BRATISLAVA – Nevhodná obuv môže mať pre dieťa vážne zdravotné dôsledky. Zle tvarovaná topánka môže spôsobiť deformity a ortopedické problémy chodidiel vyžadujúce liečbu u odborníka.
Upozornila na to zástupkyňa hlavného hygienika SR so zameraním pre deti a mládež Jana Hamade. Apeluje preto na rodičov, aby na zdravie dieťaťa dbali už pri výbere obuvi.
Obuv by podľa nej mala byť ľahká, nízka členková, šnurovacia alebo uzatvárateľná textilným pásikom, respektíve na zips. „Podpätky by mali byť čo najnižšie," zdôraznila. Dôležité sú podľa nej tiež pevná päta, dostatočné mäkká a ohybná podrážka pod prstami a strednou časťou chodidla. Apeluje tiež na dostatok miesta pre prsty v topánkach.
Odborníčka pri detskej obuvi odporúča vyhnúť sa nevhodným materiálom, akými sú koženka, plast či syntetické napodobeniny kože. „Obuv z nich sa ťažko prispôsobuje tvaru chodidla, je tvrdá, nepriedušná, nedokáže odvádzať vlhkosť z povrchu kože, a tak môže spôsobiť napríklad plesňové a kvasinkové ochorenia," skonštatovala.
Pre deti sú do školy podľa nej vhodné uzatvorené prezuvky vyrobené z prírodných materiálov, napríklad zo spracovanej kože a textilu. „Sú mäkké, priedušné, absorbujú vlhkosť, nedráždia kožu a prispôsobia sa tvaru chodidla," vysvetlila. V interiéri je zase podľa jej slov vhodná ľahká vzdušná obuv. „Pre menšie deti s remienkom alebo so šnúrkami," doplnila.
Na aktívny odpočinok majú deti podľa Hamade nosiť športovú obuv zodpovedajúcu požiadavkám príslušného športu. „Vychádzková celoročná alebo zimná obuv má mohutnejšiu a trvanlivejšiu konštrukciu s pevnou podošvou. Rekreačná obuv je určená na rekreačno-vychádzkové príležitosti, na dlhšie vzdialenosti aj v prírodnom prostredí, má pevnejšiu konštrukciu zvršku a robustnú podošvu," dodala.
Rusko v noci na sobotu vo vodách Čierneho mora odvrátilo tri útoky ukrajinských námorných dronov na Krymský most, oznámilo ruské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.
"Dňa 2. septembra približne o 2.20 h moskovského času (1.20 h SELČ) bolo v Čiernom mori zničené tretie ukrajinské bezposádkové plavidlo s čiastočným ponorom, ktoré vyslal kyjevský režim s cieľom uskutočniť teroristický útok na Krymský most," uviedol ruský rezort obrany v aplikácii Telegram.
Jeden pokus o útok sa podľa ministerstva uskutočnil v piatok v noci; ďalšie dva v sobotu skoro ráno. Tieto správy však podľa DPA nebolo možné bezprostredne overiť.
Krymský most, nazývaný aj Kerčský most, spája pevninské Rusko s anektovaným Krymským polostrovom. Je mimoriadne dôležitý pre zásobovanie tohto polostrova i ruských vojakov na juhu Ukrajiny a Kyjev naň opakovane útočí.
Rusko podľa satelitných snímok časť mosta chráni bariérou vytvorenou z lodí, píše DPA. Tá má podľa pozorovateľov zabrániť možným útokom ukrajinských námorných dronov.
Pápež František v sobotu počas návštevy Mongolska povedal, že úsilie na ochranu životného prostredia sa nedá sa už ďalej odkladať. Upozornil aj na riziko korupcie pre túto krajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Františka v sobotu v hlavnom meste Ulánbátar oficiálne privítal mongolský prezident mongolský prezident Ukhnaagiin Khürelsükh na červenom koberci pred obrovskou sochou Džingischána vo vládnom paláci.
Pápež vo svojom prejave ocenil bohatú a starovekú kultúru tejto krajiny. Mongolská tradícia žiť v harmónii s prírodou a jej tvorstvom môže podľa jeho slov výrazne pomôcť v naliehavom a neodkladnom úsilí ochrániť a zachovať planétu Zem.
František tiež varoval, že korupcia je "plodom prospechárskej a bezohľadnej mentality, ktorá môže ochudobniť celé krajiny". Náboženstvo môže byť ochranou pred zákernou hrozbou korupcie, ktorá predstavuje vážnu hrozbu pre ľudskú spoločnosť a rozvoj ľudstva.
František na trojdňovú návštevu Mongolska pricestoval v piatok. Ide o prvú návštevu pápeža v tejto ázijskej krajine. Viac než polovica z 3,3 milióna obyvateľov Mongolska sú budhisti a k rímskokatolíckemu vierovyznaniu sa hlási 1450 osôb.
Mongolsko v posledných rokoch poznačila korupcia a zhoršenie stavu životného prostredia. Kvalita ovzdušia v Ulánbátare je jedna z najhorších na svete a v krajine vlani vypukli protesty z dôvodu korupčného škandálu, pripomína AFP.
Vo veku 94 rokov zomrel v stredu Mohamed Al-Fayed, egyptský podnikateľ a bývalý majiteľ obchodného domu Harrods v Londýne. TASR o tom informuje na základe piatkových správ agentúry AFP a stanice BBC.
"Pani Mohamed Al-Fayedová, jej deti a vnúčatá by chceli potvrdiť, že jej milovaný manžel, ich otec a starý otec Mohamed zomrel pokojnou smrťou vo vysokom veku v stredu 30. augusta 2023," uviedla podnikateľova rodina vo vyhlásení, ktoré zverejnil futbalový klub FC Fulham. Al-Fayed tento klub v minulosti vlastnil.
Mohamed Al-Fayed sa narodil v roku 1929 v Egypte a na Blízkom Východe vybudoval obchodné impérium predtým, než sa 70. rokoch minulého storočia presťahoval do Spojeného kráľovstva, píše BBC. Harrods prevzal v roku 1985 a v roku 2010 ho predal. Vlastnil aj hotel Ritz v Paríži.
Al-Fayedov syn Dodi Fayed bol partnerom britskej princeznej Diany, exmanželky vtedajšieho princa Charlesa, ktorý bol ako kráľ Spojeného kráľovstva korunovaný tento rok ako Karol III. Diana a Dodi zahynul v auguste 1997 pri automobilovej nehode v Paríži. Miliardára smrť jeho syna zasiahla a po zvyšok života smútil nad jeho stratou. Z jeho smrti Al-Fayed vinil britskú vládu, pričom tvrdil, že rolu mohli hrať agenti tajnej služby MI6.
Na snímke fanúšik kráľovskej rodiny John Loughrey kladie kvety pred fotografie princeznej Diany, ktoré visia na bráne Kensingtonského paláca 31. augusta 2023 v Londýne. Foto: TASR/AP
Ethana Nordeana, vodcu krajne-pravicového hnutia Proud Boys, v piatok odsúdili na 18 rokov odňatia slobody za účasť na útoku na washingtonský Kapitol zo 6. januára 2021. Ide o jeden z najvyšších trestov udelených v spojitosti s týmito nepokojmi. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Nordean bol jedným z členov Proud Boys, ktorých v máji uznali za vinných z vedenia útoku na Kapitol s cieľom zabrániť pokojnému priebehu odovzdania moci (v tom čase) novému americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi.
Nordean podľa žalobcov v tento deň viedol skupinu takmer 200 ľudí smerom k sídlu amerického Kongresu a tam im pomohol strhnúť plot. Následne prenikli nado areálu a dostali sa do zrážok s políciou.
Žalobcovia pre Noreana žiadali 27-ročný trest odňatia slobody. Obhajcovia však tvrdili, že útok na Kapitol v ten deň nebol v pláne a nesúhlasili ani s tvrdením, že Nordean strhol plot.
