Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko útočí na civilistov cielene a niekedy cieli aj na záchranárov, uviedla veľvyslankyňa OSN

Organizácia Spojených národov (OSN) kritizovala vo štvrtok cielené útoky na civilistov, ku ktorým dochádza v konflikte na Ukrajine, informuje TASR podľa agentúry DPA.

"Počas uplynulých týždňov pri útokoch zahynuli aj desiatky civilistov," uviedla na pôde Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) v New Yorku veľvyslankyňa OSN pre politické záležitosti Rosemary DiCarlová.

"V niektorých prípadoch sekvenčné alebo zdvojené údery zabili a zranili nielen civilných obyvateľov, ale aj záchranárov, ktorí sa ponáhľali im pomôcť," dodala.

"Tieto ohavné útoky voči civilistom a civilnej infraštruktúre sú vo výraznom rozpore s medzinárodným humanitárnym právom. Sú neprijateľné a musia byť ostro odsúdené," upozornila ďalej DiCarlová.

Tzv. "zdvojené" útoky sú vojnovou taktikou zameranou na zabitie civilistov i záchranárov, ktorí prídu na pomoc obetiam na miesto prvého útoku, spresňuje DPA. Z tohto dôvodu sa cieľ, ktorý už bol raz zasiahnutý - napríklad budova - stáva terčom útoku aj druhýkrát.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý šéf Trumpovej kancelárie sa vydal úradom v Atlante

Úradom v meste Atlanta v štáte Georgia sa vo štvrtok vydal Mark Meadows, bývalý šéf kancelárie exprezidenta USA Donalda Trumpa. Urobil tak v súvislosti s obvineniami z pokusu o zvrátenie výsledkov prezidentských volieb v tomto americkom štáte.

Meadows sa prihlásil v okresnej väznici v Atlante len niekoľko hodín predtým, ako tam má z rovnakého dôvodu príde aj samotný Trump. Výška kaucie bola v prípade Meadowsa stanovená na stotisíc dolárov, u Trumpa na dvestotisíc.

Trumpa začiatkom minulého týždňa v Georgii obžalovali z vydierania a celého radu volebných podvodov. Došlo k tomu po rozsiahlom vyšetrovaní jeho snáh zvrátiť volebnú porážku v tomto štáte. Obžalovaných bolo aj ďalších 18 ľudí vrátane Meadowsa a Trumpovho bývalého osobného právnika Rudyho Giulianiho, ktorý sa prihlásil v atlantskej väznici už v stredu.

Úradom sa dobrovoľne vydala už asi polovica obžalovaných, ktorým následne odobrali odtlačky prstov a zhotovili fotografie pre potreby polície. Všetci obžalovaní v tomto prípade sa musia prihlásiť vo väznici v Atlante najneskôr do piatkového poludnia miestneho času.

Jeden z nich, právnik Kenneth Chesebro, podal žiadosť o zrýchlený proces. V takom prípade by sa súd so všetkými 19 obžalovanými musel začať najneskôr 3. novembra. Niektorí obvinení sa však usilujú postúpiť svoje prípady na federálny súd alebo chcú, aby sa ich prípady prerokúvali osobitne.

Samotný Trump, ktorý sa opäť chystá kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2024, predtým označil obvinenia z volebných podvodov za falošné a politicky motivované. Avizoval však, že napriek tomu vo štvrtok príde do Atlanty, kde ho zatkne "radikálna ľavicová okresná prokurátorka Fani Willisová".

(tasr)

Minúta  |  

Ruského aktivistu odsúdili na 8 rokov za šírenie "dezinformácií" o ruskej armáde

Ruského opozičného blogera a aktivistu Maxima Kaca odsúdili vo štvrtok v neprítomnosti na osem rokov väzenia za šírenie údajných "dezinformácií" o ruskej armáde. Maxim Kac po vlaňajšej ruskej invázii na Ukrajinu odišiel do exilu. Na svojom youtubovom kanáli však naďalej kriticky informuje o tomto konflikte a jeho príspevky aktuálne odoberá viac než 1,5 milióna užívateľov.

Aktivista figuruje na ruskom zozname hľadaných osôb aj v registri tzv. zahraničných agentov, a to so zdôvodnením, že jeho "protiruské" aktivity údajne financuje Ukrajina.

Proces s Kacom prebehol v neprítomnosti pred moskovským súdom. Napokon ho uznali za vinného z toho, že pod zámienkou poskytovania dôveryhodného spravodajstva verejne šíril "dezinformácie" o ruskej armáde, za čo mu hrozilo až desať rokov väzenia.

Obžaloba sa podľa správ ruských štátnych médií konkrétne týkala videa z apríla 2022, v ktorom vraj Kac obvinil ruskú armádu z útokov a zločinoch voči civilistom na Ukrajine.

