Preskočiť na obsah
  |  

V cestovných poriadkoch nášho kraja nastali zmeny

ŽILINA – Doprava v Žilinskom kraji aktuálne prechádza z prázdninového do štandardného režimu.

Ako ďalej informovali predstavitelia kraja, v predchádzajúcich mesiacoch nastala masívna zmena cestovných poriadkov v regiónoch Liptov, Orava, Kysuce a Horné Považie. Posledný región Turiec je na pláne od októbra tohto roka. Zmeny pritom zahŕňajú komplexnú harmonizáciu a najmä nadväznosť spojov medzi železničnou a autobusovou dopravou a tiež medzi autobusmi navzájom.

„V porovnaní s pôvodným cestovným poriadkom pribudlo 600 000 objednaných kilometrov. Nové cestovné poriadky sme sa snažili maximálne zjednodušiť, spravidelniť a nastaviť režimy premávania počas pracovných dní, školských prázdnin a tiež počas dní pracovného pokoja," uviedla šéfka Žilinského kraja Erika Jurinová. Doplnila, že úpravu cestovných poriadkov kraj prerokoval s miestnymi samosprávami a návrhy tiež predložili na pripomienkovanie cestujúcej verejnosti a následne zapracovali do zmien.

Akékoľvek ďalšie námety na zlepšenie fungovania verejnej dopravy v Žilinskom samosprávnom kraji môže verejnosť zaslať na emailovú adresu [email protected]. Kraj tiež pripomenul, že cestujúci majú ešte stále možnosť získať u dopravcov dopravnú kartu zadarmo, pričom náklady na jej vydanie hradí kraj. Táto možnosť potrvá do ukončenia Európskeho týždňa mobility, teda do 22. septembra. Kartu je možné obdržať v klientských a zákazníckych centrách dopravcov.

(sita)

  |  

Fico: Ústava má spoločnosti slúžiť ako civilná biblia, je však porušovaná

Ústava má spoločnosti slúžiť ako civilná biblia. Pri príležitosti dnešného Dňa Ústavy SR to povedal predseda strany Smer Robert Fico. Pripomenul, že v preambule ústavy sa hovorí o stáročných skúsenostiach zo zápasov o štátnosť, o Slovenskom národnom povstaní, o mieri či zvrchovanosti. Obsahuje podľa neho odkazy, ktoré odrážajú historické, politické či kultúrne skúsenosti nášho národa, ktoré sú v skutku jedinečné a pre zachovanie ducha našej spoločnosti podstatné.

„Tieto odkazy sú však dnes pošliapavané porušovaním Ústavy SR na každodennej báze. Len za posledný rok evidujeme 30 rozhodnutí Ústavného súdu SR o porušovaní nášho najvyššieho legislatívneho dokumentu. Svedčí to o ‚rešpekte‘ niektorých politických síl k našej vlasti a ku všetkým občanom, ktorí ju budovali a ktorí tvoria náš národ," povedal Fico s tým, že je nutné, aby sa Slovensko v najbližších mesiacoch a rokoch vrátilo k dodržiavaniu Ústavy SR.

Dnešný deň by mal byť podľa predsedu Smeru mementom, že život, ktorým spoločnosť žije v posledných rokoch, nie je tým životom, za ktorým sme chceli smerovať. „Nikdy však nie je všetkým dňom koniec a v strane Smer veríme, že sa na Slovensko po 30. septembri vráti pokoj, stabilita, dôstojnosť a suverenita," dodal Fico.

(sita)

  |  

Národný park sa úspešne zapojil do medzinárodného projektu

MALÁ FATRA – Správa Národného parku (NP) Malá Fatra so sídlom vo Varíne sa úspešne zapojila do medzinárodného projektu HUMANITA. Projekt sa oficiálne začal 1. apríla 2023 a skončí 31. marca 2026. Národný park o tom informoval na svojom webe.

Počas týchto troch rokov projekt HUMANITA spojí celkovo 11 partnerov z Rakúska, Chorvátska, Maďarska, Talianska a Slovenska s cieľom zapojiť vedcov so špecifickými odbornými znalosťami a tematickými skúsenosťami do spoločnej práce na vývoji a testovaní inovatívnych riešení posúdenia vplyvu turistických aktivít na prírodu. Zámerom je tiež pomôcť správcom chránených území ochrániť prírodné dedičstvo. Do projektu je zapojených ďalších štrnásť pridružených partnerov, ktorí prispejú k riadeniu interakcií človeka a prírody a monitorovaniu vplyvu turistických aktivít v chránených územiach.