Samotný odsúdený sudcovi povedal, že v súčasnosti považuje 6. január 2021 za úplnú a vyslovenú tragédiu a ľutuje, že sa nepokúsil využiť svoju vodcovskú pozíciu na zastavenie konania. Ďalší člen hnutia Dominic Pezzola bol v piatok odsúdený na desať rokov väzenia.
Zakladateľ krajne-pravicovej skupiny Oath Keepers Stewart Rhodes bol v máji za účasť na nepokojov v Kapitole tiež odsúdený na 18 rokov väzenia, pripomína AP.
Pri nepokojoch sídle amerického Kongresu vo Washingtone prišlo o život päť ľudí a desiatky utrpeli zranenia.
Poľsko v piatok poprelo, že by jeden z jeho vojenských vrtuľníkov narušil vzdušný priestor Bieloruska. Podľa predstaviteľa poľskej armády nie je takéto bieloruské tvrdenie pravdivé, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry AFP.
Bieloruská pohraničná stráž predtým uviedla, že vzdušný priestor krajiny narušil poľský vojenský vrtuľník Mi-24, ktorý v malej výške prenikol 1200 metrov nad územie Bieloruska a následne sa vrátil do Poľska.
"Sú to lži a provokácie z bieloruskej strany. K žiadnemu takémuto narušeniu rozhodne nedošlo," povedal pre AFP hovorca operačného veliteľstva poľských ozbrojených síl Jacek Goryszewski.
Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že si predvolalo poľského chargé d'affaires, ktorému tlmočili požiadavku, aby "poľská strana poskytla náležité vysvetlenie a uskutočnila dôkladné vyšetrovanie".
Námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jabloňski podľa agentúry PAP uviedol, že Varšava bude bieloruské tvrdenia analyzovať. Upozornil zároveň, že k nim treba pristupovať opatrne, keďže bieloruské bezpečnostné a pohraničné zložky sú súčasťou vládneho režimu a "to, čo hovoria, sa obvykle nezakladá na pravde, ale je určené na dosiahnutie politických cieľov".
V Nemecku obvinili 98-ročného muža z účasti na vraždách v nacistickom koncentračnom tábore Sachsenhausen v rokoch 1943 až 1945. Ako v piatok uviedla nemecká prokuratúra, muž v tábore pracoval ako dozorca. Nemecký občan, obyvateľ okresu Main-Kinzig neďaleko Frankfurtu nad Mohanom, je obvinený z toho, že „podporoval kruté zabíjanie tisícok väzňov ako člen stráže SS“, uviedla vo vyhlásení prokuratúra v Giessene.
Meno podozrivého nezverejnili, no obžalovaný je z viac ako 3 300 prípadov spoluúčasti na vraždách v období od júla 1943 do februára 1945. Obžaloba bola podaná na štátny súd v Hanau, ktorý teraz bude musieť rozhodnúť, či z prípadu bude súdny proces. Ak sa tak stane, bude súdený podľa práva mladistvých, pričom sa zohľadní jeho vek v čase údajných trestných činov.
Prokuratúra uviedla, že z posudku znalca z oblasti psychiatrie z októbra minulého roka vyplýva, že podozrivý je spôsobilý postaviť sa pred súd aspoň v obmedzenom rozsahu.
V Nemecku platí právny precedens, že každého, kto pomáhal pri fungovaní akéhokoľvek nacistického tábora, môžu stíhať ako spoluvinníka vrážd, ktoré tam spáchal, a to i bez dôkazov o účasti na zabíjaní. Obvinenia z vraždy a spoluúčasti na vražde nepodliehajú podľa nemeckého práva premlčacej lehote.
V rokoch 1936 až 1945 bolo v Sachsenhausene, severne od Berlína, zadržiavaných viac ako 200-tisíc ľudí. Desaťtisíce ľudí zomreli na hlad, choroby, nútené práce, počas lekárskych experimentov či počas vyhladzovacích operácií SS vrátane streľby, obesenia a zatvárania v plynových komorách.
Presné čísla zabitých sa líšia, pričom vyššie odhady sa pohybujú okolo čísla 100-tisíc. Vedci však tvrdia, že počty 40- až 50-tisíc sú pravdepodobne presnejšie.
Bielorusko tvrdí, že jeho vzdušný priestor narušil poľský vojenský vrtuľník. Vyplýva to z piatkového vyhlásenia bieloruskej pohraničnej stráže, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry AFP.
Poľský vojenský vrtuľník Mi-24 prešiel cez štátnu hranicu v mimoriadne nízkej výške, preletel 1200 metrov do územia Bieloruska a potom sa obrátil," uviedol bieloruský Štátny hraničný výbor (DPK) na platforme Telegram.
Ide o najnovší incident v čase napätia medzi oboma krajinami, ktoré už dlhšie rastie.
Poľsko začiatkom augusta obvinilo Bielorusko z narušenia svojho vzdušného priestoru dvoma vrtuľníkmi. Varšava opakovane vystríha pred prítomnosťou žoldnierov ruskej Vagnerovej skupiny v Bielorusku. Znepokojená je aj migrantmi, ktorí sa odtiaľ snažia nelegálne dostať do Poľska.
V súvislosti s touto situáciou poľská vláda oznámila, že na hranici s Bieloruskom umiestnia celkovo 10.000 príslušníkov armády a jednotiek územnej obrany. Budú tam pôsobiť spolu s pohraničnou strážou. Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak to označil za odstrašujúci prostriedok v čase "destabilizujúcich" krokov proruského suseda.
Prijatie Ústavy Slovenskej republiky pred 31 rokmi si v piatok popoludní v rámci osláv na Hlavnej ulici v Košiciach pripomenula strana Smer-SD. Predseda strany Robert Fico v príhovore okrem iného poukázal na potrebu zachovania ustanovenia o manželstve ako zväzku muža a ženy.
„Nesmieme dovoliť, aby z ústavy vypadol článok, ktorý hovorí, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy," vyhlásil.
Uviedol, že je aktuálne jediný aktívny slovenský politik, ktorý bol v roku 1992 pri prijímaní ústavy. Podľa neho pritom dochádza nielen k porušovaniu článkov ústavy, ale aj hrubému porušovaniu základov a ducha tejto ústavy.
Smer-SD spojil podujatie s prezentáciou svojich kandidátov do parlamentných volieb a politických postojov.
Rusko tvrdí, že uviedlo do stavu bojovej pohotovosti svoj najnovší raketový systém Sarmat. Oznámil to v piatok šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Jurij Borisov, informuje TASR podľa správ stanice CNN a agentúry DPA.
Komplex prezývaný Satan II zahŕňa odpaľovacie zariadenia a medzikontinentálnu balistickú raketu novej generácie Sarmat.
Táto superťažká raketa váži 208 ton a podľa Moskvy má dolet približne 18.000 kilometrov, pričom je schopná zasiahnuť ciele v Spojených štátoch či Európe. Americkí predstavitelia tvrdia, že môže niesť maximálne desať jadrových hlavíc, ruskí predstavitelia hovoria o nosnosti až o 15 hlavíc.
Ruský prezident Vladimir Putin ešte vlani v júni tvrdil, že systém bude čoskoro nasadený, pričom Moskva ho pôvodne chcela uviesť do bojovej pohotovosti už na jeseň 2022, pripomína CNN.
Sarmat by mal nahradiť starší medzikontinentálny balistický raketový systém z 80. rokov minulého storočia prezývaný Satan.
Počet útokov bezpilotných lietadiel na ruskom území sa bude zvyšovať. Ako referuje web news.sky.com, povedal to poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.
