Preskočiť na obsah
  |  

Útoky dronov na Rusko budú pribúdať, tvrdí Zelenského poradca

Počet útokov bezpilotných lietadiel na ruskom území sa bude zvyšovať. Ako referuje web news.sky.com, povedal to poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.

„Čo sa týka Ruska, narastá počet útokov neidentifikovaných dronov vypustených z územia Ruskej federácie a počet týchto útokov bude narastať,“ vyhlásil Podoľak a dodal: „Pretože toto je štádium vojny, keď sa nepriateľské akcie postupne presúvajú na územie Ruskej federácie.“

Podoľak taktiež zatiaľ vylúčil mierové rozhovory s poznámkou, že akékoľvek rokovania by zo strany Ukrajiny predstavovali „kapituláciu“.

Útoky bezpilotných lietadiel na Rusko za ostatných niekoľko dní prudko narástli. Tento týždeň zažilo Rusko dosiaľ najväčší útok, keď počas jednej noci bolo zasiahnutých šesť ruských regiónov. V dôsledku týchto útokov vypukol požiar na vojenskom letisku a boli zničené viaceré dopravné lietadlá.

(sita)

  |  

Ochranu vzdušného priestoru SR od septembra posilňujú nemecké stíhačky, tvrdí ministerstvo obrany

Ochranu vzdušného priestoru SR od septembra posilňujú nemecké stíhacie lietadlá Eurofighter Typhoon letmi v rámci integrovaného systému protivzdušnej obrany Severoatlantickej aliancie NATINAMDS (NATO Integrated Air and Missile Defence System). Pre TASR to uviedla hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Mária Precner.

„Ide o osobitnú a teda dodatočnú formu spolupráce nad rámec ochrany slovenského neba, ktorú na základe spoločnej deklarácie Vyšehradskej skupiny v súčasnosti zabezpečujú vzdušné sily Česka, Maďarska a Poľska," vysvetlila hovorkyňa.

Posilnenie vzdušnej ochrany Slovenska na sociálnej sieti potvrdil aj nemecký minister obrany Boris Pistorius. Pomoc avizoval do konca roka. Slovensko označil za dôležitého spojenca na východnom krídle NATO.

Lety stíhacích lietadiel nemeckých vzdušných síl budú podľa MO SR realizované z letísk v Nemecku, pričom po splnení stanovených úloh sa tam aj vrátia. „Dôležitý je aj priaznivý vplyv na naše Vzdušné sily Ozbrojených síl SR, ktoré si tak budú udržiavať spôsobilosti pri navádzaní stíhacích lietadiel a riadení letovej prevádzky," doplnila Precner.

Ako skonštatovalo ministerstvo, ďalším prínosom je aj posilnenie konceptu odstrašenia vyplývajúceho z aliančných regionálnych plánov, ktoré tak reálne zvýšia bezpečnosť Slovenska v dynamicky sa meniacej bezpečnostnej situácii v našom bezprostrednom susedstve.

Ochranu slovenského neba prevzali spojenci po uzemnení stíhačiek MiG-29. Slovensko v súčasnosti čaká na nové stíhacie lietadlá F-16, ktorých dodanie sa oneskorilo. Prvé by mali prísť v priebehu roka 2024.

(tasr)

  |  

Začali sa vojenské cvičenia Ruskom vedenej aliancie v Bielorusku

Viac ako 2000 vojakov z Ruskom vedenej vojenskej aliancie začalo v piatok cvičenia v oblastiach Bieloruska neďaleko hraníc s krajinami NATO. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Na vojenských cvičeniach Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) sa zúčastňujú jednotky z Ruska, Bieloruska, Kirgizska, Kazachstanu a Tadžikistanu.

Členom OZKB je aj Arménsko, to však svojich vojakov na tieto manévre nevyslalo. Krajina má napäté vzťahy s Ruskom a ešte v januári oznámila, že nebude tento rok na svojom území organizovať cvičenia OZKB.

Cvičenia v Bielorusku potrvajú do 6. septembra. Podľa ministerstva obrany v Minsku sa zameriavajú na prípravu spoločných operácií vrátane reakcií na jadrovú nehodu.

Manévre sa odohrávajú v troch oblastiach na západe krajiny, ktoré hraničia s Poľskom a Litvou. Poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau tvrdí, že ich cieľom je destabilizovať región. Ukrajinská armáda oznámila posilnenie kontroly hranice s Bieloruskom počas tamojších cvičení.

Rusko má v Bielorusku umiestnené svoje vojenské jednotky a techniku používanú vo vojne na Ukrajine. Moskva tiež do Bieloruska tento rok poslala taktické jadrové zbrane.