Hlavným partnerom projektu je Žilinská univerzita v Žiline (UNIZA). Ďalšími projektovými partnermi a konkrétnymi pilotnými miestami testovania inovatívnych riešení sú univerzity, výskumné centrá, neziskové organizácie a pilotné miesta z Talianska, Maďarska, Chorvátska a Slovenska. Pilotným miestom pre Slovensko je Národná prírodná rezervácia Chleb v NP Malá Fatra.

Projekt odštartoval úvodným stretnutím a konzorciom, ktoré sa konalo od 17. do 19. apríla 2023 v obci Bükkszentkereszt v Maďarsku. Stretnutie slúžilo ako platforma na diskusiu o pracovných balíkoch, aktivitách, úlohách a celkových pracovných postupoch partnerov v nasledujúcom období, ako aj všeobecnejšie v rámci projektu. Úvodné stretnutie zahŕňalo aj založenie riadiacej skupiny HUMANITA a riadiaceho výboru.

Dôležitosť a vplyv iniciatívy stojacej za projektom HUMANITA uznala aj Európska únia. Tento projekt je podporovaný z Programu Interreg CENTRAL EUROPE 2021-2027 so spolufinancovaním z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) – celkový rozpočet projektu je 2 396 346,70 eura, z ktorých financovanie z ERDF predstavuje sumu 1 917 077,36 eura.

Cieľmi projektu HUMANITA sú:

  • testovať a vytvárať inovatívne riešenia na posúdenie vplyvu turistických aktivít na prírodu,
  • pomáhať správcom chránených území pri ich optimalizácii s ochranou prírody,
  • zapojiť turistov a miestne komunity do participatívneho monitorovania prírody s cieľom priniesť zvýšenie povedomia o jej ochrane, budovať vzájomnú dôveru a priviesť ich k zmene správania,
  • zvýšiť ochranu prírodného dedičstva, ekosystémov a hodnotných oblastí,
  • vytvoriť príbeh „spoločného dedičstva“ pre pilotné lokality.

Tieto zmeny sa zavedú a dosiahnu prostredníctvom kľúčových tematických aktivít projektu od monitorovania vplyvu turistických aktivít na prírodu v chránených územiach, súčasných metód a osvedčených postupov a vývoja inovatívnych metód monitorovania a súborov údajov na zisťovanie vplyvu turistických aktivít na prírodu až po riadenie konfliktov medzi ľuďmi a prírodou.

Po ukončení aktivít projektu budú jeho výsledkami nasledovné kľúčové výstupy:

  • 1 medzinárodná monitorovacia stratégia,
  • 5 pilotných projektov testujúcich nové inovatívne metódy metódy monitorovania,
  • 5 miestnych akčných plánov na monitorovanie a riešenie konfliktov medzi človekom a prírodou na pilotných lokalitách,
  • 6 riešení hodnotiacich vplyv rôznych druhov turistických aktivít na prírodu.
  |  

Od piatku si EÚ a Ukrajina uznávajú rozsudky v občianskych a obchodných veciach

Európska komisia (EK) upozornila, že v súlade s Haagskym dohovorom o rozsudkoch v piatok nadobudne platnosť vzájomné uznávanie rozsudkov medzi EÚ a Ukrajinou. Informuje o tom spravodajca TASR.

Komisia pripomenula, že Haagsky dohovor o rozsudkoch zabezpečuje medzinárodné uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach. Štáty EÚ aj Ukrajina si vzájomne budú uznávať rozsudky a očakáva sa, že v budúcnosti sa pridajú aj ďalšie krajiny mimo EÚ.

Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders v správe pre médiá uviedol, že nastal čas posilniť medzinárodnú jednotu a spoluprácu vo veciach občianskeho a obchodného práva.