„Čo sa týka Ruska, narastá počet útokov neidentifikovaných dronov vypustených z územia Ruskej federácie a počet týchto útokov bude narastať,“ vyhlásil Podoľak a dodal: „Pretože toto je štádium vojny, keď sa nepriateľské akcie postupne presúvajú na územie Ruskej federácie.“
Podoľak taktiež zatiaľ vylúčil mierové rozhovory s poznámkou, že akékoľvek rokovania by zo strany Ukrajiny predstavovali „kapituláciu“.
Útoky bezpilotných lietadiel na Rusko za ostatných niekoľko dní prudko narástli. Tento týždeň zažilo Rusko dosiaľ najväčší útok, keď počas jednej noci bolo zasiahnutých šesť ruských regiónov. V dôsledku týchto útokov vypukol požiar na vojenskom letisku a boli zničené viaceré dopravné lietadlá.
Ochranu vzdušného priestoru SR od septembra posilňujú nemecké stíhacie lietadlá Eurofighter Typhoon letmi v rámci integrovaného systému protivzdušnej obrany Severoatlantickej aliancie NATINAMDS (NATO Integrated Air and Missile Defence System). Pre TASR to uviedla hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Mária Precner.
„Ide o osobitnú a teda dodatočnú formu spolupráce nad rámec ochrany slovenského neba, ktorú na základe spoločnej deklarácie Vyšehradskej skupiny v súčasnosti zabezpečujú vzdušné sily Česka, Maďarska a Poľska," vysvetlila hovorkyňa.
Posilnenie vzdušnej ochrany Slovenska na sociálnej sieti potvrdil aj nemecký minister obrany Boris Pistorius. Pomoc avizoval do konca roka. Slovensko označil za dôležitého spojenca na východnom krídle NATO.
Lety stíhacích lietadiel nemeckých vzdušných síl budú podľa MO SR realizované z letísk v Nemecku, pričom po splnení stanovených úloh sa tam aj vrátia. „Dôležitý je aj priaznivý vplyv na naše Vzdušné sily Ozbrojených síl SR, ktoré si tak budú udržiavať spôsobilosti pri navádzaní stíhacích lietadiel a riadení letovej prevádzky," doplnila Precner.
Ako skonštatovalo ministerstvo, ďalším prínosom je aj posilnenie konceptu odstrašenia vyplývajúceho z aliančných regionálnych plánov, ktoré tak reálne zvýšia bezpečnosť Slovenska v dynamicky sa meniacej bezpečnostnej situácii v našom bezprostrednom susedstve.
Ochranu slovenského neba prevzali spojenci po uzemnení stíhačiek MiG-29. Slovensko v súčasnosti čaká na nové stíhacie lietadlá F-16, ktorých dodanie sa oneskorilo. Prvé by mali prísť v priebehu roka 2024.
Viac ako 2000 vojakov z Ruskom vedenej vojenskej aliancie začalo v piatok cvičenia v oblastiach Bieloruska neďaleko hraníc s krajinami NATO. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Na vojenských cvičeniach Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) sa zúčastňujú jednotky z Ruska, Bieloruska, Kirgizska, Kazachstanu a Tadžikistanu.
Členom OZKB je aj Arménsko, to však svojich vojakov na tieto manévre nevyslalo. Krajina má napäté vzťahy s Ruskom a ešte v januári oznámila, že nebude tento rok na svojom území organizovať cvičenia OZKB.
Cvičenia v Bielorusku potrvajú do 6. septembra. Podľa ministerstva obrany v Minsku sa zameriavajú na prípravu spoločných operácií vrátane reakcií na jadrovú nehodu.
Manévre sa odohrávajú v troch oblastiach na západe krajiny, ktoré hraničia s Poľskom a Litvou. Poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau tvrdí, že ich cieľom je destabilizovať región. Ukrajinská armáda oznámila posilnenie kontroly hranice s Bieloruskom počas tamojších cvičení.
Rusko má v Bielorusku umiestnené svoje vojenské jednotky a techniku používanú vo vojne na Ukrajine. Moskva tiež do Bieloruska tento rok poslala taktické jadrové zbrane.
Kecerovce (TASR) – Obec Kecerovce v okrese Košice – okolie plánuje cez eurofondy rozšírenie kapacít miestnej základnej školy, a to výstavbou nového trojpodlažného pavilónu. Cieľom je odstránenie dvojzmennej prevádzky školy. Aktuálne prebieha verejné obstarávanie na realizáciu stavby s predpokladanou hodnotou viac ako 4,29 milióna eur.
Obstarávanie dodávateľa začala obec ešte v marci, súťaž napokon v júni zrušila a následne vyhlásila nanovo. Podľa starostu Miroslava Galas-Zaufala bol problém s projektovou dokumentáciou.
Potrebu rozšírenia kapacít ZŠ potvrdila jej riaditeľka Alena Davidová. Škola má aktuálne približne 940 žiakov a 47 tried, chodia do nej deti z rómskych komunít z Keceroviec a okolia. Prvá zmena v škole trvá od 7:45 do 12:00, resp. 12:50, druhá zmena sa začína o 12:10 alebo 13:00 a končí o 16:10 alebo 16:50. „Žiaci sa striedajú v triedach ráno a poobede. Organizácia je pri dvojzmennej prevádzke vždy náročná," uviedla Davidová pre TASR.
Náročné je podľa nej napríklad nájsť učiteľov na poobedňajšiu zmenu, problémom býva aj únava žiakov či dopravné spojenia. „Dostavba počíta s novým pavilónom a prepojovacím traktom. Plánovaných je nových 18 tried s jedálňou a kuchyňou, kabinety, odborné učebne, zborovňa," priblížila riaditeľka.
Bratislavský hrad nasvietia pri príležitosti 31. výročia prijatia Ústavy SR štátnou vlajkou. Svietiť bude na ňom od piatka 20.30 h do polnoci. TASR o tom informoval odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie Národnej rady (NR) SR.
Ústavu SR schválila Slovenská národná rada štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok - Deň Ústavy SR.
V súvislosti s výročím prijatia Ústavy SR sa v piatok uskutočnila aj slávnostná schôdza parlamentu. Udeľovali sa aj štátne ceny Jozefa Miloslava Hurbana. Verejnosť si mohla tiež pozrieť priestory NR SR a Bratislavského hradu počas dňa otvorených dverí.
Pozvanie ruského veľvyslanca na slávnosť udeľovania Nobelovej ceny v Štokholme vyvolalo ostrú kritiku zo strany švédskych politikov, pričom niektorí plánujú podujatie bojkotovať. Referuje o tom web eurointegration.com.ua s odvolaním sa na švédsky denník Aftonbladet. Podľa uvedeného periodika viacerí lídri opozičných strán zrušili svoju účasť a taktiež predstavitelia vlády zvažujú, že sa na podujatí nezúčastnia.
Líder liberálov Carl Johan Georg Pehrson vyhlásil, že „nebude sedieť a pripíjať si s ruským veľvyslancom, kým bude pokračovať Putinova ohavná a krvavá agresia na Ukrajine“. Centristický Muharrem Demirok zasa povedal, že nepríde, ak tam bude ruský veľvyslanec. Poznamenal, že na slávnosť veľmi chcel prísť, ale nemôže tak urobiť, kým je Rusko vo vojne s Ukrajinou.
Expremiérka Magdalena Anderssonová podotkla, že nedostala pozvanie na odovzdávanie cien, ale uviedla, že Nobelova nadácia by mala „vážne zvážiť, čo znamená pozvať predstaviteľa režimu, ktorý vedie ohavnú a nezákonnú vojnu na Ukrajine a ohrozuje aj Švédsko“.
Rozhorčený bol taktiež súčasný premiér Ulf Kristersson. „Informácia sa ku mne dostala včera večer a ja som zareagoval dosť ostro... Nobelova nadácia, samozrejme, rozhoduje o tom, koho chcú pozvať. Ale ako mnohí iní, bol som veľmi prekvapený, že bolo pozvané Rusko,“ vyhlásil Kristersson.