(tasr)

  |  

Kecerovce: Chystané rozšírenie základnej školy má odstrániť dvojzmennú prevádzku

Kecerovce (TASR) – Obec Kecerovce v okrese Košice – okolie plánuje cez eurofondy rozšírenie kapacít miestnej základnej školy, a to výstavbou nového trojpodlažného pavilónu. Cieľom je odstránenie dvojzmennej prevádzky školy. Aktuálne prebieha verejné obstarávanie na realizáciu stavby s predpokladanou hodnotou viac ako 4,29 milióna eur.

Obstarávanie dodávateľa začala obec ešte v marci, súťaž napokon v júni zrušila a následne vyhlásila nanovo. Podľa starostu Miroslava Galas-Zaufala bol problém s projektovou dokumentáciou.

Potrebu rozšírenia kapacít ZŠ potvrdila jej riaditeľka Alena Davidová. Škola má aktuálne približne 940 žiakov a 47 tried, chodia do nej deti z rómskych komunít z Keceroviec a okolia.
Prvá zmena v škole trvá od 7:45 do 12:00, resp. 12:50, druhá zmena sa začína o 12:10 alebo 13:00 a končí o 16:10 alebo 16:50. „Žiaci sa striedajú v triedach ráno a poobede. Organizácia je pri dvojzmennej prevádzke vždy náročná," uviedla Davidová pre TASR.

Náročné je podľa nej napríklad nájsť učiteľov na poobedňajšiu zmenu, problémom býva aj únava žiakov či dopravné spojenia. „Dostavba počíta s novým pavilónom a prepojovacím traktom. Plánovaných je nových 18 tried s jedálňou a kuchyňou, kabinety, odborné učebne, zborovňa," priblížila riaditeľka.

  |  

Bratislavský hrad nasvietia pri príležitosti výročia prijatia Ústavy SR farbami štátnej vlajky

Bratislavský hrad nasvietia pri príležitosti 31. výročia prijatia Ústavy SR štátnou vlajkou. Svietiť bude na ňom od piatka 20.30 h do polnoci. TASR o tom informoval odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie Národnej rady (NR) SR.

Ústavu SR schválila Slovenská národná rada štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok - Deň Ústavy SR.

V súvislosti s výročím prijatia Ústavy SR sa v piatok uskutočnila aj slávnostná schôdza parlamentu. Udeľovali sa aj štátne ceny Jozefa Miloslava Hurbana. Verejnosť si mohla tiež pozrieť priestory NR SR a Bratislavského hradu počas dňa otvorených dverí.

(tasr)

  |  

Odovzdávanie Nobelových cien čelí bojkotu pre pozvanie ruského veľvyslanca

Pozvanie ruského veľvyslanca na slávnosť udeľovania Nobelovej ceny v Štokholme vyvolalo ostrú kritiku zo strany švédskych politikov, pričom niektorí plánujú podujatie bojkotovať. Referuje o tom web eurointegration.com.ua s odvolaním sa na švédsky denník Aftonbladet. Podľa uvedeného periodika viacerí lídri opozičných strán zrušili svoju účasť a taktiež predstavitelia vlády zvažujú, že sa na podujatí nezúčastnia.

Líder liberálov Carl Johan Georg Pehrson vyhlásil, že „nebude sedieť a pripíjať si s ruským veľvyslancom, kým bude pokračovať Putinova ohavná a krvavá agresia na Ukrajine“. Centristický Muharrem Demirok zasa povedal, že nepríde, ak tam bude ruský veľvyslanec. Poznamenal, že na slávnosť veľmi chcel prísť, ale nemôže tak urobiť, kým je Rusko vo vojne s Ukrajinou.

Expremiérka Magdalena Anderssonová podotkla, že nedostala pozvanie na odovzdávanie cien, ale uviedla, že Nobelova nadácia by mala „vážne zvážiť, čo znamená pozvať predstaviteľa režimu, ktorý vedie ohavnú a nezákonnú vojnu na Ukrajine a ohrozuje aj Švédsko“.

Rozhorčený bol taktiež súčasný premiér Ulf Kristersson. „Informácia sa ku mne dostala včera večer a ja som zareagoval dosť ostro... Nobelova nadácia, samozrejme, rozhoduje o tom, koho chcú pozvať. Ale ako mnohí iní, bol som veľmi prekvapený, že bolo pozvané Rusko,“ vyhlásil Kristersson.

Nobelova nadácia už skôr oznámila svoj zámer pozvať diplomatov zo všetkých krajín, ktoré sú diplomaticky zastúpené vo Švédsku a Nórsku, vrátane Ruska a Bieloruska, na slávnostné udeľovanie Nobelovej ceny v Štokholme.

(sita)