"V čoraz globalizovanejšom svete nemožno implementáciu zákona obmedzovať hranicami – čím viac krajín sa k dohovoru pripojí, tým účinnejšie budú naše rozsudky. Občania a podniky budú mať prospech zo zmluvy, ktorá uľahčí obchod a investície medzi EÚ a Ukrajinou," vysvetlil komisár.

Podľa tlačovej správy EK rôznorodosť zákonov a postupov na celom svete v súčasnosti často sťažuje občanom a podnikom EÚ, aby rozsudky uznávali a vykonávali iné krajiny. Táto právna neistota a náklady s ňou spojené môžu mnohých ľudí viesť k tomu, že sa vzdajú presadzovania svojich práv alebo sa rozhodnú nezapájať sa do medzinárodných vzťahov.

(tasr)

  |  

Kollár odovzdal laureátom štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Ódor a Čaputová ocenenie bojkotovali

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár odovzdal v Deň Ústavy SR pätnástim osobnostiam štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Z toho dvom in memoriam, traja získali cenu ako kolektív. Odovzdávanie cien sa konalo v priestoroch historickej budovy NR SR na Župnom námestí v Bratislave. Podľa zdroja denníka Štandard sa prezidentka Zuzana Čaputová a premiér Ľudovít Ódor na tohtoročnom ceremoniáli odmietli zúčastniť. Dôvodom mala byť údajne skutočnosť, že jedným z ocenených bol kňaz Marián Kuffa.

Medzi ocenenými je exprezident Ivan Gašparovič. „Som poctený, že NR SR si spomína aj na roky, ktoré neboli ľahké, ale boli pre Slovensko veľmi významné,“ uviedol. Po rokoch sa podľa neho ukazuje, že Slovensko je schopné existovať ako samostatný suverénny štát.

Štátnu cenu získal aj vedec Fedor Gömöry. „Ocenenie vnímam aj ako prejav rešpektu voči vede, slobodnému vedeckému bádaniu,“ uviedol Gömöry. Cenu vníma aj ako prejav nádeje, že veda a vzdelanosť bude prispievať ku kultivovaniu slovenskej spoločnosti viac než doteraz.

Ocenenie si prevzala aj režisérka, zakladateľka medzinárodného festivalu Arteterapia a bývalá poslankyňa parlamentu Viera Dubačová. Prítomným tlmočila skúsenosti z ciest po Ukrajine, kde točí dokumentárny film. „Vidím všetky stopy násilia, ktoré ruskí vojaci páchajú na civilnom obyvateľstve. Točím o tom filmy. Chcem sa poďakovať za slobodu,“ uviedla. Vyhlásila, že vlastenci sú tí, ktorí položia životy za vznešené ciele a nie „tajtrlíci“, ktorí zneužívajú Slovenské národné povstanie a ktorí si „na svoje fašistické srdce“ navlečú uniformu.

„Sloboda, vzdelanie a demokracia sú základné tri atribúty pre prosperujúcu spoločnosť,“ uviedol pri preberaní ceny ekonóm Juraj Stern. Ako človek, ktorý prežil holokaust, vyzdvihol najmä cenu slobody.

Ďalší laureát Štefan Rohár vníma ocenenie ako poctu kolektívu, s ktorým spolupracoval na budovaní a výstavbe jadrovej energetiky na Slovensku a v bývalom Československu. Pripomenul, že jeho špecializáciou bola jadrová bezpečnosť a práve bezpečná, úspešná prevádzka podľa neho vyvrátila strach ľudí z jadrovej energetiky.

Z rúk Kollára si ocenenie prevzali aj bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, lekár Peter Šimko, kňaz Marián Kuffa, herec Juraj Kukura. Štátnu cenu dostal aj predseda rakúskej Národnej rady Wolfgang Sobotka, ktorý ju označil za ukážku dobrej spolupráce medzi Slovenskom a Rakúskom. Avizoval, že finančnú odmenu spojenú s cenou odovzdá vede, a bol by rád, keby vznikla kniha o vzťahoch oboch krajín a spoločných dejinách.