Nobelova nadácia už skôr oznámila svoj zámer pozvať diplomatov zo všetkých krajín, ktoré sú diplomaticky zastúpené vo Švédsku a Nórsku, vrátane Ruska a Bieloruska, na slávnostné udeľovanie Nobelovej ceny v Štokholme.
Rusko musí znížiť počet diplomatov aj ďalších zamestnancov na svojom veľvyslanectve v Kodani tak, aby tento údaj zodpovedal rozsahu dánskeho veľvyslanectva v Moskve. Oznámilo to v piatok dánske ministerstvo zahraničných vecí s tým, že o veci už upovedomilo ruského veľvyslanca Vladimira Barbina. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Dánsky rezort diplomacie uviedol, že Kodaň vedie s Moskvou už dlho rokovania týkajúce sa víz pre zamestnancov dánskej ambasády v Moskve, ktorých cieľom je zároveň aj udržať dobrú funkčnosť veľvyslanectiev oboch krajín. "Rokovania neviedli k výsledkom z dôvodu opakovaných ruských pokusov zahrnúť do nich žiadosti o víza pre agentov ruských tajných služieb," dodalo ministerstvo.
Na ruskom veľvyslanectve v Kodani teraz bude môcť po 29. septembri zostať päť diplomatov a 25 administratívnych a technických zamestnancov. Bezprostredne tak nebolo zrejmé, koľko ľudí bude musieť z ruskej ambasády odísť, píše Reuters.
Dánsko vyhostilo už vlani v apríli 15 ruských diplomatov, ktorých obvinilo z toho, že sú agentmi tajných služieb.
Ukrajinské sily dosiahli v posledných dňoch zreteľný pokrok pri svojej ofenzíve proti ruským jednotkám na juhu krajiny. Uviedol to v piatok Biely dom, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby pripustil, že protiofenzíva postupuje pomalšie, než samotná Ukrajina dúfala. Reagoval na otázku o kritizovaní Kyjeva za to, že ukrajinské sily na juhu za tri mesiace veľmi nepostúpili.
"Napriek tomu sme za posledných zhruba 72 hodín zaznamenali pozoruhodný pokrok ukrajinských ozbrojených síl na tejto južnej línii," povedal Kirby novinárom. "Dosiahli určitý úspech proti druhej línii ruskej obrany."
Západné analýzy bojov v uplynulých dňoch ukázali prienik ukrajinských síl niekoľko kilometrov za ruské línie medzi obcami Robotyne a Verbove v Záporožskej oblasti.
Cieľom Kyjeva je postúpiť priamo na juh k Azovskému moru a odrezať Rusov od pozemného prístupu k okupovanému polostrovu Krym. Ruské sily tam však vytvorili dlhé a hlboké obranné bariéry, aby postup Ukrajincov spomalili.
RUŽOMBERKU – Spoločnosť Arriva Liorbus zmení od nedele 3. septembra odchody vybraných spojov prímestskej autobusovej dopravy, aby zlepšila nadväznosť spojov a vyhovela požiadavkám samospráv. Od pondelka 4. septembra budú spoje spoločnosti premávať v režime školského roka.
Výkonný riaditeľ spoločnosti Arriva Liorbus Ján Barienčík pripomenul, že školáci môžu na cestovanie využiť čipovú kartu.
„Je bezpečná a zároveň výhodná. Dieťa nemusí mať pri sebe hotovosť a vďaka zľave rodina zároveň ušetrí desiatky eur ročne na cestovnom, zvlášť vtedy, ak čipové karty využívajú aj ďalší jej členovia. Získanie čipovej karty je pritom jednoduché a jej vybavenie zaberie len niekoľko minút," uviedol Barienčík.
Čipová karta platí v mestskej hromadnej doprave v Liptovskom Mikuláši a Dolnom Kubíne, v prímestských autobusových linkách Arriva Liorbus na Liptove a Orave. V rámci Slovenska aj v autobusoch všetkých dopravcov zapojených do systému Slovenského dopravného pasu.
Upravené odchody autobusov nájdete na tomto odkaze.
Ak by sa parlamentné voľby konali v auguste, s rovnakým ziskom 17,8 percenta by ich vyhrali strany Smer-SD a Progresívne Slovensko. Vyplýva to z najnovšieho volebného modelu agentúry MEDIAN SK.
Tretie by podľa tohto prieskumu skončilo hnutie Republika s podporou 10,2 percenta, ktoré predbehlo Hlas-SD (9,4 percenta). Do Národnej rady SR by sa dostala aj koalícia OĽANO, Za ľudí a Kresťanská únia.
Do parlamentu by sa dostali aj Sme rodina (8,2 percenta), KDH (7,3 percenta), SaS (6,7 percenta) aj SNS (5,5 percenta). Potrebnú hranicu siedmich percent by prekonala aj koalícia OĽANO a priatelia-Za ľudí-Kresťanská únia (7,1 percenta).
Pred bránami parlamentu by sa ocitli Demokrati (3,6 percenta) a ĽSNS (2,3 percenta).
Volebný model vykonala agentúra MEDIAN SK medzi 25. a 31. augustom 2023 na vzorke 1 002 respondentov.
Poľský minister vnútra Mariusz Kamiński uviedol, že v prípade „vážnych incidentov“ na hraniciach s Bieloruskom je Poľsko spolu s pobaltskými štátmi pripravené podniknúť „seriózne kroky“. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Kamiński to povedal vo vysielaní poľskej verejnoprávnej televízie TVP1.
„Dali sme Minsku veľmi jasný signál. Akákoľvek provokácia na poľskej, lotyšskej alebo litovskej hranici s Bieloruskom bude mať pre režim ďalekosiahle následky. Signál bol tvrdý, jednoznačný,“ povedal Kamiński. Pripomenul tiež rozhodnutie prijaté na spoločnom stretnutí vedúcich predstaviteľov ministerstiev vnútra Poľska, Lotyšska, Litvy a Estónska o úplnom uzavretí hranice s Bieloruskom v prípade „kritického incidentu“.
„Ak nastane provokácia a kritický incident, všetky hraničné priechody medzi Bieloruskom a Európou, s Európskou úniou, budú okamžite uzavreté. Tie, ktoré fungujú v súčasnosti - cestné, železničné, osobné, nákladné. Všetky. Bielorusko úplne odrežeme od Európy,“ poznamenal Kamiński.
Poľsko a pobaltské štáty sú údajne znepokojené situáciou na hraniciach po tom, čo do Bieloruska pred niekoľkými týždňami dorazili stovky žoldnierov z Wagnerovej skupiny na pozvanie samozvaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Okrem toho sa zintenzívnili pokusy o prekročenie hraníc nelegálnymi migrantmi za asistencie bieloruských bezpečnostných síl.
Litva už skôr oznámila dočasné uzavretie dvoch zo šiestich hraničných priechodov s Bieloruskom od 18. augusta.
(SITA ) – Bolesť brucha, kŕče, hnačka či iné problémy s trávením môžu byť často spôsobené histamínovou intoleranciou. Aké sú príčiny jej vzniku a možnosti liečby?
Problémy s trávením môžu mať mnohokrát dôvod, ktorý trápi v posledných rokoch čoraz viac ľudí. Tým problémom je histamínová intolerancia (HIT). Je to stav, pri ktorom telo nedokáže správne rozkladať histamín, látku, ktorá sa prirodzene vyskytuje v mnohých potravinách a nápojoch. Histamín je neurotransmiter, ktorý zohráva úlohu v mnohých telesných funkciách, vrátane imunitnej reakcie, tráviacej funkcie a regulácie krvného tlaku.