Rusko po vlaňajšej totálnej invázii na Ukrajinu spustilo bezprecedentné represie voči kritikom vlády. Na väzenské tresty alebo pokuty boli odsúdené už desiatky ľudí, ktorí sa kriticky vyjadrili k ruskej agresii na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Nehodu Prigožinovho lietadla spôsobila úmyselná explózia, tvrdia americké spravodajské služby

Letecké nešťastie, v súvislosti s ktorým sa predpokladá, že pripravilo o život šéfa žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, bolo podľa amerických a západných predstaviteľov spôsobené úmyselnou explóziou. Takéto je predbežné hodnotenie amerických spravodajských služieb. Viaceré správy pritom predtým naznačovali zostrelenie lietadla.

Nemenovaný predstaviteľ, ktorý nebol oprávnený komentovať prípad a hovoril pod podmienkou anonymity, uviedol, že výbuch by bol v súlade s „dlhou históriou ruského prezidenta Vladimira Putina v snahe umlčať svojich kritikov“. Predstavitelia neposkytli žiadne podrobnosti o tom, čo spôsobilo výbuch, o ktorom sa predpokladá, že zabil Prigožina a niekoľkých jeho spolupracovníkov.

Lietadlo s desiatimi ľuďmi na palube, pravdepodobne vrátane Prigožina, havarovalo v stredu v Tverskej oblasti severne od Moskvy. Nikto nehodu neprežil. Incident sa stal pár mesiacov po tom, čo Prigožin viedol krátku vzburu voči ruskému vojenskému veleniu.

(tasr)

Minúta  |  

Pád Prigožinovho lietadla mohol spôsobiť výbuch na palube, píše americký denník

Stredajší pád ruského lietadla, v ktorom zrejme cestoval a zahynul vodca ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, mohol zapríčiniť výbuch na jeho palube. Uviedli to nemenovaní americkí aj západní predstavitelia na základe predbežných informácií tajných služieb, informuje denník New York Times (NYT).

Existujú však aj iné teórie, pričom k definitívnemu záveru podľa citovaných zdrojov tajné služby ešte nedospeli. Explózia je však údajne ich hlavnou teóriou príčiny, ktorá spôsobila zrútenie lietadla medzi Moskvou a Petrohradom. Samotný výbuch pritom mohla zapríčiniť bomba či iné zariadenie umiestnené v lietadle. Podľa citovaných predstaviteľov sa však v tejto súvislosti skúmajú aj iné možnosti, ako napríklad riedené palivo.

Podobnú teóriu priniesol aj denník The Wall Street Journal, ktorý napísal, že pád lietadla mohla spôsobiť bomba na palube lietadla alebo iná sabotáž. Agentúra AP taktiež - odvolávajúc sa na nemenovaných amerických aj západných predstaviteľov - informovala, že podľa predbežného hodnotenia informácií amerických tajných služieb zapríčinil haváriu lietadla úmyselný výbuch.

Agentúra Reuters už skôr priniesla inú hypotézu. Pod podmienkou zachovania anonymity citovala dvoch iných amerických predstaviteľov oboznámených so situáciou, ktorý tvrdili, že lietadlo pravdepodobne zostrelila raketa zem-vzduch odpálená z územia Ruska. Taktiež pritom upozorňovali na to, že tieto informácie sú predbežné a preverujú sa. Reuters neskôr taktiež informovala aj o ďalších teóriách pádu lietadla. Citovala aj tretieho amerického predstaviteľa, ktorý uviedol, že možných verzií je viac a k nijakému definitívnemu záveru sa zatiaľ nedospelo.

(tasr)

Minúta  |  

Nórsko daruje Kyjevu stíhačky F-16

Nórsky premiér Jonas Gahr Störe vo štvrtok potvrdil medializované informácie, že jeho krajina daruje Kyjevu stíhačky F-16. Nórsko sa tak po Holandsku a Dánsku stane treťou krajinou, ktorá Kyjevu tieto stíhačky dodá.

"Plánujeme darovať Ukrajine nórske stíhačky F-16 a v pravý čas poskytneme ďalšie podrobnosti o tomto dare, ich počte aj časovom harmonograme dodania," uviedol Störe.

Störe bol vo štvrtok na neohlásenej návšteve Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ešte pred oznámením o darovaní stíhačiek ohlásil ďalšiu pomoc Ukrajine. Tá zahŕňa protilietadlové rakety a odmínovacie zariadenia, ako aj zariadenia na opravu kritickej elektrickej infraštruktúry.

Podľa nórskej tlačovej agentúry NTB, ktorá so Störem hovorila počas jeho návštevy, Nórsko poskytne Ukrajine päť až desať stíhačiek F-16.

Nórsko má celkovo na predaj 57 stíhačiek F-16, z ktorých už 32 predalo Rumunsku. Na predaji ďalších 12 sa dohodlo s americkou skupinou Draken International, ešte jej ich však nedodalo. NTB s odvolaním na vyjadrenie Störeho napísala, že táto transakcia bola medzičasom zrušená.

Dánsko a Holandsko v nedeľu oznámili, že Ukrajine dodajú stíhačky F-16. Dánsko pošle Ukrajine 19 stíhačiek, pričom prvých šesť by malo dodať okolo Nového roka. Holandsko má týchto lietadiel 42, podľa Zelenského ich Kyjevu dodá všetky. Samotný Haag to však dosiaľ nepotvrdil.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.