý čas poskytneme ďalšie podrobnosti o tomto dare, ich počte aj časovom harmonograme dodania," uviedol Störe.

Störe bol vo štvrtok na neohlásenej návšteve Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ešte pred oznámením o darovaní stíhačiek ohlásil ďalšiu pomoc Ukrajine. Tá zahŕňa protilietadlové rakety a odmínovacie zariadenia, ako aj zariadenia na opravu kritickej elektrickej infraštruktúry.

Podľa nórskej tlačovej agentúry NTB, ktorá so Störem hovorila počas jeho návštevy, Nórsko poskytne Ukrajine päť až desať stíhačiek F-16.

Nórsko má celkovo na predaj 57 stíhačiek F-16, z ktorých už 32 predalo Rumunsku. Na predaji ďalších 12 sa dohodlo s americkou skupinou Draken International, ešte jej ich však nedodalo. NTB s odvolaním na vyjadrenie Störeho napísala, že táto transakcia bola medzičasom zrušená.

Dánsko a Holandsko v nedeľu oznámili, že Ukrajine dodajú stíhačky F-16. Dánsko pošle Ukrajine 19 stíhačiek, pričom prvých šesť by malo dodať okolo Nového roka. Holandsko má týchto lietadiel 42, podľa Zelenského ich Kyjevu dodá všetky. Samotný Haag to však dosiaľ nepotvrdil.

(tasr)

Minúta  |  

Putin prvýkrát od havárie lietadla prehovoril: Prigožin urobil vážne chyby

Šéf Kremľa Vladimir Putin sa vo štvrtok podvečer prvýkrát vyjadril k správam o údajnej smrti vodcu vagnerovcov Jevgenija Prigožina. Vyslovil pritom sústrasť rodinám obetí pádu lietadla, v ktorom sa údajne viezol aj Prigožin, ale smrť šéfa vagnerovcov zatiaľ nepotvrdil.

"Predovšetkým chcem vysloviť slová úprimnej sústrasti rodinám všetkých obetí (pádu lietadla)," povedal Putin na stretnutí s Denisom Pušilinom, vodcom proruských separatistov v čiastočne okupovanej východoukrajinskej Doneckej oblasti. Záznam zo stretnutia zverejnili ruské médiá.

Putin označil pád lietadla, v ktorom sa údajne viezol aj Prigožin za leteckú nehodu a tragédiu. Prvotné informácie naznačujú, že sa v lietadle skutočne viezli zamestnanci Vagnerovej skupiny, teda ľudia, ktorí podľa neho významne prispeli k boju proti "neonacistom" na Ukrajine. "Pamätáme si to, vieme to a nezabudneme na to," povedal Putin podľa spravodajského servera BBC.

Samotného Prigožina v tejto spojitosti opísal ako "talentovaného podnikateľa", s ktorým sa pozná od 90. rokov. V zjavnej narážke na júnovú vzburu žoldnierov Putin na adresu Prigožina povedal: "Bol to človek so zložitým osudom, ktorý sa v živote dopustil vážnych chýb, ale zároveň sa snažil dosiahnuť potrebné výsledky - pre seba aj v čase, keď som ho o to požiadal, pre spoločnú vec, ako napríklad v týchto posledných mesiacoch."

Putin súčasne prisľúbil, že ruské úrady okolnosti pádu lietadla vyšetria, čo si však podľa neho vyžiada určitý čas. Televízia Sky News zdôraznila, že Putin sa k správa o údajnej Prigožinovej smrti vyjadril až po približne 24 hodinách.

(est, tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Čaputová má nedôveru ako Uhrík. Matovičovi neverí skoro 80 percent ľudí

Najdôveryhodnejšou slovenskou političkou je prezidentka Zuzana Čaputová. Dôveruje jej 42 percent opýtaných, nedôveruje 49 percent. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N realizovaného 10. až 14. augusta na vzorke 1 003 respondentov.

Premiér Ľudovít Ódor si vyslúžil druhé miesto s dôverou 33 percent respondentov a nedôverou 39 percent. Predsedovi Smeru-SD Robertovi Ficovi dôveruje 32 percent ľudí a nedôveruje 58 percent. Predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini má dôveru 32 percent opýtaných a nedôveruje mu 58 percent.

Bývalému ministrovi zahraničných vecí Ivanovi Korčokovi dôveruje 28 percent respondentov a nedôveruje 41 percent. Nasleduje predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár s dôverou 25 percent a nedôverou 65 percent, líder Republiky Milan Uhrík s dôverou 23 percent a nedôverou 49 percent a predseda SNS Andrej Danko s dôverou 22 percent a nedôverou 62 percent opýtaných.

Predsedovi Demokratov Eduardovi Hegerovi verí 21 percent občanov a nedôveruje 65 percent. Predsedovi Progresívneho Slovenska Michalovi Šimečkovi dôveruje 19 percent opýtaných a nedôveruje 45 percent. Predseda SaS Richard Sulík vzbudzuje dôveru u 19 percent respondentov a nedôveru u 70 percent.

Predseda KDH Milan Majerský získal dôveru 17 percent opýtaných, nedôveruje mu 37 percent. Nasleduje líder OĽANO a priatelia Igor Matovič s dôverou 14 percent respondentov a nedôverou 78 percent.

Ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová si vyslúžila 13-percentnú dôveru a 32-percentnú nedôveru. Nasleduje minister zdravotníctva Michal Palkovič s dôverou 12 percent a nedôverou 27 percent opýtaných. Minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský získal dôveru sedem percent a nedôveru 27 percent respondentov. Lídrovi Aliancie Krisztiánovi Forróovi dôveruje šesť percent opýtaných, nedôveruje 32 percent.

Najviac respondentov nepoznalo Wlachovského (44 percent) a Forróa (41 percent). Palkoviča nepoznalo 35 percent opýtaných, Dubovcovú 31 percent. Nasledoval Majerský (21), Šimečka (17), Ódor, Uhrík a Korčok (zhodne po 11), Danko a Heger (zhodne po 4). Zvyšných politikov nepoznali tri alebo menej percent opýtaných.        

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.