Príznaky HIT sa môžu objaviť v priebehu niekoľkých minút až hodín po konzumácii potravín s vysokým obsahom histamínu alebo po vystavení iným spúšťačom, ako sú alkohol, lieky alebo stres. Okrem spomínaných tráviacich ťažkostí, ako je bolesť brucha, nevoľnosť, vracanie, nadúvanie, hnačka či kŕče, medzi ďalšie najčastejšie príznaky HIT patria:
Histamínová intolerancia môže byť spôsobená niekoľkými faktormi. Dôvodom je zhoršená funkcia enzýmov diaminoxidáza (DAO) a histamin-N-metyltransferáza (HNMT), prípadne vnútorná nadprodukcia histamínu spôsobená alergiami. Príčiny tejto nerovnováhy môžu byť nasledovné:
– Nedostatok enzýmu DAO, ktorý rozkladá histamín, spôsobený genetickou poruchou.
– Nadmerné uvoľňovanie histamínu z mastocytov, ktoré sú typom bielych krviniek.
– Užívanie niektorých liekov, ako sú antidepresíva, lieky znižujúce krvný tlak a ďalšie.
– Gastrointestinálne (GI) poruchy: Histamínová intolerancia zvyčajne pramení z problému ukrytého vo vašich črevách. Preto, ak máte gastrointestinálnu poruchu, je veľmi pravdepodobné, že sa u vás rozvinie HIT. Medzi takéto poruchy patrí napríklad zápalové ochorenie čriev (IBD), Crohnova choroba, potravinové alergie, celiakia, polypy hrubého čreva a ďalšie.
– Potraviny bohaté na histamín. Strava s vysokým obsahom histamínu môže spôsobovať nesprávne fungovanie enzýmov DAO alebo nadmerné uvoľňovanie histamínu.
– Premnoženie baktérií: Keď netrávite jedlo správne, baktérie sa množia, čo má za následok zvýšenú produkciu histamínu. Typické hladiny DAO nedokážu rozložiť zvýšený histamín v tele, čo spôsobí reakciu.
Treba si však uvedomiť, že histamínová intolerancia nie je potravinovou alergiou. Zatiaľ čo alergickú reakciu organizmu vyvoláva nesprávna reakcia imunitného systému na alergény, v prípade histamínovej intolerancie ide o nerovnováhu medzi histamínom a enzýmom DAO.
Diagnóza HIT môže byť náročná, pretože príznaky sú podobné príznakom iných stavov, ako sú potravinové alergie a intolerancie. Neexistuje jednoznačný test.
Lekár môže vykonať krvný test na stanovenie hladiny DAO alebo môže odporučiť vylúčenie potravín s vysokým obsahom histamínu z jedálnička na skúšobnú dobu, aby zistil, či sa príznaky zlepšia.
Liečba histamínovej intolerancie
Liečba HIT je zameraná na zníženie príjmu potravín s vysokým obsahom histamínu a na zvýšenie hladiny DAO.
Diéta s nízkym obsahom histamínu je základom liečby HIT. Diéta by mala vylúčiť potraviny s vysokým obsahom histamínu, ako sú:
– Fermentované potraviny, ako sú kyslá kapusta, uhorky, syry, kvasnice, víno a pivo.
– Ryby a morské plody, najmä ak nie sú čerstvé.
– Spracované a údené výrobky z mäsa.
– Ovocie a zelenina, ako sú paradajky, baklažán, grapefruity, brokolica a špenát.
– Arašidy, oriešky a semená.
– Alkohol a niektoré ďalšie nápoje, ako je čierny čaj či energetické nápoje.
Okrem nízko histamínovej diéty sa pri liečbe HIT využívajú antihistaminiká, či doplnky obsahujúce enzým DAO.
To, že histamínová intolerancia má pôvod v čreve, dokazuje viacero výskumov. Preto jeho správne fungovanie je veľmi dôležité. Zdravie vašich čriev závisí od vášho črevného biómu. Tieto mikroskopické baktérie koexistujú vo vašom tráviacom trakte a pomáhajú vášmu telu rozkladať a spracovávať potraviny. Niektoré kmene prospešných črevných baktérií, súhrnne známe ako probiotiká, vykazujú vlastnosti zvyšujúce histamín, zatiaľ čo iné ponúkajú účinky na zníženie histamínu.
Navyše výskumy jasne ukazujú, že probiotiká znižujú zápaly čriev a pomáhajú riešiť infekcie, ktoré zvyšujú histamínovú intoleranciu. Preto komplexné riešenie histamínovej intolerancie a tráviacich ťažkostí sa skrýva vo vhodnej kombinácii probiotík a iných účinných látok. Veľkou pomocou pre ľudí trpiacich HIT je napríklad nápoj z akáciovej vlákniny ioy. GOOD GUT. Ide o komplex biologicky aktívnych látok a akáciovej vlákniny. Tento výnimočný produkt revitalizuje bunky, ktoré vystielajú vnútornú časť čreva (zápalom vyvolané zmeny), ozdravuje mikroflóry, znovu obnovuje rovnováhu zápal vyvolávajúcich a protizápalových signálov a znižuje príjem stravy.
Ioy. GOOD GUT okrem toho zlepšuje spánok, zvyšuje ochranu pred ochoreniami srdca a ciev, znižuje hladinu cholesterolu, zlepšuje peristaltiku (pohyblivosť čreva), zmierňuje únavu a depresiu. Podporuje tak nielen vaše zdravé trávenie, ale prispieva tak k celkovej pohode a k zdraviu vášho organizmu.
MALÁ FATRA/ROHÁČE – Počas piatka zasahovali záchranári Horskej záchrannej služby (HZS) v dvoch prípadoch v rámci nášho kraja. Informovali o tom na sociálnej sieti.
Roháče
V prvom prípade išlo o pád 65-ročnej slovenskej turistky v Západných Tatrách, ktorý sa stal dnes napoludnie. Pádom na turistickom značkovanom chodníku pri Opálovom pliesku v blízkosti Roháčskych vodopádov si žena spôsobila úraz členka a drobné poranenie na hlave. Po ošetrení a zafixovaní zranenej končatiny ju horskí záchranári pomocou nosidiel KONG transportovali k terénnemu vozidlu, ktoré mali zaparkované pri Adamculi a odtiaľ zviezli k Domu HZS na Zverovku, kde ju odovzdali privolanej posádke rýchlej zdravotnej pomoci (RZP).
V piatok zas popoludní kontaktoval tiesňovú linku HZS syn 50-ročnej slovenskej turistky, ktorá si počas zostupu z Horných dier do sedla Vrchpodžiar pádom na turistickom chodníku spôsobila pravdepodobne zlomeninu predkolenia. Po poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti turistku na nosidlách UT 2000 transportovali do sedla Vrchpodžiar a odtiaľ ju terénnym automobilom HZS zviezli k Domu HZS v Štefanovej, kde ju odovzdali privolanej posádke RZP, s ktorou pokračovala do žilinskej nemocnice.
TRENČÍN – Súrodenci Danko a Adamko sú malí-veľkí fanúšikovia policajtov. Tí im preto pripravili špeciálnu prehliadku.
6-ročný Danko má za sebou operáciu oboch nôh. Aj napriek tomu sa prejavil ako veľký bojovník s obrovskou odvahou. Keď vyrastie, jeho veľkým snom je stať sa policajtom. Spolu s mladším bratom a mamičkou navštívili trenčianskych policajtov, aby im splnili jeden veľký sen.
Policajti Silvia a Michal pre oboch chlapcov pripravili špeciálnu prehliadku. Ukázali im policajnú výstroj a výzbroj a odpovedali na všetky ich zvedavé otázky.
Aj policajti vedia plniť sny – tentoraz potešili malých-veľkých fanúšikov. Foto: Polícia SR – Trenčiansky kraj/Facebook
„Obom prajeme hlavne veľa zdravia a držíme im palce, aby sa im sen – stať sa jedným z nás – vyplnil. Už sa tešíme, keď posilnia naše rady," uzavrela krajská polícia.