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár odovzdal v Deň Ústavy SR pätnástim osobnostiam štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Z toho dvom in memoriam, traja získali cenu ako kolektív. Odovzdávanie cien sa konalo v priestoroch historickej budovy NR SR na Župnom námestí v Bratislave. Na snímke cenu si prevzal kňaz Marián Kuffa. Bratislava, 1. septembra 2023. Foto: Martin Baumann/TASR

Cenu ako kolektív dostali politickí väzni Tomáš Konc, Branislav Borovský a Alojz Gabaj. In memoriam udelil predseda parlamentu cenu slovenskému múzejníkovi a bývalému riaditeľovi Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavlovi Mešťanovi a aj hercovi a bývalému ministrovi kultúry Ľubomírovi Romanovi.

Bojkot prezidentky a premiéra

Ocenenie Mariána Kuffu malo podľa dôveryhodného zdroja denníka Štandard prekážať Zuzane Čaputovej a Ľudovítovi Ódorovi, ktorí preň údajne odmietli účasť.

Ľudovít Ódor pred odovzdávaním ceny pritom vyjadril presvedčenie, že „každému jednému z nás, ale aj spoločnosti ako celku by prospelo prestať hľadať neexistujúcich nepriateľov, rozdúchavať iracionálne vášne, nálepkovať a stigmatizovať“.

Denníku Štandard k neúčasti premiéra na slávnostnej schôdzi poskytol stanovisko hovorca Úradu vlády SR. „Pre neúčasť na slávnostnej schôdzi NR SR sa predseda vlády rozhodol pre prebiehajúcu/vrcholiacu predvolebnú kampaň a snahu nebyť jej súčasťou.“

Kancelária prezidentky SR redakcii odpovedala: „Prezidentka sa na odovzdávaní štátnych cien Jozefa Miloslava Hurbana nezúčastňuje, výnimkou bola vlaňajšie slávnostné odovzdávanie ocenení pri príležitosti 30. výročia prijatia ústavy.“

Oficiálny program osláv Dňa ústavy však naznačuje, že sa Zuzana Čaputová na odovzdávaní ceny J. M. Hurbana mala zúčastniť.

Denník Štandard zároveň z dôveryhodného zdroja vie, že kancelária prezidentky v tejto otázke nehovorí pravdu. S účasťou hlavy štátu na odovzdávaní ocenenia J. M. Hurbana sa údajne počítalo ešte včera.

Rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa je známy svojou charitatívnou činnosťou, no kritike začal čeliť aj pre svoje kontroverzné vyjadrenia na adresu homosexuálov. V roku 2014 napríklad vyhlásil, že niektorí gejovia a lesby sú niekedy horší než vrahovia. „Vy o nich pekne rozprávate, ale ja s nimi žijem. Mám ich rád,“ uviedol však Kuffa.

Marián Kuffa v obci Žakovce v okrese Kežmarok založil Inštitút Krista Veľkňaza, ktorý na východnom Slovensku spravuje útulok pre bezdomovcov, domov sociálnych služieb, ženský útulok, zariadenie pre matky s deťmi a zariadenie pre seniorov.

(dv, ste, tasr)

  |  

Šimečka: Ťažko si predstaviť, čo by z ústavy zostalo, keby vládu zostavili politici hlásiaci sa k Rusku a k neslobode

Ústava má byť garanciou demokratického zriadenia a rovnosti pre všetkých, nie vitrínou, do ktorej si najrôznejší politici odkladajú svoje politické názory. Pri príležitosti dnešného Dňa Ústavy SR to povedal líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Zároveň skonštatoval, že dopĺňanie ústavy o najobskúrnejšie nápady sa stalo už pomaly športovou disciplínou.

„Predbiehanie sa, kto si tam presadí ‚to svoje‘, naozaj nevedie k ničomu dobrému. Tento dokument by mal garantovať rovnosť pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich národnosť, rasu, náboženské presvedčenie či sexuálnu orientáciu,” uviedol Šimečka. Otváranie a zasahovanie do ústavy podľa neho môže spôsobiť nebezpečný precedens.

„Po septembrových voľbách reálne hrozí vláda Roberta Fica, Milana Uhríka a Andreja Danka. Ťažko si predstaviť, čo by z ústavy zostalo, keby sa do nej pustila partia politikov, ktorí sa dnes otvorene hlásia k Rusku a k neslobode," doplnil Šimečka s tým, že chce urobiť všetko preto, aby vzniku takejto hrozby pre demokraciu po voľbách zabránil.

(sita)