Polícia pokračuje v prípravách bodového hodnotenia porušení pravidiel cestnej premávky. Návrhy sa postupne premietajú do paragrafového znenia. Zaviesť by sa mali novelou zákona o cestnej premávke. Pre TASR to potvrdil odbor komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru.
"V spolupráci predovšetkým so zástupcami Slovenskej komory psychológov sa vymedzujú konkrétnym skupinám porušení adekvátne opatrenia. Rovnako sa nastavuje jednotlivým vybraným porušeniam pravidiel cestnej premávky konkrétna bodová hodnota tak, aby tento systém dosiahol na jednej strane zmenu správania sa jednotlivca, ale súčasne, aby nebol odrádzajúcim alebo šikanujúcim faktorom pre niektorých iných vodičov," vysvetlila polícia.
Body by sa mali vodičom prideľovať najmä za delikty, ktoré sú zaradené medzi porušenia cestnej premávky závažným spôsobom. Ako vyplýva zo zákona o cestnej premávke, ide napríklad o jazdu pod vplyvom alkoholu, vysoké prekročenie povolenej rýchlosti či obsluhovanie mobilu počas jazdy bez systému "voľné ruky".
Zrealizovaná už bola aj právna analýza existujúcich riešení niektorých štátov Európskej únie. V súčasnosti sa podľa polície opätovne prehodnocuje zapracovanie častí iných obdobných inštitútov z už existujúcej slovenskej právnej úpravy do jednotného bodového systému.
Zavedenie bodového systému avizoval rezort vnútra po tragédii na zastávke MHD v Bratislave, pri ktorej vodič pod vplyvom alkoholu spôsobil nehodu s piatimi obeťami a viacerými zranenými osobami.
Platný zákon dáva už dnes Policajnému zboru kompetenciu rozhodnúť o povinnosti podrobiť sa doškoľovaciemu kurzu, preskúšaniu odbornej spôsobilosti, preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti alebo preskúmaniu psychickej spôsobilosti, ak vodič v posledných 12 mesiacoch poruší pravidlá cestnej premávky trikrát závažným spôsobom.
Lietadlo smerujúce z Prahy do New Yorku sa v piatok krátko po štarte vrátilo na medzinárodné letisko v českej metropole. Dôvodom boli technické problémy, na palube stroja hlásili dym, informuje TASR na základe správ servera Novinky.cz a agentúry DPA.
Z dôvodu bezpečnostného pristátia museli dočasne uzavrieť hlavnú vzletovú a pristávaciu dráhu. Tri ďalšie lety presmerovali. Pripravení boli aj hasiči.
Lietadlo Boeing 767-332 americkej leteckej spoločnosti Delta Air Lines štartovalo z pražského letiska po poludní. Z údajov servera Flightradar vyplýva, že sa nad oblasťou Křivoklátsko obrátilo a cez Mělník vrátilo späť.
Podľa informácií servera Novinky.cz sa na palube objavil dym a piloti hlásili poruchu na motore.
Medzinárodné letisko Václava Havla je približne od 13.30 h znova v bežnej prevádzke, potvrdil jeho hovorca.
Veľvyslanci Ruska a Bieloruska sa tento rok budú môcť opäť zúčastniť na slávnostnom bankete spojenom s odovzdávaním Nobelových cien v Štokholme, oznámila vo štvrtok Nobelova nadácia. Vlani veľvyslancov týchto krajín na banket nepozvala, pričom dôvodom bola ruská invázia na Ukrajinu aj jej podpora zo strany Minsku, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
Nobelova nadácia informovala, že na decembrové slávnostné odovzdávanie cien budú pozvaní veľvyslanci všetkých krajín, ktoré majú vo Švédsku a v Nórsku svoje diplomatické zastúpenie. Dodala, že sa tak do podujatia snaží zapojiť dokonca aj tie krajiny, ktoré nezdieľajú hodnoty Nobelových cien.
"Svet je čoraz viac rozdelený na sféry, pričom dialóg medzi ľuďmi s odlišnými názormi je obmedzený," uviedol výkonný riaditeľ Nobelovej nadácie Vidar Helgesen. Dodal, že práve preto, aby bolo možné "čeliť takejto tendencii" sa Nobelova nadácia rozhodla rozšíriť okruh pozvaných na oslavy udeľovania Nobelových cien s cieľom dospieť tak k pochopeniu, a to jednak tohto ocenenia, ako aj dôležitosti "slobodnej vedy, kultúry a mierovej spoločnosti".
Nobelova nadácia tento rok prvýkrát na banket pozvala aj lídra švédskej strany Švédski demokrati (SD) Jimmieho Akessona, ktorú nazývajú aj krajne pravicovou. V minulosti Akessona, ktorého SD skončila v parlamentných voľbách v roku 2022 ako druhá, na banket nepozývala s odôvodnením, že fungovanie jeho strany sa nezhoduje s jej princípmi.
Akesson bezprostredne po pozvaní na Facebooku informoval, že na banket nepríde, keďže bude "v ten deň zaneprázdnený".
Tohtoroční laureáti Nobelových cien budú vyhlásení začiatkom októbra, pričom slávnostné odovzdávanie cien sa v Štokholme uskutoční 10. decembra, v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela. Vo švédskej metropole sa každoročne udeľuje päť z dovedna šiestich Nobelových cien. Tá šiesta, Nobelova cena za mier, sa odovzdáva v nórskom hlavnom meste Oslo, kde ju sprevádza samostatná ceremónia.
ŽILINA – Doprava v Žilinskom kraji aktuálne prechádza z prázdninového do štandardného režimu.
Ako ďalej informovali predstavitelia kraja, v predchádzajúcich mesiacoch nastala masívna zmena cestovných poriadkov v regiónoch Liptov, Orava, Kysuce a Horné Považie. Posledný región Turiec je na pláne od októbra tohto roka. Zmeny pritom zahŕňajú komplexnú harmonizáciu a najmä nadväznosť spojov medzi železničnou a autobusovou dopravou a tiež medzi autobusmi navzájom.
„V porovnaní s pôvodným cestovným poriadkom pribudlo 600 000 objednaných kilometrov. Nové cestovné poriadky sme sa snažili maximálne zjednodušiť, spravidelniť a nastaviť režimy premávania počas pracovných dní, školských prázdnin a tiež počas dní pracovného pokoja," uviedla šéfka Žilinského kraja Erika Jurinová. Doplnila, že úpravu cestovných poriadkov kraj prerokoval s miestnymi samosprávami a návrhy tiež predložili na pripomienkovanie cestujúcej verejnosti a následne zapracovali do zmien.
Akékoľvek ďalšie námety na zlepšenie fungovania verejnej dopravy v Žilinskom samosprávnom kraji môže verejnosť zaslať na emailovú adresu [email protected]. Kraj tiež pripomenul, že cestujúci majú ešte stále možnosť získať u dopravcov dopravnú kartu zadarmo, pričom náklady na jej vydanie hradí kraj. Táto možnosť potrvá do ukončenia Európskeho týždňa mobility, teda do 22. septembra. Kartu je možné obdržať v klientských a zákazníckych centrách dopravcov.
Ústava má spoločnosti slúžiť ako civilná biblia. Pri príležitosti dnešného Dňa Ústavy SR to povedal predseda strany Smer Robert Fico. Pripomenul, že v preambule ústavy sa hovorí o stáročných skúsenostiach zo zápasov o štátnosť, o Slovenskom národnom povstaní, o mieri či zvrchovanosti. Obsahuje podľa neho odkazy, ktoré odrážajú historické, politické či kultúrne skúsenosti nášho národa, ktoré sú v skutku jedinečné a pre zachovanie ducha našej spoločnosti podstatné.
„Tieto odkazy sú však dnes pošliapavané porušovaním Ústavy SR na každodennej báze. Len za posledný rok evidujeme 30 rozhodnutí Ústavného súdu SR o porušovaní nášho najvyššieho legislatívneho dokumentu. Svedčí to o ‚rešpekte‘ niektorých politických síl k našej vlasti a ku všetkým občanom, ktorí ju budovali a ktorí tvoria náš národ," povedal Fico s tým, že je nutné, aby sa Slovensko v najbližších mesiacoch a rokoch vrátilo k dodržiavaniu Ústavy SR.
Dnešný deň by mal byť podľa predsedu Smeru mementom, že život, ktorým spoločnosť žije v posledných rokoch, nie je tým životom, za ktorým sme chceli smerovať. „Nikdy však nie je všetkým dňom koniec a v strane Smer veríme, že sa na Slovensko po 30. septembri vráti pokoj, stabilita, dôstojnosť a suverenita," dodal Fico.
MALÁ FATRA – Správa Národného parku (NP) Malá Fatra so sídlom vo Varíne sa úspešne zapojila do medzinárodného projektu HUMANITA. Projekt sa oficiálne začal 1. apríla 2023 a skončí 31. marca 2026. Národný park o tom informoval na svojom webe.
Počas týchto troch rokov projekt HUMANITA spojí celkovo 11 partnerov z Rakúska, Chorvátska, Maďarska, Talianska a Slovenska s cieľom zapojiť vedcov so špecifickými odbornými znalosťami a tematickými skúsenosťami do spoločnej práce na vývoji a testovaní inovatívnych riešení posúdenia vplyvu turistických aktivít na prírodu. Zámerom je tiež pomôcť správcom chránených území ochrániť prírodné dedičstvo. Do projektu je zapojených ďalších štrnásť pridružených partnerov, ktorí prispejú k riadeniu interakcií človeka a prírody a monitorovaniu vplyvu turistických aktivít v chránených územiach.
Hlavným partnerom projektu je Žilinská univerzita v Žiline (UNIZA). Ďalšími projektovými partnermi a konkrétnymi pilotnými miestami testovania inovatívnych riešení sú univerzity, výskumné centrá, neziskové organizácie a pilotné miesta z Talianska, Maďarska, Chorvátska a Slovenska. Pilotným miestom pre Slovensko je Národná prírodná rezervácia Chleb v NP Malá Fatra.
Národná prírodná rezervácia Chleb. Foto: NP Malá Fatra/Jozef Limánek
Projekt odštartoval úvodným stretnutím a konzorciom, ktoré sa konalo od 17. do 19. apríla 2023 v obci Bükkszentkereszt v Maďarsku. Stretnutie slúžilo ako platforma na diskusiu o pracovných balíkoch, aktivitách, úlohách a celkových pracovných postupoch partnerov v nasledujúcom období, ako aj všeobecnejšie v rámci projektu. Úvodné stretnutie zahŕňalo aj založenie riadiacej skupiny HUMANITA a riadiaceho výboru.
Dôležitosť a vplyv iniciatívy stojacej za projektom HUMANITA uznala aj Európska únia. Tento projekt je podporovaný z Programu Interreg CENTRAL EUROPE 2021-2027 so spolufinancovaním z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) – celkový rozpočet projektu je 2 396 346,70 eura, z ktorých financovanie z ERDF predstavuje sumu 1 917 077,36 eura.
Cieľmi projektu HUMANITA sú:
testovať a vytvárať inovatívne riešenia na posúdenie vplyvu turistických aktivít na prírodu,
pomáhať správcom chránených území pri ich optimalizácii s ochranou prírody,
zapojiť turistov a miestne komunity do participatívneho monitorovania prírody s cieľom priniesť zvýšenie povedomia o jej ochrane, budovať vzájomnú dôveru a priviesť ich k zmene správania,
zvýšiť ochranu prírodného dedičstva, ekosystémov a hodnotných oblastí,
vytvoriť príbeh „spoločného dedičstva“ pre pilotné lokality.
Tieto zmeny sa zavedú a dosiahnu prostredníctvom kľúčových tematických aktivít projektu od monitorovania vplyvu turistických aktivít na prírodu v chránených územiach, súčasných metód a osvedčených postupov a vývoja inovatívnych metód monitorovania a súborov údajov na zisťovanie vplyvu turistických aktivít na prírodu až po riadenie konfliktov medzi ľuďmi a prírodou.
Európska komisia (EK) upozornila, že v súlade s Haagskym dohovorom o rozsudkoch v piatok nadobudne platnosť vzájomné uznávanie rozsudkov medzi EÚ a Ukrajinou. Informuje o tom spravodajca TASR.
Komisia pripomenula, že Haagsky dohovor o rozsudkoch zabezpečuje medzinárodné uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach. Štáty EÚ aj Ukrajina si vzájomne budú uznávať rozsudky a očakáva sa, že v budúcnosti sa pridajú aj ďalšie krajiny mimo EÚ.
Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders v správe pre médiá uviedol, že nastal čas posilniť medzinárodnú jednotu a spoluprácu vo veciach občianskeho a obchodného práva.
"V čoraz globalizovanejšom svete nemožno implementáciu zákona obmedzovať hranicami – čím viac krajín sa k dohovoru pripojí, tým účinnejšie budú naše rozsudky. Občania a podniky budú mať prospech zo zmluvy, ktorá uľahčí obchod a investície medzi EÚ a Ukrajinou," vysvetlil komisár.
Podľa tlačovej správy EK rôznorodosť zákonov a postupov na celom svete v súčasnosti často sťažuje občanom a podnikom EÚ, aby rozsudky uznávali a vykonávali iné krajiny. Táto právna neistota a náklady s ňou spojené môžu mnohých ľudí viesť k tomu, že sa vzdajú presadzovania svojich práv alebo sa rozhodnú nezapájať sa do medzinárodných vzťahov.
Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár odovzdal v Deň Ústavy SR pätnástim osobnostiam štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Z toho dvom in memoriam, traja získali cenu ako kolektív. Odovzdávanie cien sa konalo v priestoroch historickej budovy NR SR na Župnom námestí v Bratislave. Podľa zdroja denníka Štandard sa prezidentka Zuzana Čaputová a premiér Ľudovít Ódor na tohtoročnom ceremoniáli odmietli zúčastniť. Dôvodom mala byť údajne skutočnosť, že jedným z ocenených bol kňaz Marián Kuffa.
Medzi ocenenými je exprezident Ivan Gašparovič. „Som poctený, že NR SR si spomína aj na roky, ktoré neboli ľahké, ale boli pre Slovensko veľmi významné,“ uviedol. Po rokoch sa podľa neho ukazuje, že Slovensko je schopné existovať ako samostatný suverénny štát.
Štátnu cenu získal aj vedec Fedor Gömöry. „Ocenenie vnímam aj ako prejav rešpektu voči vede, slobodnému vedeckému bádaniu,“ uviedol Gömöry. Cenu vníma aj ako prejav nádeje, že veda a vzdelanosť bude prispievať ku kultivovaniu slovenskej spoločnosti viac než doteraz.
Ocenenie si prevzala aj režisérka, zakladateľka medzinárodného festivalu Arteterapia a bývalá poslankyňa parlamentu Viera Dubačová. Prítomným tlmočila skúsenosti z ciest po Ukrajine, kde točí dokumentárny film. „Vidím všetky stopy násilia, ktoré ruskí vojaci páchajú na civilnom obyvateľstve. Točím o tom filmy. Chcem sa poďakovať za slobodu,“ uviedla. Vyhlásila, že vlastenci sú tí, ktorí položia životy za vznešené ciele a nie „tajtrlíci“, ktorí zneužívajú Slovenské národné povstanie a ktorí si „na svoje fašistické srdce“ navlečú uniformu.
„Sloboda, vzdelanie a demokracia sú základné tri atribúty pre prosperujúcu spoločnosť,“ uviedol pri preberaní ceny ekonóm Juraj Stern. Ako človek, ktorý prežil holokaust, vyzdvihol najmä cenu slobody.
Ďalší laureát Štefan Rohár vníma ocenenie ako poctu kolektívu, s ktorým spolupracoval na budovaní a výstavbe jadrovej energetiky na Slovensku a v bývalom Československu. Pripomenul, že jeho špecializáciou bola jadrová bezpečnosť a práve bezpečná, úspešná prevádzka podľa neho vyvrátila strach ľudí z jadrovej energetiky.
Z rúk Kollára si ocenenie prevzali aj bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, lekár Peter Šimko, kňaz Marián Kuffa, herec Juraj Kukura. Štátnu cenu dostal aj predseda rakúskej Národnej rady Wolfgang Sobotka, ktorý ju označil za ukážku dobrej spolupráce medzi Slovenskom a Rakúskom. Avizoval, že finančnú odmenu spojenú s cenou odovzdá vede, a bol by rád, keby vznikla kniha o vzťahoch oboch krajín a spoločných dejinách.
Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár odovzdal v Deň Ústavy SR pätnástim osobnostiam štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Z toho dvom in memoriam, traja získali cenu ako kolektív. Odovzdávanie cien sa konalo v priestoroch historickej budovy NR SR na Župnom námestí v Bratislave. Na snímke cenu si prevzal kňaz Marián Kuffa. Bratislava, 1. septembra 2023. Foto: Martin Baumann/TASR
Cenu ako kolektív dostali politickí väzni Tomáš Konc, Branislav Borovský a Alojz Gabaj. In memoriam udelil predseda parlamentu cenu slovenskému múzejníkovi a bývalému riaditeľovi Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavlovi Mešťanovi a aj hercovi a bývalému ministrovi kultúry Ľubomírovi Romanovi.
Bojkot prezidentky a premiéra
Ocenenie Mariána Kuffu malo podľa dôveryhodného zdroja denníka Štandard prekážať Zuzane Čaputovej a Ľudovítovi Ódorovi, ktorí preň údajne odmietli účasť.
Ľudovít Ódor pred odovzdávaním ceny pritom vyjadril presvedčenie, že „každému jednému z nás, ale aj spoločnosti ako celku by prospelo prestať hľadať neexistujúcich nepriateľov, rozdúchavať iracionálne vášne, nálepkovať a stigmatizovať“.
Denníku Štandard k neúčasti premiéra na slávnostnej schôdzi poskytol stanovisko hovorca Úradu vlády SR. „Pre neúčasť na slávnostnej schôdzi NR SR sa predseda vlády rozhodol pre prebiehajúcu/vrcholiacu predvolebnú kampaň a snahu nebyť jej súčasťou.“
Kancelária prezidentky SR redakcii odpovedala: „Prezidentka sa na odovzdávaní štátnych cien Jozefa Miloslava Hurbana nezúčastňuje, výnimkou bola vlaňajšie slávnostné odovzdávanie ocenení pri príležitosti 30. výročia prijatia ústavy.“
Oficiálny program osláv Dňa ústavy však naznačuje, že sa Zuzana Čaputová na odovzdávaní ceny J. M. Hurbana mala zúčastniť.
Denník Štandard zároveň z dôveryhodného zdroja vie, že kancelária prezidentky v tejto otázke nehovorí pravdu. S účasťou hlavy štátu na odovzdávaní ocenenia J. M. Hurbana sa údajne počítalo ešte včera.
Rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa je známy svojou charitatívnou činnosťou, no kritike začal čeliť aj pre svoje kontroverzné vyjadrenia na adresu homosexuálov. V roku 2014 napríklad vyhlásil, že niektorí gejovia a lesby sú niekedy horší než vrahovia. „Vy o nich pekne rozprávate, ale ja s nimi žijem. Mám ich rád,“ uviedol však Kuffa.
Marián Kuffa v obci Žakovce v okrese Kežmarok založil Inštitút Krista Veľkňaza, ktorý na východnom Slovensku spravuje útulok pre bezdomovcov, domov sociálnych služieb, ženský útulok, zariadenie pre matky s deťmi a zariadenie pre seniorov.
Ústava má byť garanciou demokratického zriadenia a rovnosti pre všetkých, nie vitrínou, do ktorej si najrôznejší politici odkladajú svoje politické názory. Pri príležitosti dnešného Dňa Ústavy SR to povedal líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Zároveň skonštatoval, že dopĺňanie ústavy o najobskúrnejšie nápady sa stalo už pomaly športovou disciplínou.
„Predbiehanie sa, kto si tam presadí ‚to svoje‘, naozaj nevedie k ničomu dobrému. Tento dokument by mal garantovať rovnosť pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich národnosť, rasu, náboženské presvedčenie či sexuálnu orientáciu,” uviedol Šimečka. Otváranie a zasahovanie do ústavy podľa neho môže spôsobiť nebezpečný precedens.
„Po septembrových voľbách reálne hrozí vláda Roberta Fica, Milana Uhríka a Andreja Danka. Ťažko si predstaviť, čo by z ústavy zostalo, keby sa do nej pustila partia politikov, ktorí sa dnes otvorene hlásia k Rusku a k neslobode," doplnil Šimečka s tým, že chce urobiť všetko preto, aby vzniku takejto hrozby pre demokraciu po voľbách zabránil.
Ukrajina tvrdí, že dronový útok, ktorý zasiahol v noci na stredu letisko v ruskom meste Pskov a poškodil tam niekoľko dopravných lietadiel, bol vykonaný z územia Ruska. Povedal to v piatok šéf Ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) Kyrylo Budanov, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
"Drony použité pri útoku na leteckú základňu 'Kresty' v Pskove boli vypustené z Ruska," uviedol Budanov na sociálnych sieťach. "V dôsledku útoku boli zasiahnuté štyri ruské vojenské dopravné lietadlá IL-76. Dve boli zničené a dve vážne poškodené," dodal. Budanov ďalej uviedol, že zmienené lietadlá používalo ruské ministerstvo obrany na prepravu vojakov i nákladu.
Moskva v stredu obvinila Ukrajinu z nočných dronových útokov na šesť ruských oblastí vrátane zmieneného letiska v meste Pskov, ktoré leží neďaleko Estónska a Lotyšska a takmer 700 kilometrov severne od ukrajinskej hranice. Kremeľ taktiež informoval, že jeho vojenskí experti sa snažia zistiť, akými trasami sa takéto bezpilotné lietadlá pohybujú, aby "v budúcnosti zabránili takýmto situáciám".
Nastal čas pozrieť sa, čo v ústave nie je a čo by tam malo byť, vyhlásil predseda strany Hlas Peter Pellegrini pri príležitosti Dňa Ústavy SR na sociálnej sieti.
Peter Pellegrini vo videu navrhol, aby boli do ústavy zakotvené konkrétne sociálne práva. „Vek odchodu do dôchodku, práva zamestnancov, rodín s deťmi či sociálne slabších skupín obyvateľov,“ vymenoval predseda Hlasu skupiny, ktoré by podľa neho mali byť chránené „najvyšším zákonom štátu“.
„A ešte jednu vec musíme urobiť,“ dodal Pellegrini, „musíme priamo v ústave povedať, že práva slovenských žien a mužov sú rovnaké.“ Za príklad nerovnosti medzi mužmi a ženami považuje predseda Hlasu nerovnaké odmeňovanie. „Ak niekto vykonáva rovnakú prácu s rovnakým nasadením, má mať právo aj na rovnaký plat a rovnaké zaobchádzanie,“ dodal.
Z prieskumu agentúry AKO pre televíziu JOJ v auguste 2023 vyplynulo, že ženy by v parlamentných voľbách najčastejšie volili stranu Hlas. Hlasovalo by za ňu 19 percent z nich.
